Zaujalo nás – Vladimír Mezencev

JE ICH MENEJ, ALE STÁLE DOSŤ

V minulom roku bolo na Slovensku 40 vážnych pracovných úrazov s následkom smrti. Z pohľadu dlhodobého porovnávania ide o rok s druhým najnižším počtom smrteľných úrazov – najmenej ich bolo v roku 2011 – 38, najviac v roku 1998 – až 132. Najčastejším miestom smrteľných pracovných úrazov boli v minulom roku dopravné prostriedky /50%/, pády z výšky na stavbách, pri neodbornej manipulácii s bremenami a elektrickou energiou. Tradične sa väčší počet smrteľných úrazov vzťahuje na mužov – v minulom roku 38, a dva na ženy.

           

Najviac smrteľných pracovných úrazov utrpeli zamestnanci vo vekovej kategórii 50-60 rokov. Pre nich síce existujú určité pracovné obmedzenia, nie je ich však veľa a vo väčšine prípadov nie sú ani presne špecifikované. Okrem toho Zákonník práce vôbec neobsahuje úľavy pre starších pracovníkov.

                                  

ODSTUPŇOVANÉ GYMNÁZIA

Na Slovensku je už niekoľko rokov medzi deviatakmi najväčší záujem o štúdium na gymnáziách. V súčasnosti z celkového počtu takmer 185 000 stredoškolákov študuje na gymnáziách až 37 percent. Podľa odborníkov by však 10-15 percent žiakov malo študovať na tzv. elitných gymnáziách, teda pre najnadanejšie deti. Bola by to úzka skupina najlepších absolventov základných škôl. Šancu študovať na gymnáziách by však mali dostávať aj deti s menším intelektuálnym potenciálom. Mali by získať ucelené stredoškolské vzdelanie a od tých šikovnejších spolužiakov ich bude deliť rozdielna maturitná skúška.

           

Jední tento návrh reformy stredného školstva vítajú, iní odmietajú. Sú aj takí riaditelia gymnázií ktorí tvrdia, že všetky takéto reformy sa majú orientovať iba na vysoké školy lebo sa predpokladá, že väčšina absolventov gymnázií bude pokračovať v štúdiu práve na nich.

                                  

DOBRE SI TO PREMYSLIEŤ

Prevažná väčšina vysokých škôl už síce ukončila prijímanie prihlášok, ale ešte – na základe doterajších skúseností – budú niektoré ešte celý september inzerovať možnosť študovať práve u nich. Predovšetkým sa spoliehajú na to, že maturantov neprijmú na štúdium tam, kde sa pôvodne prihlásili a tak budú nútení potom reagovať na prvé ponuky, ktoré sa im dostanú do rúk.

           

Štúdium je však jedná vec a uplatniť sa po ňom na trhu práce druhá. Vieme všetci veľmi dobre, že dopyt zamestnávateľov po absolventoch jednotlivých študijných odborov sa výrazne líši. O niektorých sa firmy doslova „bijú“,  iných si vôbec nevšimnú. Podľa očakávania najväčší záujem prejavujú o IT špecialistov, absolventov elektrotechnických fakúlt a ekonómov, na druhej strane si ťažko nájdu primerané uplatnenie enviromentálni manažéri ako aj čerství odborníci na sociálnu a verejnú prácu, kulturológovia, politológovia, filozofi... Už predovšetkým preto, lebo títo absolventi sa  v podstate nemôžu uplatniť v súkromných firmách, ale iba vo verejnom a štátnom sektore. Tam je však počet voľných pracovných miest vždy obmedzený a zároveň sa musí dodržiavať. Okrem toho veľmi zlé podmienky na uplatnenie v odbore majú absolventi bakalárskeho štúdia humanitárneho zamerania. Je preto samozrejme, že na trhu práce majú malé nároky voči potenciálnym zamestnávateľom. Naopak, s diplomom v rukách a s patričným optimizmom si hľadajú pracovné miesta absolventi štúdia informatiky, matematiky a fyziky, riadenia, podnikového manažmentu, elektrotechniky, hospodárskej informatiky... Nielen riaditelia gymnázií a ostatných stredných škôl, ale aj verejnosť si myslí, že štát by mal obmedziť, resp. zrušiť tie vysoké školy, ktorých absolventi nie sú na Slovensku potrební.