Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Zhovárala som sa s Jánom Čarnogurským – Iva Kerná

Prekvapil ma nedávno zverejnený údaj, že profesia žurnalista patrí medzi najmenej atraktívne povolania súčasnosti. Ako jeho prednosť som si cenila práve fakt, že novinár má otvorené dvere všade, kam ho zavedie jeho profesijná, alebo jednoducho len ľudská zvedavosť, že má možnosť hovoriť s ľuďmi, ktorí ho zaujmú, alebo zaujímajú. To je podľa môjho názoru dostatočne atraktívne. S mnohými názormi nemusím ako človek či ako novinárka súhlasiť, ale vždy sa snažím zistiť, z čoho vyplývajú. Takto je motivovaná aj kniha rozhovorov s Jánom Čarnogurským.

 

Zaujal ma (a iste nielen mňa), ako človek, ktorý má rád Slovensko, hlási sa, a vždy sa hlásil k svojim predkom,  má vzťah k miestu,  kde sa narodil,  kde napriek všetkému zostal žiť, kde si založil  rodinu,  ale  je aj kultúrny, vzdelaný, rozhľadený Európan.  Blízke sú mi jeho vlastnosti ako  sebaistota, nepoddajnosť, osobná sloboda. Vždy je sám sebou, vždy individualistický. Keď však uzná za potrebné, aj ústretový. Nehovorí, čo sa druhým páči, čo sa očakáva, ale iba to, čo si o veci sám myslí. Ani druhým však nedáva za odlišné postoje známky zo správania. Jeho videnie spoločnosti je nezávislé, neobmedzujú ho samozvaní mienkotvorcovia, jeho koncepčným postojom nepohne mediálna ani internetová hystéria.  Na Slovensku sa  tieto vlastnosti málokedy odpúšťajú. A nielen u nás, aj v malom Írsku Joyce vravel, že keď má človek dušu, hneď na ňu ostrovania hodia siete.

 

Ján Čarnogurský možno jediný medzi našimi  súčasnými  politikmi vie, že politika potrebuje myšlienky. A preto hovorí o tradičných hodnotách, o filozofii ľudskej existencie, o význame a poučení z histórie, o našich slovenských schopnostiach a neduhoch. V našich pomeroch prekračuje rozsahom úroveň súčasného myslenia  a azda najzaujímavejšie sú jeho hodnotenia a zreteľné pomenovania udalostí  predovšetkým na svetovej, medzinárodnej scéne. Prirodzene, v súvislosti s nami a čo nám z nich vyplýva.  Ján Čarnogurský je na Slovensku v podstate jediný kvalifikovaný pozorovateľ a k tomu aj človek s možnosťou priameho kontaktu s politickou špičkou Ruskej federácie.

 

Kto si pamätá, alebo nalistuje prvé zahraničnopolitické stanoviská tohto politika, zistí, že už v roku 1990 na stránkach Literárneho týždenníka – a to v čase rýchlych a zásadných premien československej federácie  – poukazoval na význam Ruskej federácie v otázkach geopolitických, ale aj v širšom kontexte. Na druhej strane komentátori slovenských denníkov  práve jeho schopnosť  nekonjunkturálne a v európskych súvislostiach uvažovať o pomeroch v Rusku (a slovenských možnostiach) nazývajú geopolitickou slepotou. Mýslím si, že postoje Jána Čarnogurského nemožno zjednodušovať a zužovať na akési prostoduché rusofilstvo, ktoré treba bývalému disidentovi a výraznému kresťanskému politikovi akosi prepáčiť.

 

Po rozpade bipolárneho sveta a skončení studenej vojny sprevádzanom rozpadom ZSSR sa kľúčovým pilierom nového medzinárodného usporiadania stali, samozrejme, USA. Vývoj však zreteľne ukázal, že to má značné limity a že možnosti USA nie sú neohraničené, neobmedzené. Inými slovami, napriek všetkým rozdielom nemá význam oddeľovať, izolovať, nespolupracovať s Ruskou federáciou.

 

Dnes si kladieme opäť zásadné otázky o medzinárodnom usporiadaní. A ak si v tomto rámci dávame otázky o postoji Ruskej federácie, Ján Čarnogurský patrí u nás medzi najkvalifikovanejších, ktorý sa hľadaním odpovedí  dlhodobo zaoberá.

 

Jeho odstup od dejín, a schopnosť ich interpretovať bolo názorne  počuť aj z jeho  prednášky na univerzite v Petrohrade v marci 2013, a to tak v geopolitickom ako aj kultúrnom rozmere. Čarnogurský je pozoruhodný nie tým, že je jediný, ktorý sa desaťročia zaoberá Ruskom, jeho politikou a našimi vzťahmi, ale tým, ako nielen nekonvenčne, ale aj kriticky odlišne vystupuje voči zahraničnopolitickým klišé značnej časti diplomatického a zahraničnopolitického establishmentu ako aj médií u nás. 

 

Ján Čarnogurský nie je toho protiváhou,  je však tým, čo je pre formovanie samostatného slovenského myslenia, a myslenia na Slovensku nevyhnutne dôležité. Reálne videnie Ruska, multietnického, prevažne pravoslávneho štátu, ktorý o. i. stojí na najväčšej hranici Európy s islamským, nestabilizovaným svetom. Niet dôvodov na  lokajské pochybnosti o tom, či môže mať Slovensko politika nielen s vlastným názorom, ale najmä s vlastnou analýzou medzinárodnej politiky a vzťahov.