Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Zo zasadnutia medzinárodného diskusného klubu Valdaj – Vladimír Mikunda

Rokovanie na tému „Mnohotvárnosť Ruska pre súčasný svet“ prebiehalo v druhej polovici septembra. Spíker podujatia S. Miroňjuk povedal, bol to práve prezident Vladimír Putin, kto prišiel s nápadom založiť takýto diskusný klub, vrátane spoluautorstva pri jeho tohtoročnom scenári.
Myšlienky, ktoré na Valdaji 2013 vyslovil Vladimír Putin:

--- Tohtoročného klubu sa zúčastnil bezprecedentný počet účastníkov – vyše 200 ruských a zahraničných politikov, verejných a duchovných lídrov, filozofov, pracovníkov kultúry, ľudí rôznych, až protikladných názorov, originálnych uhlov pohľadu.

--- Prebehnuté diskusie, to nie je len analýza ruských historických, kultúrnych a štátotvorných skúseností. Namysli mám predovšetkým široké diskusie a rozhovory o budúcnosti, o stratégii a hodnotách, o hodnotovom základe rozvoja nášho štátu, o tom, ako globálne procesy budú vplývať na našu národnú identitu, o tom, aký chceme vidieť svet 21. storočia a čím môže byť prospešná takémuto svetu naša krajina, Rusko.

--- Dnes sa s nevyhnutnosťou novej stratégie a uchránenia identity v zásadne meniacom sa svete, ktorý sa stal omnoho otvoreným, priezračným, vzájomne závislým, sa stretávajú prakticky všetky štáty a národy. Tu na Valdaji sa usilujeme lepšie pochopiť, ako na tieto výzvy reagujú naši partneri. Pre Rusov znejú otázky – Kto sme?, Kým chceme byť? – čoraz silnejšie. Opustili sme svetskú ideológiu, vrátiť sa k nej už nedá. Zdá sa, že prívrženci fundamentálneho konzervativizmu, idealizujúci si Rusko do roku 1917, sú tiež ďalekí od reality. Rovnako ďalekí, ako zástancovia západného ultraliberalizmu. Je teda evidentné, že náš pohyb vpred nie je možný bez duchovného, kultúrneho a národného samourčenia, inak sa nedokážeme postaviť vonkajším a vnútorným výzvam, a v podmienkach globálnej konkurencie nebudeme úspešní. Dnes badáme ďalšie kolo takejto rozbiehajúcej sa konkurencie.

--- Základné smery súčasnej konkurencie sú – ekonomicko-technologické a ideovo-informačné. Zostrujú sa aj vojensko-politické problémy i vojensko-politická situácia. Svet sa stáva čoraz krutejším, často sa nielen zbavuje medzinárodného práva, ale aj elementárnej slušnosti. Treba byť silný vo vojenskom, technologickom, ekonomickom vzťahu, no hlavným faktorom úspechu bude kvalita ľudí, kvalita spoločnosti, intelektuálne, duchovne i morálne.

--- Identita súčasného Ruska je objektívne skúšaná nielen tlakom globalizácie, no i následkami národných katastrof 20. Storočia, počas ktorých sme dvakrát prežili rozpad svojej štátnosti. Výsledkom bol zničujúci úder na kultúrny a duchovný kód národa, na rozbitie tradícií a jednoty histórie, vrátane demoralizácie spoločnosti, vzniku deficitu dôvery a zodpovednosti. Práve v tomto sa nachádzajú korene rôznych ostrých problémov, s ktorými sa stretávame. Veď otázka zodpovednosti pred samým sebou, pred spoločnosťou a zákonom – je jedna zo základných nielen v práve, ale aj v každodennom živote.

--- Po roku 1991 panovala ilúzia, že nová národná ideológia, ideológia rozvoja, sa rodí akoby sama od seba. Štát, úrady, intelektuálna a politická trieda sa od tejto práce akoby sami odstránili. Tejto témy sa všetci vlastne báli čo i len dotknúť. Neexistencia národnej idey, založenej na národnej identite, bola výhodná tej kvazikoloniálnej časti elity, ktorá dávala prednosť kradnutiu a vývozu kapitálu a ktorá nikdy nespájala svoju budúcnosť s krajinou, v ktorej sa tento kapitál zarobil. Prax preukázala, že nová národná idea sa nerodí a nerozvíja podľa trhových pravidiel. Samovytvorenie štátu nezafungovalo rovnako, ako mechanické preberanie cudzích skúseností. Pokusy zvonka civilizovať Rusko neboli prijaté absolútnou väčšinou nášho národa, pretože úsilie o samostatnosť, o duchovnú, ideologickú, zahraničnopolitickú suverenitu sa nachádza v základe nášho národného charakteru. Treba tiež podotknúť, že takýto prístup nefunguje ani v ďalších krajinách. Časy, keď sa nasadzovali iným hotové modely, sú dávno za nami. Národná idea sa tiež nedá vnútiť zhora.

--- Rusko sa od svojich prvých krokov sformovalo hlavne ako mnohonárodný a mnohokonfesionálny štát a stavajúc pod otázku našu mnohonárodnosť, začínajúc využívať tému ruského, tatárskeho, kaukazského, sibírskeho a kto vie akého nacionalizmu a separatizmu, začíname likvidovať svoj genetický kód. V podstate začíname likvidovať samých seba.

