Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

ZO ZAHRANIČIA pripravil Vladimír Mikunda

Egyptské povstanie má socialistický, panarabský a antiamerický charakter
Vydavateľstvo MIGnews uvádza, že západní analytici odhalili hlavnú osobitosť protestných akcií proti prezidentovi Egypta M. Mursímu. Vraj namiesto toho, aby obsahovali ostré útoky proti islamistom, fakticky majú panarabský, nacionalistický, socialistický a xenofóbny charakter. Práve pod takýmito heslami sa stal v roku 1956 egyptským prezidentom a lídrom arabského sveta charizmatický Kemal Abdul Násir. V súčasnosti vládnuci "Moslimskí bratia", proti ktorým sa vedie povstanie, sa môžu stretnúť s problémom neoarabského nacionalistického povstania. Ide teda o návrat k epoche násiristov. V krajine tiež cítiť silný prúd protiamerických nálad. V Káhire plagáty sú vylepené plagáty s vyobrazením veľvyslankyne USA Enn Pattersonovej a tie ju obviňujú, že hľadá priazeň u "Moslimských bratov". Jej a Mursiho portréty sú prečiarknuté hrubými červenými čiarami. Analytici si tiež všímajú hlavného lídra povstania predsedu strany Al-Karama (dôstojnosť) nasiristu Hamdina Sabachiho, ktorý získal v minuloročných prezidentských voľbách tretí najvyšší počet hlasov.
Podľa evrazia.org, 1. júl 2013


Arabský svet sa začína zmierovať s Asadovým víťazstvom
Vydavateľstvo MIGnews podľa saudských novín Gulf News uvádza, že Arabský svet sa chtiac-nechtiac začína zmierovať s myšlienkou o možnom víťazstve sýrskeho prezidenta Bašara Asada. Expert z Dubaja Usama aš-Šarif poukazuje na posledné udalosti v Egypte, ktoré krutú občiansku vojnu v Sýrii odsunuli pre Egypt do úzadia. Hoci v skutočnosti sú vraj tieto udalosti spojené. Asad vníma krach Moslimských bratov v Egypte ako svoje vlastné víťazstvo, čím sa spod nôh oponentov odstránil jeden zo stĺpov ich podpory. Pri Mursím sa Egypt premenil na dôležitého hráča protiasadovského tábora. V Káhire sa konali stretnutia náboženských predstaviteľov volajúcich po džiháde proti Asadovi, Hizballáhu a Iránu. Dva týždne pred prevratom Mursí roztrhol diplomatické vzťahy s Damaškom. Málo bolo tých, ktorí vtedy verili, že Asad prežije Mursího. V skutočnosti sa vlna Asadových úspechov spustila už pred niekoľkými mesiacmi. Dva roky po tom, ako sa povstalcom podarilo ovládnuť Idlib, časť Halábu, Homsu, časťami provincie Damašek a značným územím južnej provincie Deraá, dosiahla sýrska armáda prelom a začala s masovým protiútokom. Gulf Nevs píše, že v Sýrskej slobodnej armáde už nikto nehovorí „o finálnom útoku proti Damašku“. Naopak, počuteľné sú výzvy Západu na urýchlené dodávky moderných zbraní, pri pomoci ktorých povstalci dúfajú, že odolajú tlaku armády a elitných jednotiek Hizballáhu. Prelom sa uskutočnil začiatkom júna po páde strategicky dôležitého mesta Al-Kusejr, medzi Homsom a libanonskou hranicou. Al-Kusejr otvoril cestu na Homs, ktorý je sám osebe dôležitým cieľom kvôli veľkosti i polohe. Ak sa čosi nezmení, mesto môže padnúť za pár dní. Je nepochybné, že ak sa tak stane, Asad, povzbudený víťazstvom, sa pohne proti Halabu, ktorý je hospodárskym hlavným mestom Sýrie. No a povstalcov tým odreže od ostatných častí krajiny, budú sa teda musieť schovať za tureckú hranicu.
Usama aš-Šarif pomenúva hlavné a do oka bijúce príčiny neúspechu povstalcov:
Neschopnosť a neochota západných krajín poskytnúť povstalcom moderné zbrane – dôvodom je obava, že sa dostanú do rúk „džihádistom“. Neschopnosť Sýrskej národnej rady sformovať jednotný opozičný front. Súčasný líder Ahmed Džarba je napojený na Saudskú Arábiu, čo je evidentným odklonom od dlhodobej dominancie Kataru v sýrskom džiháde. Rusko sa šikovne postavilo diplomatickému úsiliu Washingtonu. Využilo svoj vplyv v OSN a zablokovalo akékoľvek sýrske rezolúcie. Situácia dnes vyzerá tak, že ak by sa aj Rusko s USA dohodli o diplomatickom konci konfliktu, protiasadovský tábor by v tom jednotnú pozíciu nedosiahol. Práve preto sú akékoľvek dohody nemožné.
Podľa evrazia.org, 14. júl 2013


