Zbytočná strata času (a peňazí) – Stanislav Kubánek

Tak máme za sebou ďalšie odvolávanie člena súčasnej vlády, konkrétne  ministra školstva Juraja Draxlera. Podľa očakávania skončilo neúspešne. Nedôveru ministrovi vyjadrilo iba 35 z celkového počtu 67 opozičných poslancov. Každý komentár je tu teda zbytočný. Nedá mi však, aby som nad takýmito aktivitami jednoducho mávol rukou.

 

Podávanie návrhov na vyslovenie nedôvery  niektorému členovi vlády patrí medzi demokratické vymoženosti každého štátu, ktorý má demokratický parlament a v ňom, samozrejme, aj opozičných poslancov. Nič však nemožno preháňať, ani túto možnosť prejavu. Už aj preto, lebo premiér Robert Fico vyjadril plnú podporu tomuto ministrovi, ktorý dokonca ani nie je členom strany SMER-SD, ale „iba“ jej nominantom. Podstata celého odvolávania a teda prejavenia nedôvery spočíva niekde úplne inde – do budúcich volieb do NR SR už nie je tak ďaleko. Opozícia teda využíva každú príležitosť urobiť si reklamu a dať o sebe vedieť.  V parlamentných laviciach sa jej to akosi nedarí. Nie náhodou tí naši najfundovanejší politológovia tvrdia, že taká slabá opozícia, ako je  v NR SR v súčasnosti, už dávno nebola. Paradoxne, napriek tomu sa z vlastnej iniciatívy ešte sama oslabila. Stačí spomenúť  zrod dvoch nových politických strán – SKOK  a ŠANCA. Pokiaľ sa už do marca  nič zvláštneho neudeje, tak si po roku – dvoch na súčasných poslancov SDKÚ-DS, SaS, NOVA  nikto ani nespomenie. Azda  jedinou výnimkou bude spomienka na ich nejednotnosť a neschopnosť navrhnúť jednotného a teda spoločného kandidáta na funkciu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR.

 

Samozrejme, silná a konštruktívna opozícia, ktorá prichádza s podnetnými návrhmi, je prínosom pre každú parlamentnú demokraciu. Žiaľ, u nás to v súčasnosti tak nie je.  Veď  prevažnej väčšine  kolegom z opačnej strany našej politickej scény ide ani nie tak o samotné odvolanie niektorého z ministrov, ako skôr o možnosť vlastnej reklamy a publicity. Veď predsa ich vystúpenia sa dostanú na televízne obrazovky a spomenú sa v dennej tlači. Nuž, o to im vlastne ide. Premiér R. Fico označil odvolávanie J. Draxlera za absurdné a celej opozícii odkázal: „ Ponáhľajte sa, veď je nás vo vláde pätnásť. Aby ste do volieb každý týždeň stihli zvolať jednu absurdnú schôdzu.“

 

Opozícia sa od roku 2012, odkedy je táto vláda, už desaťkrát pokúsila odvolať  z nej niektorého člena, pričom samotného premiéra dokonca trikrát! Čo k tomu dodať?  Azda iba toľko, že v nedeľu som sledoval jednu politickú debatu v Česku. V nej jeden poslanec uviedol čísla o tom, koľko stojí hodina zasadnutia parlamentu. Prekvapila ma tá suma, i keď u nás musí byť o niečo nižšia. V každom prípade ide o peniaze daňových poplatníkov, teda občanov. Samozrejme, opozícia na to kašle. Veď to predsa neplatí ona, tak si niekoľkohodinové vystúpenia a debaty, ktoré nikomu nič nedajú, môže dovoliť.

 

Nie, my netvrdíme, že vo vláde sa nemajú robiť žiadne zmeny.  Niektorí naši ministri prijali politickú zodpovednosť a podali demisiu skôr, než sa začalo hovoriť o možnosti ich odvolania. Toto považujem za správnu politickú kultúru. V tejto súvislosti možno spomenúť už exministrov Dušana Čaploviča, Tomáša Malatinského, Pavla Paulisa, Zuzanu Zvolenskú. Nemusím už ani spomínať odvolaných ministrov počas prvej vlády R.Fica  z vtedajších koaličných strán SNS a HZDS-ĽS.

 

Súčasná opozícia je však nepoučiteľná. V najbližších dňoch sa chystá odvolávať  ministra zdravotníctva Viliama Čisláka. Ťažko povedať prečo. Z nudy? Neschopnosti konštruktívne pracovať?  Asi aj z toho. Ale najmä preto, lebo sa blížia voľby a páni kolegovia musia predsa dať o sebe nejako vedieť...

Stanislav KUBÁNEK, poslanec NR SR /SMER-SD/