Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Zaujalo nás – Dušan Konček

Euro : Už dlho pesimisticky hovoríte, že Európu čaká dlhé obdobie stagnácie a krízy, pretože nie je schopná prijať realitu a vzdať sa eura a ďalšej integrácie. O svojej poslednej knihe hľadáte i cesty, ako tejto situácii zmeniť Českú republiku a v Európe sa vrátiť tam, kde kedysi bola. Neodporuje si to?
- Snažím sa odmietať slová pesimizmus, či skepticizmus. To je realistický pohľad. Je to nenahováranie si čohosi, nenasadzovanie si ružových okuliarov a je to pozeranie sa na svet okolo nás rámci Európy, aj tu u nás doma, tak ako to je. Nevidím rozpor medzi kritickým a ostrým pohľadom a hľadaním návrhov na nejaké riešenie. Tom predsa nie je žiadny rozpor. Tak sa odohráva aj ľudský život. Iný odsek diskusie by som začal by som začal vašim optimistickým tvrdením, vrátiť sa tam, kde to kedysi bolo. Tu by som bol pesimistom. Myslím, že tento návrat nie je možný. Ak hrozí nejaký návrat, tak je to o tom, kde sme boli my v nedávnej minulosti, a kde bola stará dobrá Európa. To tom „ brave new world“ Aldousa Huxleyho už nie je možné. Hrozí návrat do toho, čo sme prežívali. Samozrejme celkom inej podobe, ako za komunizmu.

Euro: Každý krok ale vyvoláva reakciu. Ľudia a aj národné elity vnímajú, že niečo nie je v poriadku a vnútorné rozpory integrácie vystupujú silne najavo.
- Neviem, že či vystupujú až tak silne, pretože takto vystupujú už hodne dlho a nárast reflexie som doteraz v Európe nezaznamenal. O euroskleróze a nedynamičnosti Európy a nedostatočnom ekonomickom raste sa predsa Európe hovorí desať rokov a to, čo sa stalo v minulých piatich rokoch, žiadnu novú sebareflexiu neprinieslo. Chodím po Európe hodne často, prednášam každú chvíľu niekde inde a ľudia sú kritickejší. Moje prejavy, ktoré vyvolávali kedysi nemalej časti sálu nevôľu, sú dnes prijímané s tým, že to tak asi je, ale sebe menší krok k reflexii a hľadania nejakého hlbšieho poznania podstaty diania v Európe nevidím.

Euro: Vždy ste tvrdil, že spoločná mena nemôže prežiť tak, ako minulosti neprežil žiadny z pevných kurzov. Nemáte pocit, že keď to neprežije euro, tak to neprežije ani europeizmus ?
-To je revelantná otázka. K slovu „neprežil“ by som dodal, že nechcem vylúčiť, že nastane chvíľa, keď to ten systém skutočne neprežije. Ale vždy sa pohybujem nejakom časovom horizonte, predstaviteľnej budúcnosti. Neviem, či za mňa hovorí netrpezlivosť spojená s vekom. Ale ja šancu na európskou zmenu v predstaviteľnej budúcnosti nevidím. Ostrovčeky iného videnia situácie síce existujú, ale vždy sú to len ostrovčeky. Najviac sú všetky naladené, každý tak odlišne,, že majú veľké problémy spolu komunikovať. Som nepretržite oslovovaný euro skeptickými skupinami a stranami a vyzývajú ma Holanďania a Francúzi, či by som neprehovoril Dána, Fína, Angličana, aby som sa s nimi stretol a začala sa hľadať širšia platforma. Historicky oprávnene vzniknutá odlišnosť kritických hlasov, je stále ešte taká veľká, že nejakú dobrú šancu spojenia nevidím. Vy ste ale s istou dávkou nádeje použil spojenie – národné elity. Ja si myslím, že národné elity sú definitívne stratené. Tam je to beznádejné. Ak niečo nie je stratené, tak to sú neelity, teda normálny ľudia so sedliackym rozumom. S tými ľuďmi je šanca niečo zmeniť.

