Zaujalo nás – Vladimír Mezencev

„Efektívnejšia štruktúra“?

Americkí majitelia U. S. Steel Košice prepúšťajú ďalších pracovníkov. Nič nové, veď tak robia už od začiatku roka a každý mesiac znížia ich počet o 28. Teda o toľko, aby sa to nemohlo považovať za hromadné prepúšťanie, čo by už vedeniu U. S. Steelu robilo určité problémy. Odborári tvrdia, že je to primitívny spôsob prepúšťania, chcú aby vedenie spoločnosti od neho upustilo a aby si vedenie spoločnosti s odborárskymi predákmi sadlo za jeden stôl a spoločne sa dohodli na inom spôsobe reštrukturalizácie zamestnanosti.

Vedenie U. S. Steelu však tento spôsob prepúšťania nazýva „vytváranie efektívnejšej štruktúry“. Nuž čo, každý má na to svoj názor a každý to volá inakšie. V každom prípade to nie je v poriadku. Tak napríklad stal sa prípad, že si šéf k sebe zavolal jednu zamestnankyňu. Tá si naivne myslela, že jej chce oznámiť zvýšenie platu, ale on jej iba sucho oznámil, že je nadbytočná a tak dostane výpoveď. Tú nakoniec aj dostala a dnes už v spoločnosti nepracuje.

Mikuláš Hintoš, šéf odborov v U. S. Steele, má svoju predstavu o znižovaní počtu pracovníkov. Napríklad vyhlásením ďalšieho, v poradí 7.kola predčasných odchodov do dôchodku...

Je síce pravda, že v hutníctve železa vládne teraz neľútostný konkurenčný boj a pre mnohých jej jeho súčasťou aj znižovanie počtu pracovníkov. Odborárom sa však nepáči, že toto znižovanie sa netýka veľmi dobre platených topmanažérov, ktorých je asi viac, než ich spoločnosť potrebuje... Okrem toho je U. S. Steel v súčasnosti v slušnom zisku, takže s tým prepúšťaním to nemuselo byť vôbec na programe dňa. Vedenie firmy aj akosi zabudlo na plnenie záväzkov, ktoré podpísalo s odborármi v kolektívnej zmluve, ako aj na Memorandum o porozumení, ktoré pre zmenu podpísalo s najvyššími vládnymi činiteľmi SR...

 

VEDIA SA DOHODNÚŤ

Občania si stále myslia, že poslanci sú podľa straníckej príslušnosti tak rozdelení na koaličných a opozičných, že nedokážu nájsť nikdy spoločný jazyk. Bez ohľadu na to či ide o parlament, alebo o nejakú nevýznamné mestečko. Nie je to však pravda. Pokiaľ ide o zvýšenie poslaneckých odmien, tak sa všetci dokážu veľmi rýchlo dohodnúť. Skutočne všetci bez výnimky. Ako napríklad nedávno vo Vranove nad Topľou. To, že navýšia tohtoročný rozpočet mesta o 38 000 eur ich asi málo zaujíma. Dôležité je to, že každý z nich bude dostávať 283,41 eura mesačne, zástupca primátora bude dostávať 40% priemernej mzdy, teda 353,20 eura. Všetko je to síce v rámci zákona, pretože podľa Štatistického úradu SR stúpla priemerná mzda a odmeny poslancov sa vypočítavajú z nej. Tak teda všetko v najlepšom poriadku. Len keby niekto vtedy, teda pred týmto hlasovaním, priniesol do rokovacej miestnosti ich predvolebné letáky s frázami, ako chcú nezištne pracovať pre blaho obce /mesta/, občanov, celého národa, koľko sú ochotní a pripravení urobiť pre spoluobčanov, bez ohľadu na to, či je piatok, alebo sviatok. S najväčšou pravdepodobnosťou môžeme predpokladať, že prevažná väčšina z nich, keby počuli to, čo pred časom sľubovali, by sa ani  nezačervenala.

Pre spravodlivosť však musíme dodať, že takých poslancov, akí sú vo Vranove nad Topľou je v našich obciach a mestách naozaj dosť. Pri hlasovaní o zvýšení odmien nepotrebujú žiadne koaličné rady a porady, žiadne dohody cez politické spektrum. Stačí aby ten kto vedie zasadnutie povedal o čo ide a každý poslanec okamžite zdvihne ruku. Niektorí by najradšej – pre istotu – zdvihli obe...

