Zemková na Ústavnom súde SR prehrala – Jozef Kuchár

Strata moci a veľkých peňazí sa pre niektorých jednotlivcov pôsobiacich na významných postoch v spoločnosti stala doslova osobnou tragédiou. Nevedia, ani nechcú zmieriť sa s tým, že po dlhšom čase, keď boli na politickom, alebo spoločenskom výslní sa musia zaradiť medzi obyčajných ľudí. Cítia sa ukrivdení a pre seba hľadajú „spravodlivosť“ na súdoch, aj na tom ústavnom. Veľmi im chýbajú nielen peniaze, ale aj rôzni služobníci a pochlebovači. Väčšina z nich sú známi politickí turisti meniaci svoje názory a zrádzajúci aj svojich šéfov. Z večera na ráno začnú ochotne slúžiť tým novým a ticho sa pripravujú na ich pád.

Toť nedávno sa to prihodilo aj bývalej generálnej riaditeľke Rozhlasu a televízie Slovenska a ešte bývalejšej starostke mestskej časti Staré mesto – Bratislava Miloslave Zemkovej. S pocitom skrivodlivosti sa proti rozhodnutiu parlamentu o jej odvolaní z funkcie 16. júna 2012 sťažovala na Ústavnom súde SR. Namietala porušenie svojich základných práv. Pravdepodobne tak konala v presvedčení, že funkcia generálnej riaditeľky jej patrí doživotne. Ústavný súd 13. decembra 2012 jednoznačne odmietol sťažnosť Miloslavy Zemkovej týkajúcu sa jej odvolania z postu riaditeľky. Raz opäť, túžba po moci, ctižiadosť, strata súdnosti a osobnej pokory či zmyslu pre realitu, zbytočne zamestnali sudcov. Bolo by správne a spravodlivé, ak by pani Zemková náklady spojené s rokovaním o sťažnosti bezodkladne zaplatila.