Euro : Tí normálni ľudia potrebujú ale potrebujú svojho hovorcu, reprezentanta, ktorý bude presadzovať ich názor.
- To určite. Ale ak berieme národné elity ako fenomén, ktorý náznakoch žije každej krajine Európe, tak tam by som budúcich lídrov Európy nehľadal.

Euro: Keď ste vydali svoju poslednú knihu „ Česká republika na rozcestí“, média z toho urobili záver, že voláte po vystúpení Českej republiky z EÚ. Podľa vás je ale kniha o hľadaní riešení súčasnej situácie v rámci EU a vystúpenie prichádza na rad až vtedy, pokiaľ iná cesta nevedie k cieľu. Ako to korešponduje s tým, že sebareflexie Európe niet a tak presadzovanie zmien mnohých oblastiach je vlastne márne?
-Odlíšil by som dve veci. Keď hovorím, že nie je sebareflexia, že absentuje, tak nehovorím, že nie je možná. Je možná, je potrebná a verme, že k nej niekedy príde. Ja len tvrdím, že žiadny z krokov, ktoré sa dnes dejú na európskej scéne, nie sú jej výrazom do tej miery, že by to preskočilo môj prah citlivosti. Pán Barosso si iste myslí, že ten dokument, ktorý pripravil na ďalšie zasadnutie,, je lepší a hlbší ako ten minulý. Posun je však taký minimálny, že je zbytočné si kaziť oči jeho študovaním. Takže sebareflexia možná je a optimizmus v tomto smere je povinnosť. Pokiaľ ide o to bránenie, ako som bránil skôr knihu, keď hrozilo, že bude braná ako pamflet o vystúpení z EÚ. To som musel knihu brániť ďaleko širšie a ďaleko koncepčnejšie, aby nebola degradovaná na túto jedinú, hoci veľmi významnú dimenziu. Nám však išlo o to, prelomiť touto knihou určité tabu a to sa prelomiť podarilo.

Euro : Nosný m bodom vášho uvažovania je obrana individualizmu, slobôd jednotlivca a zodpovednosť za svoj osud. Keď tomu nerozumejú elity, stojí o to verejnosť o ktorej hovoríte, že má sedliacky rozum.
- Výrok o elitách bol skôr pohŕdaním oči tým, ktorí sa za národnú elitu považujú. Viera určité pravidlá a mechanizmy, to je nepochybne, to je dôležitý predpoklad uvažovania môjho, ale aj iných ľudí. Len nie všetci to dávajú najavo. Svoju vieru individualizmus vyhlasujem verejne a nezakrývam ju ničím iným. Tí, ktorí naopak v moc štátu veria, zasa často predstierajú, že to tak nie je. Jedna ec je viera, druhá predpoklady uskutočnenia. A pozorný pohľad na európsku realitu a našu realitu, dovŕšenou nedávnymi voľbami, podľa mňa hovorí, že predpoklady nie sú. Uskutočnenie elementárne slobodnej spoločnosti predpokladá udržanie parlamentnej demokracie založené na dominantnosti politických strán. A mám pocit, že to sa stratilo. Nielen, že prehrali strany na pravici, ale že vyhrali antistrany, nestrany a skupiny, ktoré sa vysmievajú slovu strana a to je podľa mňa veľké nebezpečenstvo.

