Zlomové voľby do EÚ? – Daniel Bachát

Voľby do európskeho parlamentu sú predo dvermi a na Slovensku sa niet takého experta, ktorý by sa trafil, ako dopadnú. Naozaj ťažko vedieť, čo sa deje v hlavách voličov a otázkou zostáva aj to, koľko ich príde na voľby. Slovenskí voliči totiž takmer nič nevedia o tom, ako hlasujú naši poslanci v európskom parlamente, niekedy sa zdá, ako keby to bolo všetko utajované. Ani propagačná kampaň do týchto volieb nie je nejako mimoriadna. Na druhej strane v západných krajinách sa o týchto voľbách píše viac, aj preto, že niektoré euroskeptické, či dokonca extrémistické strany sa derú do európskeho parlamentu, hovoria si síce pravica, ale niekedy o tom možno pochybovať. Je veľký rozdiel medi Národným frontom Mariny Le Pen vo Francúzsku a povedzme Jobbikom Maďarsku, či podobnou stranou v Grécku a euroskeptickou vo Veľkej Británii. Okrem toho citeľne poklesla dôvera v EÚ, takmer vo všetkých členských krajinách. A popularite neprispela ani situácia na Ukrajine, kde sa EÚ angažuje. Zdá sa teda, že nastávajúce voľby do európskeho parlamentu budú zlomové, predovšetkým v tom, že pribudne poslancov, ktorí nie sú spokojní s doterajším fungovaním EÚ, s niektorými jej rozhodnutiami či nariadeniami. Dosť sa poukazuje aj na neskutočné financie, ktoré EÚ na svoj chod potrebuje, vrátane platov euro úradníkov. Treba povedať, že vstup do EÚ bol pre Slovensko výhodný, tak ako prijatie eura. Európske dotácie Slovensku dosť pomohli, hlavne v čase hospodárskej krízy, Slovensko je dôveryhodným členom tejto organizácie, jeho politika je stabilná a „nepreskakuje cez kaluže“ ako niektoré iné krajiny. Z tohto uhla pohľadu možno hodnotiť Slovensko ako stabilného člena EÚ, ktoré Bruselu nespôsobuje vrásky na čele. Aj keď sme dali najavo, že niektoré rozhodnutia EÚ nám nie sú po chuti. Otázkou však zostáva, ako bude ďalej pokračovať EÚ po voľbách do svojho parlamentu, isté je, že zvolenie našich zástupcov, či už bude také alebo onaké veľa vody nenamúti, kľúč zastúpenia poslancov podľa krajín je stanovený a na tom sa nič nezmení. Pred novým európskym parlamentom však budú stáť do budúcnosti dosť veľké výzvy, napríklad vzťah EÚ k Euroázijskému zoskupeniu, avizovaná hospodárska spolupráca s USA, otázka energetických surovín, či zachovanie terajšej podoby NATO ale rovnako aj celková podoba EÚ. Nie sú to a ani nebudú jednoduché otázky, ktoré bude musieť riešiť nový európsky parlament v ktorom sa po voľbách očakáva prílev nových poslancov, ktorí nie sú naladení na rovnakú melódiu, ako bolo tomu doteraz. Niektoré krajiny dávajú najavo svoju nespokojnosť dosť rozhodne a hlavne ohrozená je v tomto smere eurozóna. V Česku napríklad vznikla strana, ktorá má v logu NE-BRUSELU a volá sa Národní demokracie. Maďarský Jobbik sa vyjadruje, že by sa najradšej pričlenil k Colnej únii s Ruskom, Bieloruskom a ďalšími ázijskými krajinami. V novom európskom parlamente teda môže dochádzať k stretom, ktoré budú ďaleko markantnejšie ako tomu bolo doteraz. Niekedy však platí, že všetko zlé je k niečomu dobré, ak by to bolo tak, mohli by sme sa dočkať reálnejších rozhodnutí EÚ, ktoré vychádzajú zo zachovania identity jednotlivých krajín, nie sú rozhodnutiami „an bloc“. A možno sa dočkáme aj toho, že o činnosti našich poslancov sa toho dozvieme viac ako doteraz, tak ako aj o celom európskom parlamente.