Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

ZO ZAHRANIČIA pripravil Vladimír Mikunda

Čím bude Colná únia bez Ukrajiny? alebo Čím sa stane Ukrajina bez Colnej únie?
Počas návštevy ukrajinského premiéra Nikolaja Azarova v Minsku boli opäť zopakované tézy, ktoré tak veľmi milujú ukrajinskí mocní i propaganda. „Rusko nám otvorene hovorí: Sťažíme vám život. Sám seba sa pýtam, a načo si treba život komplikovať? Práve naopak, treba ho robiť jednoduchším a radostnejším“. „Ukrajina má dve desiatky takých zmlúv. Pripomeniem tým, ktorí o tom ešte nevedia, že so všetkými našimi susedmi do ich vstupu do EÚ existoval režim voľného obchodu. So Slovenskom, Bulharskom, Českom, Estónskom atď. Absolútne nám to nebránilo pracovať s Bieloruskom a ďalšími krajinami“, - povedal ukrajinský premiér. Vstup Ukrajiny do zóny voľného obchodu s EÚ pri zachovaní najvýhodnejšieho režimu s krajinami Colnej únie znamená pre ne faktické zníženie ciel pre európskych výrobcov do súčasnej ukrajinskej úrovne (to, že bude prekvitať priamy export je očividné) – čiže významne a aj jednostranne. Porovnávať pritom Estónsko a Slovensko s Nemeckom a francúzskom je trochu... zvláštne. Rovnako evidentne bude narastať množstvo tovarov vytláčaných z ukrajinského trhu – symetrický rast ruského exportu na Ukrajinu to neobsahuje už v princípe (naopak, kvôli rastu konkurencie a nevyhnutnému poklesu platobnej schopnosti, doteraz podporovaného na úkor gigantickej preúverovanosti a nadhodnotenému kurzu hrivny). Povedané inými slovami, Rusku sa navrhuje preplatiť jednoduchý a radostný život kyjevskej vlády, vlastnými rukami sa postaviť do diskriminujúcich podmienok obchodu EÚ a Ukrajiny. Toto je drzosť dokonca aj podľa štandardov ukrajinskej zahraničnej politiky, autori ktorej nevyhnutne a mlčky nazerajú na východného suseda, ako na nejaké kvázikoloniálne územie a prameň bezplatných zdrojov. Toto je o to poburujúcejšie, že táto pozícia si našla plné pochopenie u oficiálneho Minska. Bielorusko dalo takmer na priamo najavo, že nebude vnášať zmeny do vlastného colného režimu s Ukrajinou. Pritom trocha skôr prakticky sabotovalo sankcie vo vzťahu k ukrajinskej a litovskej produkcii. Na záver Minsk „privítal“ proces ukrajinskej eurointegrácie. Povedané inými slovami, Colná únia, ktorá sa nestihla ani poriadne naformátovať, začala brzdiť k formátu 2 plus 1 a Lukašenko sa v praxi pokúsil dosiahnuť túžby Janukoviča o výberovom dodržiavaní „výhodných“ pravidiel Colnej únie. Na zasadnutí Najvyššej eurázijskej hospodárskej rady a Rady hláv štátov SNŠ 24. októbra toto pikovanie pokračovalo. Tento raz spolu so sériou ekonomických výhrad, vyplávala na povrch bieloruská pozícia, že pri prijímaní Arménska do Colnej únie treba akceptovať aj nevyhnutné záujmy Azerbajdžanu. Toto by prakticky znamenalo zmrznutie plánov na rozšírenie. Ďalšou bola idea Kazachstanu o prijatí do Colnej únie Turecka, ktoré už má s EÚ zónu voľného obchodu a je aj v tesných vzťahoch s Baku. Napriek všetkému, členom Colnej únie sa podarilo hlavné – dohodnúť sa o odsúhlasenom zvýšenie ciel na ukrajinskú produkciu v prípade, že Kyjev podpíše asociačnú dohodu s EÚ. Povedané inými slovami, formát 2 plus 1 bol pozastavený. Lukašenko, obchodujúc v mene politických bodov Ukrajinu fakticky zradil. Čiže v Colnej únii vidíme rad protichodných tendencií. Ako sa to vyvinie ďalej?
