Zaujalo nás: Spájanie vína s umením – Vladimír Mezencev

Priznajme si, ešte veľa milovníkov vína u nás nič nevi o tomto moku, ktorý pochádza z Hlohovca. Na druhej strane tí, ktorí ho už ochutnali, vedia svoje. V každom prípade jedných i druhých zaujme vyprávanie o víne, ktoré má bohatú tradíciu a zároveň je ešte v detskom veku. Ale už s mnohými medailami a ďalšími oceneniami. Ako je to možné? Majiteľ firmy Food Farm Ing. Vladimír Mosný to dokáže vysvetliť stručne a jasne.

 

Už pred sto rokmi Ferdinand Fussmann, prisťahovalec židovského pôvodu zo Slovinska, začal pri Hlohovci pestovať hrozno. Podľa niektorých údajov sa mu podarilo zriadiť najväčšie vinárstvo na území vtedajšej Česko-Slovenskej republiky, teda v rokoch 1918-1938. Žiaľ, v čase II. svetovej vojny ho nečakalo nič dobré, iba tragická smrť. Po vojne, v časoch zoštátňovania veľkých poľnohospodárskych fariem a agrofiriem sa o víne z Hlohovca prestalo hovoriť. Hrozno i víno putovali do Pezinka a pod značkami tamojších Vinárskych závodov smerovalo do obchodných sietí. V roku 2006 sa vinárstvo v Hlohovci stalo súčasťou spoločnosti Food Farm a začala z neho vznikať moderná a dynamicky sa rozvíjajúca prevádzka pod názvom Golguz. Tento názov znamená staroslovanské meno Hlohovca, pričom prvá písomná zmienka o tomto meste pochádza z roku 1113. V súčasnosti Golguz pestuje hrozno na ploche 230 ha a ročne z priemernej úrody 400 ton hrozna dokáže vyrobiť cca 300 000 litrov kvalitného vína.

 

Hlohovčanom sa v silnej konkurencii úspešne darí. Dosiahnuté úspechy stáli nemalé financie, ale sú za nimi hlavne cieľavedomá zodpovedná a spoľahlivá práca. „Kto chce mať kvalitné vína, musí ešte predtým investovať peniaze do moderných technológií“, hovorí V. Mosný. Jeho firma si trúfa súťažiť aj s najlepšími moravskými vinárstvami a možno povedať, že z týchto súbojov vychádza víťazne. Značka Golguz začína dobýjať svet: jej ľadové vína už poznajú aj vo Francúzsku, ďalšie značky dokonca na ďalekom Taiwane, chystá sa „obsadiť“ Česko aj s Prahou.

 

Košičania sa s produkciou Golguzu zoznámili aj vďaka Citadele, vinárskej a umeleckej galérii v južnej časti mesta, ktorá dokáže spájať svet vína s umením. Orientuje sa však iba na najvyššiu kvalitu, teda na 100 najlepších slovenských vín, ktoré postupne predstavuje v spolupráci so Zväzom výrobcov hrozna a vína SR ako súčasť Národného salónu vín SR. Štýlová vinotéka je tu v symbióze s umeleckou galériou, ideálnou na výstavy aj koncerty. Vo vinotéke sa organizujú aj someliérske kurzy...

 

V každom prípade zásluhou odborníkov a zároveň nadšencov zo Citadely majú dnes Košice nielen novú umeleckú galériu, ale aj príťažlivé priestory na propagáciu doslova elitných slovenských vín, o ktorých sa vo svete stále viac a viac hovorí. Zdá sa to síce neuveriteľné, ale malé Slovensko sa stáva jednou z vinárskych veľmocí. Ani nie tak množstvom vyprodukovaného vína, ako jeho kvalitou!

 

VEĽKÉ, ČI LEN KOZMETICKÉ ZMENY?

Kresťanskodemokratické hnutie sa ako prvé poponáhľalo schváliť svoju kandidátnu listinu pre voľby do NR SR, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou v marci budúceho roku. Ťažko povedať, prečo tak urobilo s takým predstihom, ale asi zainteresovaní vedia to, čo iní iba tušia. Chcelo dať najavo, že kandidátka je demokraticky schvaľovaná na zasadnutí Rady KDH a to tajným hlasovaním. Okrem toho predstavitelia hnutia už niekoľko dní predtým cieľavedome vyhlasovali, že v prvej desiatke sa objavia úplne nové mená, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou interiéry budovy NR SR ešte nikdy nevideli. Nuž, sú aj takí. Presnejšie povedané skutočne nové tváre. Napríklad podpredsedovia Mirka Szitová, Peter Belinský a Miroslav Moravčík. Časť členov a priaznivcov KDH je však nespokojná s tým, že na 3.mieste na kandidátke je doterajší podpredseda Július Brocka. Podľa nich by mal tento parlamentný vyslúžilec už definitívne uvoľniť svoju parlamentnú stoličku a odísť do politického dôchodku. Trio podpredsedov KDH, teda okrem Brocku i Ján Hudacký a Pavol Zajac si držia svoje postavenie v hnutí a o svoje pozície sa nemusia obávať.

 

V prvej desiatke si udržal pozíciu aj Pavol Hrušovský, v minulosti predseda KDH i šéf slovenského parlamentu, ale zároveň aj dosť neúspešný kandidát na funkciu prezidenta SR. Nuž, v hierarchii sa síce zasúva z roka na rok na nižšie priečky, ale v KDH ho ešte nechcú hodiť cez palubu, i keď v ňom už nehrá ani druhé či tretie husle. Ťažko povedať, čo si KDH sľubuje od Evy Grey, prorektorky Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, členky petičného výboru za referendum o ochrane rodiny. Určite účelový krok hnutie podniklo vyhlásením, že má na kandidátke na zvoliteľných miestach občana rómskej národnosti a ďalšieho s preukazom ZŤP. V každom prípade kádeháci za svoj klad môžu považovať prechod europoslanca Ivana Štefanca z SDKÚ-DS do svojich radov. Ale čo už má robiť, keď jeho strana melie z posledného? V KDH je však dosť členov, ktorí by na jeho čele už radi videli niekoho iného, než Jána Figeľa. Nuž, na túto zmenu si ešte musia trpezlivo počkať. Žiadny zázrak sa nestal, šéf bude mať na kandidátke číslo jeden...

 

ĎALŠÍ KOŠICKÝ REKORD

Košičania svoj vzťah k športu, konkrétne k plávaniu opäť demonštrovali na 24-hodinovej Plaveckej štafete mesta, do ktorej sa zapojilo 1825 občanov. Spolu zaplávali 128 650 metrov a 900 občanov odplávalo celú stovku. Už tradične sa do plaveckej štafety zapojil aj primátor Košíc Richard Raši /SMER-SD/. Je to zatiaľ rekordný počet účastníkov štafety. Doterajší najvyšší počet z minulého roku prekonali o 170 plavcov. Na túto štafetu nadviazala súťaž v triatlone, do ktorej sa zapojilo aj vedenie mesta v zložení Richard Raši /beh na 3 000 m/, Renáta Lenártová, námestníčka primátora absolvovala cyklistickú jazdu na 2 000 m a Martin Petruško, námestník primátora, preplával 100 metrov.

Košičania zorganizovaním a najmä účasťou v tejto štafete opäť ukázali, že titul Európske mesto športu 2016 si právom zaslúžia.