ZZZ - Záchranka zvaná Zala – Dušan Konček

Spisovateľ Pavol Janík, svojho času recenzoval publikáciu, nie knihu, Borisa Zalu NÁROD AKO NE-SAMOZREJMOSŤ/Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov- 2OO6/. Kedysi predseda  Slovenskej sociálnej demokracie Boris Zala sa po tomto predsedovaní stratil z politickej scény a potuloval sa ako bludný Holanďan hore-dole po Slovensku, samozrejme publikoval, aby zakotvil potom v Smere. Samozrejme snažil sa byť zo všetkých síl, aby sa stal KTOSI, čo sa mu celkom nepodarilo. V recenzii spomínanej knihy Pavol Janík akoby Sherlock Holmes odhalil jednu  vlastnosť tohto autora, keď napísal: “ V prípade publikácie Národ ako ne-samozrejmosť,  perpicienta na prvý pohľad zaujme egocentrické úsilie autora postaviť vlastnú osobu (osobnosť) do stredu kľúčových udalostí moderných slovenských dejín v ich regionálnych, stredoeurópskych, kontinentálnych dejín i globálnych súvislostiach.... Práca teda trpí známym a priam infekčne rozšíreným komplexom rozličných akoby disidentov (ľavých či pravých), ktorí si s obľubou a čoraz  väčšou vehemenciou  už dve desaťročia prepisujú životopisy a pripisujú si dôležité miesto v procese najvýznamnejších spoločenských a geopolitických zmien na územiach niekdajšieho východného bloku“.

 

 A tak teda po desiatich rokoch sa Boris Zala po  samo trýzniacom období  vysedávania v laviciach bruselského parlamentu snaží byť znova tam, kde sa mu to nepodarilo jeho publikáciou vydanou v roku 2006. Vtedy už končili či vstupovali do kľúčových udalostí iní matadori a jeho zožieralo práve toto – že nebol  ani v centre diania a ani osobnosťou. Samozrejme egocentrizmus v ňom zostal, o čom sa všeobecne vedelo a tak čakal na svoju šancu spolu s tými, čo  tušili, že ho môžu použiť, zneužiť i využiť. A keďže už jeho mysliteľská, buditeľská a iná potencia je už za zenitom, vďačne pristal na túto úlohu a čuduj sa svete pasoval sa za záchrancu slovenskej sociálnej demokracie, ktorá akože  v strane SMER, teda jeho strane, začína  vraj podliehať demolácii, deštrukcii a iných“ de-„.  Je to však len taký „výkrik do tmy“, ktorý má zdôvodniť ambície Borisa Zalu (a treba povedať, že aj za ním stojacích figurín, figúrok, ktoré vysoko siahajú do samozvaných elít slovenskej spoločnosti) pretože ako si svojrázny politológ neráčil všimnúť, oná sociálne orientovaná Európa sa rúca paralelne s vývojom v nej, teda aj migračným procesom. Ale to je už materiál na politologické  diškurzy, ktoré sú nad chápanie Borisa Zalu. Nemožno si nevšimnúť, že tak isto paralelne chce Boris Zala and comp. diskutovať v strane keď jeho „vábničky“ diskutujú ergo rebelujú pred bytom predsedu vlády a v čase, v ktorom potrebuje Slovensko ukázať akú-takú silu, chcú odvolať aj silového ministra. Vyzerá to tak, ako keby nebodaj boli tieto „nenáhody“ akosi prepojené prinajmenšom na teroristov.  A naozaj  nie je „nenáhoda“ vystúpenie modrookej francúzskej poslankyne Evy Joly v bruselskom parlamente, ktorá slovenského silového ministra v čase keď sa hovorí vulgoslogan „Vidieť Paríž a zomrieť“ nepriamo vyzvala aby sa vzdal funkcie. Všetko „nenáhodou“ so všetkým súvisí, v tomto prípade až príliš okato .Nuž a nemiluj toho  Nostradamusa, teda, spisovateľa Pavla Janíka, ktorý na záver  spomínanej recenzie publikácie Borisa Zalu načrel do  myšlienok takého  barda poézie ako Miroslav Válek, ktorý už v roku 1976 napísal : No, podvodníci s legitimáciou strany / čo myslia : ja a vravia  : strana / čo vravia: strana - a myslia: ja / nech idú do hája! Slovenské média sa samozrejme tejto témy chytili a ďalší „výtečník“ z klubu pomätených mysliteľov ML už dokázal napríklad rozdeliť  ľudí v strane SMER na - filozofickú vetvu (Zala, Maďarič) a podnikateľskú (Fico, Kaliňák), aby zavŕtal do dierky, ktorú začal vŕtať  červotoč a záchranca sociálnej demokracie zároveň  B. Zala. To už sú také, staré a obnosené metodologické postupy, ktoré majú asi takú úroveň ako Charlie Hebbdo, alebo ak chcete správne po slovensky Matovič, Lipšic, Hlina a ďalší. No a ešte sú tu dve  slovenské a smerácke europoslankyne, ktoré  tiež „nenáhodou“  unisono spievajú, to, čo vykrikuje slovenský „Tiež Majdan“ pre komplexom Bonaparte a kade – tade po Slovensku, lebo na dovolenku sa nikomu nechce, aby sa mu v Schengejskej zóne niečo smrtonosného neprihodilo. Tu len lapidárne dodávam, že ja ráno vstávam, kravy síce nenapájam, ale sliepočky z kurína vypúšťam, vajíčka pozbieram - večer si už sadnú samé ale pri zobaní trávy veselo švitoria.  Nuž a akože neskončiť pravdou pravdúcou Pavla Janíka v spomínanej recenzii, ktorý ako Nostradamus  napísal : Výsledkom nepodstatného samaritánstva sa postupne stali nielen členmi, ale aj predstaviteľmi etablovaných spisovateľských organizácií mentálne a kreatívne poddimenzovaní autori, ktorí sa radi nechajú poslušne posúvať mocenskými šachistami, pretože ich neomylne vedie vidina dosiahnutia spoločenského uznania a osobných výhod.

 

Mináčové pamätné slova „Ta-ta šli, ta-ta šli, hľadali, nenašli“ v tomto prípade sedia, ako môj vnuk na šerbli.