Zaujalo nás – Vladimír MEZENCEV

VÍZIA, KTORÁ MÁ BUDÚCNOSŤ

Dunaj k nám prichádza iba pri Devíne, potom sa s nami lúči za Medveďovom, ale i tak ho považujeme za našu rieku. Veď nás spája so siedmimi krajinami a priamo s jedným morom – Čiernym. Niekto ho právom nazýva vodnou diaľnicou. Teraz z europeňazí dostane na našom území „nový povrch“, teda prečistí sa jeho dno. Napriek tomu nič nenasvedčuje tomu, že Slovensko bude túto perfektnú cestu intenzívnejšie využívať. Najmä v osobnej doprave. Je nepochopiteľné, že Slovensko nemá ani jednu osobnú kajutovú loď, teda takú, na ktorej by sa cestujúci mohli plaviť niekoľko dní. V minulosti, sme samozrejme, také lode mali. Slúžili predovšetkým odborárom a plavbám do Budapešti.

 

Našťastie, aj regionálni politici na východnom Slovensku, najmä v časoch volebných kampaní, už prestali hovoriť o splavení rieky Tisa. Mali sme síce na jej brehoch miesto, ktoré sme s nadhľadom nazývali „najväčší československý suchozemský prístav“. Išlo o železničné prekladisko prekladisko v Čiernej nad Tisou, ktoré síce dodnes slúži svojmu účelu, ale na staré zlaté časy môže iba spomínať. Na splavnenie Tisy tak, aby sa na nej mohli plaviť väčšie riečne lode, nemáme v súčasnosti ani dôvod, ani financie.

 

O čosi reálnejšia je vízia prepojenia troch riek – Dunaja, Odry a Labe, teda troch európskych veľtokov. Síce nič nové pod slnkom, ale predsa len v súčasnosti reálnejší zámer. Už aj preto, lebo v máji sa o ňom hovorilo aj na spoločnom rokovaní vlád Česka a Slovenska. Oficiálne mu podporu vyjadrili aj obaja premiéri – Robert Fico a Bohuslav Sobotka. Koľko by však stála výstavba takéhoto veľkého diela? Miliardy eur a teda aj niekoľko ročných rozpočtov SR. Nuž, možno to bude financovať Brusel a okrem toho si musíme uvedomiť, že takáto stavba sústavy kanálov by trvala niekoľko desaťročí. V každom prípade niektorá generácia našich potomkov sa jej dožije...

 

AUTÁ BUDÚCNOSTI

Potešiteľné je, že Slovensko sa snaží držať krok s tými, ktorí intenzívne presadzujú používanie elektromobilov. Nemusíme hovoriť o ich prednostiach, tie sú známe už každému, kto vie aspoň niečo o autách. Predovšetkým ide o ochranu životného prostredia a náklady na absolvovanie 100 km dlhej cesty sú s elektromobilom až päťkrát nižšie, než pri benzínových, resp. naftových motoroch. O tom, že na Slovensku presadzujeme elektromobily potvrdzuje i to, že cestu z Košíc do Bratislavy, alebo naopak, možno pohodlne absolvovať s plánovanými zástavkami pred nabíjacími stanicami. Len v samotnej metropole východu ich majú dve.

Jazdu elektromobilom si už niekoľkokrát vyskúšal i košický primátor Richard Raši. Aj on má svoj podiel na tom, že Dopravný podnik mesta Košice má už v prevádzke päť elektrobusov a ďalšie majú pribudnúť ešte v tomto roku. V meste v súčasnosti jazdí 17 elektromobilov, ale ich počet sa určite zvýši už aj preto, lebo magistrát plánuje od budúceho roka zaviesť pre ne bezplatné parkovanie! Na Slovensku je v súčasnosti niečo nad sto elekromobilov, ale Košičania sú v zavádzaní tejto ekologickej formy motorizmu jej najväčší protagonisti.

 

VLÁDA OPÄŤ PREKVAPÍ

Do 17. novembra, kedy po prvýkrát oslávime ročné bezplatné cestovanie študentov a dôchodcov železničnou dopravou, si musíme počkať ešte tri mesiace, ale vláda už pripravuje ďalšie milé prekvapenie. Malo by sa dotýkať tých regiónov, ktoré nemajú železničnú dopravu, alebo iba veľmi obmedzenú. Takých máme stále dosť, napríklad okresy Svidník, Sobrance, veľké časti okresov Michalovce, Trebišov, Veľký Krtíš, Levoča... Študenti ani seniori z týchto regiónov zatiaľ nemôžu využívať tie vymoženosti, ktoré majú ich rovesníci inde. Premiér Robert Fico zatiaľ neprezradil, o čo konkrétne pôjde, ale na v poradí už tretí „jeho“ sociálny balíček sa občania môžu tešiť. Len si naňho musíme počkať až na začiatok roka 2016...

 

UŽ SA O NEJ MLČÍ?

Pred niekoľkými rokmi médiami „preskočila“ informácia o tom, že už v roku 2016 má vzniknúť akási spoločná armáda krajín V4 a Rakúska. Samozrejme, išlo by iba o zoskupenie niektorých vyčlenených jednotiek pod spoločným velením. Niekto s vycibreným zmyslom pre humor ju už nazval „Armáda Franza Jozefa“, pretože v I. svetovej vojne bol rakúsky cisár hlavným veliteľom vojsk, v ktorých bojovali aj Česi, Rakúšania, Slováci, Maďari a časť obyvateľov Poľska. Čím viac sa blíži pôvodný termín vytvorenia spoločných jednotiek, tým viac je o ňom ticho. Verme, že sa z tých spoľahlivých zdrojov dozvieme, či ich vytváranie je stále reálne, alebo ide iba o dnes už nerealizovateľnú ideu. Možno však, že práve teraz by takáto „armáda“ mala zmysel. Aspoň pri ochrane spoločných hraníc pred vlnami utečencov, ale najmä pred teroristami. Český prezident Miloš Zeman nie tak dávno vyhlásil, že na východnej hranici by najradšej videl armádu. Samozrejme, nie kvôli obavám zo svojho suseda, teda Slovenskej republiky, ale kvôli tým, ktorí cez Maďarsko a Slovensko utekajú ďalej na západ.