Motívy základných hráčov sú dostatočne priezračné. Ukrajinská elita, verejne presvedčuje obyvateľstvo, že zóna voľného obchodu s EÚ – je evidentný zdroj manny nebeskej, no reálne veľmi dobre chápe, že relatívne bezbolestne vstúpiť do nej sa dá len jedným spôsobom – na ruský účet. Odtiaľto vychádzajú aj epické plány Azarova o zdvojnásobení exportu do RF (pritom to smrdí len otvoreným reexportom). Naproti tomu, zoslabnutie obchodných vzťahov s Ruskom premení ukrajinské hospodárstvo na dymiace sa ruiny, zrútiac celé odvetvia – na RF a krajiny Colnej únie pripadá 27,1 % exportu, 26,2 % importu tovarov a služieb, vrátane prakticky všetok export strojov a zariadení. Povedané inými slovami, Ukrajina nemá žiadne východisko – Kyjev musí „pretlačiť“ zachovanie zľavneného colného režimu. Azarov sa pri tom celkom presvedčivo opiera o podporu Bruselu, ktorý má aj sám starosti s vlastnými hospodárskymi záujmami a problémami. Pre Rusko sú požiadavky Kyjeva neprípustné. Vstup do WTO aj tak podstatne a negatívne ovplyvnil dynamiku ruskej ekonomiky. No a faktický vstup do zóny voľného obchodu jej prinesie ešte silnejší úder, ktorý si Kremeľ nemôže dovoliť. Straty, ktoré Rusko zaznamená na ukrajinskom trhu ho nevystrašia: hospodárske vzťahy s Ukrajinou – to je 5,2 % exportu a 5,7 % importu. Hospodárstvo Ukrajiny pritom do značnej miery existuje len vďaka ruským palivám a surovinám, vzdať sa v značnej časti od vysokotechnologického ruského exportu krajina tiež nie je schopná – pribrzdiac „atómový“ import z RF, Kyjev sám seba potrestá. Povedané inými slovami, cena tejto otázky má aj v prípade plnohodnotnej obchodnej vojny menej ako 2 percentá. Navyše v značnej miere bude táto časť okamžite kompenzovaná na vnútornom trhu – zníženie dovozu ukrajinskej ocele len naštartuje stagnujúce kapacity vlastnej ruskej metalurgie. Čiže v tomto smere sa nič kritického neukazuje. Pre Minsk je situácia omnoho nejednoznačnejšia. S Ukrajinou ho spája asi 10% exportu a asi 4,4 % importu. Ukrajinský trh je pre Bielorusko teda výhodný kladným saldom. Pritom, v prípade nedodržania dohôd o clách, Bielorusko by mohlo zarobiť na viac-menej priamom reexporte ukrajinských tovarov na ruský trh (nedá sa to urobiť legálne, no pre Minsk sú podobné cvičenia, žiaľ, už overenou praxou). Bieloruské hospodárstvo s totálne kontrolovaným podnikaním je schopné aj bez tarifných bariér úplne sa ochrániť pred záplavou európskych tovarov. Na druhej strane Bielorusko závisí na obchode s Ruskom a na faktických ruských subsídiach je závislé úplne. Bieloruská rezervácia socializmu sa pritom držala len vďaka nie príliš múdrej operácii – dostať od RF surovú ropu za ruské ceny, spracovať ju v rafinériách, ktoré mu zostali po ZSSR, a výsledný produkt predať (hlavne) Európe. Ďalším sektorom bieloruského priemyslu je výroba hnojív, opäť v značnej miere závislá od lacného ruského plynu. Ďalej, bieloruský priemysel a poľnohospodárstvo sú schopné plnohodnotne pretendovať na časť ukrajinskej časti ruského trhu. V podstate teda taktický „zväz“ medzi Kyjevom a Minskom sledoval rovnaký taktický cieľ – prinavrátiť si 4 mld. USD reexportných príjmov. No a Lukašenko tento cieľ dosiahol. Čo sa týka Kazachstanu, tak ten, izolovaný medzi Ruskom, čoraz priateľskejšou Čínou a nestabilnou strednou Áziou, taktiež nemá alternatívu vzťahu s Moskvou. O to viac, že je tu nemalé riziko, že proces euroázijskej integrácie môže ísť s narastajúcimi prekážkami, s pribrzďovaním...
Podľa regnum.ru, 30. október 2013 (krátené)