USA všetkých zavádzajú
Bývalý americký agent Edward Snowden prezradil, prečo odhaľuje svetu tajnú pravdu o sledovacích systémoch. V istej chvíli vraj pochopil, že USA zavádzajú nielen Američanov, ale aj občanov iných krajín, formujúc u nich určité nálady. „Do rozviedky som nastúpil veľmi mladý. Najskôr som po vpáde do Iraku nastúpil no vojenskú službu. Veril som v blaho našich konaní, že oslobodíme utláčaných na celom svete. Lenže po čase, ako som stúpal v kariére, keď som sledoval novinky a zároveň mal stále väčší prístup k pravdivej informácii, ktorá sa v médiách nepublikovala, pochopil som, že my ľudí zavádzame – všetkých, nielen Američanov – aby sme vytvárali určitú globálnu náladu. No a v podstate i sám som sa stal obeťou toho“, - vyhlásil Snowden. Dodal, že národná agentúra sa neobmedzuje len zahraničnou rozviedkou – zbiera informácie naprieč celými Spojenými štátmi. „Oni tieto pravidlá uplatňujú voči celej spoločnosti. Keďže majú zaručenú podporu najväčších telekomunikačných spoločností, dostávajú všetky telefonáty, záznamy všetkých hovorov. Národná bezpečnostná agentúra klame, dokonca aj Kongres a jednotlivých kongresmenov v rámci odpovedí na ich otázky, že tento nástroj neexistuje.“ Podľa Snowdena všetci spolupracujú s národnou bezpečnostnou agentúrou (Google, Facebook, Microsoft) a poskytujú jej priamy prístup ku všetkým komunikačným systémom, uvádza Russia Today. No, takáto možnosť je podľa ex agenta CIA nebezpečná pre kohokoľvek, osobitne pre organizáciu, ktorá stále preukazuje, že pracuje, aby sa ubránila pred pozorovaním. Snowden sa domnieva, že Amerika je „dobrá krajina“, no celý obraz o nej kazia mocenské štruktúry, ktoré fungujú iba „na dosahovanie vlastných cieľov“.
Podľa dni.ru, 8. júl 2013