--- Suverenita, samostatnosť, celistvosť Ruska sú nespochybniteľné. To sú tie „červené línie“, ktoré nikto nesmie prekračovať. Pri všetkej rôznosti našich názorov diskusia o identite, o národnej budúcnosti nebude možná bez vlastenectva všetkých účastníkov.

--- Ďalšia vážna výzva ruskej identite je spojená s udalosťami, ktoré sa dejú vo svete. Sú tu i zahraničnopolitické i morálne aspekty. Vidíme, ako mnohé euroatlantické krajiny sa fakticky vydali cestou odmietania svojich koreňov, vrátane od svojich kresťanských hodnôt, ktoré sú základom západnej civilizácie.

--- Čo môže byť väčším svedectvom morálnej krízy ľudskej spoločnosti, ako strata schopnosti sebaprodukcie? A dnes prakticky všetky rozvité krajiny sa už nedokážu sebaobnovovať, dokonca ani pomocou migrácie. Bez hodnôt, založených v kresťanstve a v ďalších svetových náboženstvách, bez tisícročiami formujúcej sa morálky a mravnosti ľudia nevyhnutne stratia svoju ľudskú dôstojnosť.

--- Zároveň vidíme pokusy tak, či onak reanimovať jednopolárny unifikovaný model sveta, rozpustiť inštitút medzinárodného práva a národnej suverenity. Takýto jednopolárny svet nepotrebuje suverénne štáty, on potrebuje len vazalov. V historickom zmysle je to odmietanie vlastnej tváre, danej Bohom, prírodou rozmanitosti sveta.

--- Rusko stojí pri tých, ktorí zastávajú názor, že zásadné rozhodnutia sa musia vypracúvať kolektívne a nie podľa záujmov samostatných štátov alebo skupín štátov, že musí fungovať medzinárodné právo a nie právo silného, nie feudálne právo, že nikto, ani národ a ani krajina nie sú výnimoční, no sú unikátni, samozrejme svojbytní, majúci rovnaké práva, vrátane vlastnej voľby svojho rozvoja. Takto vyzerá náš koncepčný pohľad, vychádzajúci z vlastného historického osudu, z úlohy Ruska vo svetovej politike.

--- Chcem upriamiť pozornosť na ešte jeden fakt. V európskych, dokonca i v rade iných krajín sa začína spochybňovať tzv. multikulturalizmus, čo je v mnohom pridaný, zhora dodaný model. To, že sa spochybňuje je pochopiteľné. Preto, lebo v jeho základe leží následok tzv. koloniálnej minulosti. Nie náhodou dnes politici a verejní činitelia samotnej Európy čoraz častejšie hovoria o krachu multikulturalizmu, o tom že nie je schopný zabezpečiť integráciu elementov inej kultúry a iného jazyka. V Rusku, z ktorého sa svojho času snažili urobiť „žalár národov“ nezmizlo za celé stáročia ani jedno, čo i najmenšie etnikum (Dokonca aj Stalin ich chránil, keď napr. národ Čukčov... zakázal prijímať počas 2. sv. vojny do armády. Nehovoriac o tom, že v časoch socializmu mal aj najmenší národ svoju tlač, štát podporoval jeho jazyk a literatúru... – poznámka V. Mikunda). Všetky si udržali nielen svoju vnútornú samostatnosť, no i svoj historický priestor.

--- Filozof Konstantin Leonov povedal, že Rusko sa vždy rozvíjalo ako kvitnúca zložitosť, ako štát – civilizácia spevnená ruským národom, ruským jazykom, ruskou kultúrou, Rusko pravoslávnou cirkvou a ďalšími tradičnými náboženstvami Ruska. A práve z modelu štátu – civilizácie pramenia osobitosti nášho štátneho usporiadania.

--- No identifikácia len výlučne cez etnikum, náboženstvo... je vo veľkom štáte nepochybne nemožná. Nevyhnutnou podmienkou zachovania jednoty krajiny je formovanie predovšetkým občianskej identity na základe spoločných hodnôt , vlasteneckého vedomia, občianskej zodpovednosti a solidarity, úcty k zákonu... bez straty spojenia so svojimi etnickými a náboženskými koreňmi. Som hlboko presvedčený, že srdcom našej filozofie musí byť rozvoj človeka, rozvoj morálny, intelektuálny i fyzický.

--- Žiaľ, v histórii našej krajiny bola hodnota ľudského života často neveľká. Príliš často sa ľudia stávali len prostriedkom a nie cieľom a misiou rozvoja.

--- Chcem sa dotknúť ešte jednej témy. 21. storočie sľubuje stať sa storočím veľkým premien, epochou formovania obrovských geopolitických zoskupení, finančno-hospodárskych, kultúrnych, civilizačných, vojensko-politických. Preto je našou absolútnou prioritou tesná integrácia so susedmi. Budúci Euroázijský hospodársky zväz, o ktorom sme už informovali, to nie je nejaká zbierka vzájomne výhodných dohôd. Euroázijský zväz – to je projekt zachovania identity národov, historického euroázijského priestoru v novom storočí a ajv novom svete.
Podľa kremlin.ru