 

ZAHRANIČNÉ REŤAZCE SA POUČILI

Koľko sa už napísalo a nahovorilo o presadzovaní potravín, vyrobených na Slovensku, v maloobchodnej sieti. Je pravda, že v Poľsku, alebo Chorvátsku je tých domácich produktov v supermarketoch i hypermarketoch viditeľne viac  než u nás. Obchodníci tvrdia, že tie z cudziny sú kvalitnejšie a dokonca lacnejšie, slovenskí výrobcovia však niečo iné. Vraj sú diskriminovaní a aj všelijako znevýhodňovaní. Nuž, pravda bude asi niekde uprostred.

Predsa však niektoré údaje o predaji slovenských výrobkov sú skutočne prekvapujúce. Tak napríklad, väčšina z nás si až do nedávna myslela, že najviac domácich potravín predáva jeden zo slovenských reťazcov – Jednota Coop. Možno aj preto, že všetky jeho reklamné slogany končia tým, že v Jednote sú predsa tie najlepšie slovenské potraviny. Nuž, či sú tam najlepšie, alebo nie, to je skutočne na dlhšiu debatu. To prekvapenie však spočíva v tom, že v súčasnosti najviac slovenských potravín predávajú tí, ktorým sa na trhu najviac darí. Teda Kaufland, Lidl a Tesco! Ťažko sa toto verí, ale je to naozaj tak.

Prekvapením je i to, že napríklad v druhom najväčšom meste republiky sa neujal tzv. maloformátový obchod Tesco – pre ľudí v susedstve. Išlo o filozofiu každodenných rýchlych nákupov predovšetkým na veľkých sídliskách, Tesco Expres. Prečo sa neujal práve v Košiciach, to teda zatiaľ nikto nevie vysvetliť.

Tesco kvôli neefektívnej obchodnej politike zo strany britských majiteľov musí šetriť na každom kroku. Tak napríklad na východe republiky ruší nočné predaje, teda nonstop prevádzky v Košiciach, Michalovciach, Prešove, Poprade a Spišskej Novej Vsi. Vraj sú nerentabilné, pretože po 24. hodine prichádza nakupovať veľmi málo zákazníkov.

Vo Veľkej Británii, Maďarsku, ale aj v Česku Tesco zatvorilo viacero predajní. Verme, že u nás k tomuto kroku nedôjde. Už len preto, že podľa neoverených údajov obchodný reťazec Tesco Stores zamestnáva na Slovensku približne 10 000 ľudí...

 

ČÍM TO JE?

To, že s naším zdravotníctvom to nie je všetko v poriadku, to vie v podstate každý z nás. Stále však nás môže niečo prekvapiť. To, že v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ máme najnižší počet zdravotných sestier na 1000 obyvateľov, to je už pre nás samozrejmosť. Tak napríklad v bohatšej časti EÚ, teda v pätnástke, pripadá na 1000 obyvateľov 9,5 sestry, v komplexnej Únii, teda v dvadsaťosmičke 7,6 sestry.  O to viac však prekvapuje naše prvenstvo v priemernom počte návštev u lekára. Jednoznačne nám v tomto smere patrí prvenstvo. V súčasnosti náš občan navštívi lekára už „iba“ jedenásťkrát ročne /v roku 2000 to bolo ešte 15-krát ročne/, občania členských krajín EÚ navštívia lekára v priemere sedemkrát ročne.

Čím to teda je? Veď obyvatelia Slovenska nie sú, pri tých častých návštevách, o nič zdravší než tí, ktorí v iných krajinách navštevujú lekárov menej než my. Niektorí si to vysvetľujú tým, že našinci nechodia na preventívne prehliadky a tak sa často zistia ich ochorenia až vo vyššom štádiu. Iní si myslia, že Slováci chodia k lekárom predovšetkým preto, aby dostali nemocenské dávky, teda aby sa pomocou lekárov stali práceneschopnými. Svoje o tom vedia najmä manažéri zahraničných spoločností pôsobiacich na Slovensku. S takým vysokým percentom práceneschopnosti ako u nás, sa nikde kde majú svoje ďalšie filiálky nestretli. Nuž, vyznaj sa v tom, človeče...