Reverz v Egypte, porážka v Sýrii a odtrhnutie sa v Turecku – druhá etapa „Arabskej jari“.
Egyptský prevrat s odstránením M. Mursího z funkcie prezidenta je druhou etapou „arabskej jari“, vyhlasuje riaditeľ inštitútu pre záležitosti východu Národnej akadémie vied Arménska Ruben Safrasťjan. Egyptská revolúcia, ktorá sa začala v roku 2011, iba pokračuje obrátením ďalšej strany tohto príbehu. Odhadovať koľko strán bude treba ešte obrátiť a aký bude ich obsah, sa zatiaľ nedá. „V skutočnosti sme nie celkom pochopili jav skrývajúci sa pod názvom „arabská jar“. Musí uplynúť istý čas, aby sa jeho kontúry zreteľnejšie narysovali. Ak sa na otázku pozrieme v geopolitickom kontexte, tak „arabská jar“ – to nie sú zmeny a prevraty v jednotlivých krajinách Blízkeho východu, je to etapa preformátovania vôbec celého regiónu. K dnešku sa tunajšie procesy riadi zákonmi chaosu, hovoriť preto o nejakej určitosti sa nedá. Treba sa dočkať vyjavenia omnoho konkrétnejších tendencií“, - povedal expert. Situáciu v Egypte Ruben Safrasťjan považuje za totálny krach vládnucich síl krajiny. „V prvej etape po odstránení Husniho Mubaraka prišli k vláde Moslimskí bratia. V roku 2011 sa protesty niesli na vlne nespokojnosti s autoritárskym režimom Mubaraka, no Moslimskí bratia veľmi rýchlo vystúpili z ilegality a presmerovali revolúciu do islamského prúdu. Dosiahli úspech, no svet sa stal svedkom ich neschopnosti nastoliť kontrolu nad situáciou. Mursi a jeho okolie nedokázali múdro využiť rozsah svojej moci, navrhnúť zmysluplný program riešenia ťažkej hospodárskej situácie a pristúpiť k jeho realizácii. Zároveň zaviesť v krajine poriadok. Vo výsledku sa armáda rozhodla odovzdať moc do rúk relatívne liberálnej časti egyptskej politickej elity. Opakujem, liberálnej len relatívne“. Ďalej Safrasťjan vysvetlil, že egyptskí liberáli sa pridržiavajú relatívne svetských názorov, vystupujú proti islamizácii krajiny, za zachovanie štatútu skôr spojenca, ako nepriateľa Západu. „Nie náhodou je ich zosobnením ex hlava MAAE Mohammed el Baradej“. Čo Armén s určitosťou vylúčil, tak to je návrat k moci Moslimských bratov na základe budúcich volieb, ktoré avizovala egyptská armáda. Lebo aj na tých posledných vyhrali nad liberálmi až v druhom kole a aj to len o 4 percentá. Základný problém súčasného Egypta je zložený z dvoch súčastí. Prvou je nespokojnosť ľudu s islamizáciou krajiny a nespokojnosť s hospodárskou situáciou. Môže sa Egypt stať lídrom „reverznej arabskej jari“? Môže a to rovnako, ako Tunis, ktorý „arabskú jar“ odštartoval. Hoci...? Lídrom je možno už Sýria, v ktorej islamisti prehrávajú občiansku vojnu so svetskou vládou. Udalosti v Egypte hrajú rolu v celom Blízkovýchodnom regióne. „Keďže Egypt je jedným z jeho lídrov, vnútorná nestabilita štátu je geopolitickou nestabilitou regiónu. Ak kedysi, počas vlády autoritárskych režimov, všetko bolo relatívne stabilné, dnešný obraz je úplne iný. Nestabilita Egypta vplýva na jeho líderskú pozíciu, čo zostruje boj o líderstvo medzi ostatnými uchádzačmi. Medzi adeptmi sú Turecko, Saudská Arábia, Irán. Nestabilita v Egypte bude trvať minimálne niekoľko rokov, čiže uchádzači o post lídra si môžu pobojovať. Predpovedať výsledok tohto zápasu sa naozaj nedá, - dodal Ruben Safrasťjan.
Podľa regnum.ru, 6. júl 2013