Čo je pravda, nie je hriech: Hákový kríž rozbili kosák s kladivom Veteránske organizácie Moldavska spoločným vyhlásením odsúdili rozhodnutie prezidenta Nicolae Timoftyho odmietnuť spoločné vyznamenanie krajín SNŠ na počesť 70. výročia Veľkého víťazstva len kvôli tomu, že sú na ňom vyobrazené „kosák a kladivo“. V dokumente sa hovorí, že víťazstvo nad fašistickými okupantmi bolo na územiach ZSSR a Európy dosiahnuté „pod týmto symbolom zväzu robotníkov a roľníkov“. A že „alternatívne“ vyznamenania „neprijme žiadny veterán, ktorý si váži sám seba“. (Pripomeňme si úroveň morálky moldavského prezidenta: najskôr urobil kariéru v sovietskom súdnom systéme – hovorí sa o prípadoch, kedy ako sudca prinucovane posielal na psychiatrické liečenia občanov, ktorí boli obviňovaní z porušovania politických článkov, konkrétne: „v šírení úmyselne klamných výmyslov, zneucťujúcich sovietsky štátny a spoločenský poriadok“. No už toho roku (2013) v PZ Rady Európy vyhlásil, že nevidí rozdiel medzi komunizmom a fašizmom a tiež medzi „kosákom a kladivom“ a n acistickou svastikou.)
Podľa regnum.ru, 30. október 2013


Ukrajinci zadržali raritné foto Hitlera a Mussoliniho
Pri prehliadke jedného kupé vlaku Sofia – Moskva ukrajinskí colníci zadržali u 68-ročnej Rusky tri listové obálky so známkami z roku 1944 a osem pohľadníc zrokov 1938 – 1942, na ktorých boli zobrazení Adolf Hitler a Benito Mussolini. V správe ukrajinskej colnice sa hovorí, že tak pohľadnice, ako aj známky boli zadržané, nakoľko cestujúca k nim nemala žiadne doklady. Na vytvorenie si predstavy o cene kontrabandu stačí uviesť, že v roku 2011 sa na aukcii vo Veľkej Británii objavilo vyše 600 dovtedy neuverejnených snímok a fotografia, na ktorej sa nachádzal Hitler s Mussolinim sa predala za takmer 50 tisíc USD.
Podľa vz.ru, 28. október 2013


Rebríček „prekvitajúcich krajín“ odhalil aj nechcené
Rusko si upevnilo pozíciu a postúpilo o 5 miest v ratingu Prosperity index 2013, ktorý, každoročne tvorí britská organizácia Legatum Institute. 61. miesto Ruskej federácie svedčí nielen o neustále sa rastúcej prosperite Ruska. Rebríček je aj nechceným dôkazom, že Západom protežované Gruzínsko (84. miesto) evidentne zaostáva za tzv. nedemokratickým Bieloruskom (58. miesto), za Ukrajinou (64) a aj Azerbajdžanom (81).
Viac: http://ria.ru/world/20131030/973758557.html


Rusi už majú vakcínu proti rakovine
Novosibírski vedci Vedecko-výskumného ústavu klinickej imunológie sibírskeho oddelenia Ruskej akadémie vied vyvinuli vakcínu proti rakovine. Bola už klinicky odskúšaná a predviedla dobré výsledky. V súčasnosti sa podáva chorým v treťom a štvrtom štádiu rakoviny a zvyšuje trvanie ich života viac ako dvojnásobne. Nasledujúcou etapou bude jej použitie v rannom štádiu ochorenia. Vakcína je účinná voči niekoľkým druhom rakoviny – konečníka, prsníka a prostaty. V ústave chcú začať vyrábať preparát priemyselne.
Podľa Hlas Ruska, 30. október 2013