Džemaľ: Mursi má to, čo si zaslúžil
Predseda Islamského výboru Ruska Gejdar Džemaľ pri komentovaní egyptského prevratu vyhlásil, že na Blízkom východe sa začína príprava na veľkú občiansku vojnu. „Moslimskí bratia“ v Egypte sa stali ďalšou obeťou „sýrskej pasce“. Naivný Mursi sa hneď za Erdoganom úplne vážne rozhodol ručať na Asada kvôli USA. Okrem toho sa začal aktívne uchádzať o „vzťah“ s Izraelom. V mene toho začal vyhadzovať do povetria tunely na hranici s Gazou. Niečo také nerobil dokonca ani Mubarak! Inými slovami, Mursi po uchopení moci vylial základňu politického islamu. Na čo sa vlastne spoliehal?“, - cituje Twitter filozofa z jeho blogu. „Súčasným výsledkom pokračujúcej vojny v Sýrii je praktická neutralizácia Erdogana (bol blízky k Moslimským bratom), rovnaká neutralizácia Moslimských bratov a Mursiho režimu v Egypte, rozkol a pokles vážnosti Hamasu (opäť bratia), odstúpenie katarského emira – zastrešovateľa a sponzora Moslimských bratov v Sýrii, Egypte i Gaze... Čiže neutralizácia Moslimských bratov na celom Blízkom východe, - hovorí Džemaľ. – Na rade je Saudská Arábia, ktorá zastrešuje salafitov. Zároveň s tým sa na popredné miesto dostáva Irán s Rouchanim“. Tieto udalosti sú podľa Džemaľa „prípravou na veľkú občiansku vojnu v prednej Ázii: sunitské režimy sú zničené, šítske oslavujú“. „Salafitská ulica to nikdy nestrpí, lenže na vyjadrenie svojej nespokojnosti nedosiahne štátne zmierenie“. „Takým spôsobom sa celý Blízky východ premení na analógiu dnešného Iraku a Sýrie: šííti v centre, suniti explodujú všetko za radom! Paralelne USA žiadajú Talibancov, aby vymenili americkú porážku za rozpútanie vojny na iránskych hraniciach.
Podľa evrazia.org, 4. júl 2013


Európe začína chýbať ruská ropa
Európske rafinérie začínajú pociťovať deficit ruskej ropy. Súčasné dodávky sú najnižšie za posledných 10 rokov. Prečo je súčasný export Ruska do Európy taký nízky? Vraj ho spôsobil celý rad faktorov. Po prvé, Rusko sa v poslednej dobe orientuje na vnútroštátne spracovanie (vývoz výrobkov namiesto vývozu surovín. Ruské rafinérie dnes produkujú o 25 percent produkcie viac, ako pred piatimi rokmi – okrem iného, vyše 5 mil. barelov nafty denne.) a po druhé, začala sa prejavovať zmena exportnej politiky Moskvy, ktorá razantne zvyšuje dodávky energonosičov do Číny. Výsledkom je, že európski spotrebitelia musia za ropu značky Urals platiť rovnakú cenu, ako za kvalitnejšiu európsku Brent. V roku 2010 boli dodávky do Číny neveľké. No dnes je to už na úrovni 500 tisíc barelov denne vďaka výhodným kontraktom s Čínou po ropovode Východná Sibír – Tichý oceán. Navyše si treba uvedomiť, že všetko je len začiatok! A bude, ako nebolo. Analytici predpovedajú, že v priebehu najbližších piatich rokoch sa Čína stane najväčším importérom ruskej ropy. Dnes je na štvrtom mieste a lídrom je Nemecko. Po španielskych, gréckych... rafinériách vraj osobitne ťažké časy čakajú fabriky vo východnej Európe: Neste Oil vo Fínsku, PKN Orlen v Česku a MOL v Maďarsku, ktoré dostávali z Ruska veľké objemy ropy. Mnohé sa preto pokúšajú poistiť. Napríklad PKN už podpísala dohodu s Rosnefťou o dodávkach po ropovode Družba do júna 2016 (do 8 miliónov ton za 7 mld. USD). Európania sa však nemajú na čo sťažovať. Rusko svoj vzťah voči dodávkam energonosičov do Európy už pomenovalo. Konkrétne aj vicepremiér Arkadij Dvorkovič pre The Wall Street Journal vyhlásil, že Rusko bolo počas mnohých desaťročí najväčším dodávateľom energonosičov do Európy, no v poslednej dobe sa mu dostávala len kritika za tvrdú cenovú politiku. „Ak Európa dáva prednosť zdrojom energie, ktoré nie sú ekologicky čisté, je to jej právo. Všetko je v poriadku. Dopyt je aj v iných regiónoch sveta“, - povedal Dvorkovič.
Podľa vz.ru, 4. júl 2013