Euro : Pred voľbami ste hovorili, že nemajú veľký zmysel o nič v nich nejde. Keď ale antistrany získali štvrtinu mandátov asi o niečo išlo. A deštrukcia parlamentného systému citeľne pokročila. Je šanca, že sa strany dokážu rehabilitovať ?
- Ja som nehovoril, že tie voľby nemajú zmysel ale hovoril som, že od nich nič neočakávam. Neočakávam, že vytvoria niečo do takej miery zaujímavé, že by som to chcel hodnotiť. V jednej veci som sa mýlil. Nie v tom, koľko dostane ODS, ale asi ako my všetci v tom, koľko dostane sociálna demokracia. Očakával som, že voľby budú veľkým zahnutím doľava. Všetci sme si mysleli, že vyhrá sociálna demokracia a buď sama, a s verejnou či tichou podporou komunistov budú vládnuť v klasickom slova zmysle. To, čo sa stalo je pre mňa prekvapením. Bol by som radšej keby vládli ľavicové strany ako Babišovia, Okamurovci či Belohrádkovia. Zmysel teda voľby mali a nejako rozdali karty. Na tomto pôdoryse sa náš štát bude rozvíjať. Pýtate sa na znovuzrodenie politických strán. Musíme dúfať, že tomu tak bude, ale teraz sú karty rozdané. Keď nebudem špekulovať, či nové zoskupenie vydrží štyri roky pohromade, tak sa nedá nič politického robiť. Teraz je možné robiť dlhodobé vyučovanie, šírenie názorov, konceptov. Možno je čas niečo organizovať, zakladať. Žeby to mohlo mať akési hmatateľné politické efekty dohľadnej budúcnosti, to nevidím. Nechcem lámať palicu nad tou či onou stranou a tvrdiť, že sa nespamätá. Prial by som si, aby sa ODS znova zdvihla, ale zatiaľ podmienky na to nevidím.

Euro : Kam bude smerovať táto zvláštna vláda politických a nepolitických strán? Kde vidíte riziká ?
- Riziká ? Bude znamenať ďalší posun k depolitizácii krajiny a oslabovanie parlamentarizmu. Tých príkladov je veľa. Pred niekoľkými dňami som si prečítal časopise Ekonóm článok, ktorý ma na jednej strane rozčúlil, ale na druhej strane mi otvoril oči. Bol o tom, že prezident Agrárnej komory žiada povinné členstvo v komore a ďalších komorách. To je pre mňa veľmi symbolický krok. Ten by pred rokom nemohol byť vyhlásený, pretože všetkým bolo jasné, že nemôže prejsť. Pán Veleba mlčal a vystúpil s tým až teraz. Bojoval som pred dvadsiatimi rokmi proti povinnému členstvu, aby sme sa nestali korporativisticko syndikalistickým štátom. Myslím, že som to vybojoval. Najväčším protivníkom bola vtedy Pithartova vláda, kde Stránky a Dyba hlasovali pre. Mysleli si, že to bude ako v Nemecku a nevideli tom nič zlé. Nepodarilo sa zabrániť len povinnému členstvu lekárskej komore advokátnej. Pre mňa je vystúpenie pána Velebu náznakom, ako sa bude krajina krok za krokom bude posunovať ku korporativistickému štátu.

Euro : Myslíte ako v Taliansku za Mussoliniho?
- Áno, napríklad, Nakoniec novom vládnom zoskupení je malých Mussolinov dosť.

Euro : Čo hovoríte na výroky typu, tisíc stránok štátneho rozpočtu nemá cenu čítať ?
-Som členom tenisového klubu ČLTK na Štvanici. Včera sme mali výborovú schôdzu a tá mala pochopiteľne tému rozpočet na rok 2014. Bol starostlivo pripravený dobrovoľným pracovníkom klubu. Ako bývalý minister financií som musel oceniť prácu tohto človeka a tak som si ju zobral domov a starostlivo študoval cez víkend. Prišiel som na výborovú schôdzu a zistil som, že som bol jediný. Je to niečo celkom obyčajné, ale smutné je, že to predvádzajú budúci potenciálni členovia vlády

Euro: Keď si budeme podľa vášho tušenia zvyšovať z Európy dovezený demokratický deficit príklonom ku korporativizmu, nebude na druhej strane jednoduchšie vyriešiť problémy o verejných financiách. Nepopulárne veci sa v menej demokratických krajinách robia ľahšie?
- Nechcem špekulovať o budúcej vláde. Ešte stále nevieme, ako bude vyzerať. A ja ako deti pred Vianocami stále verím v nejaký zázrak. Napríklad, že sa prebudím a všetko bude inak a my sa vrátime k normálnej demokratickej spoločnosti. Takže špekulovať, kto bude ministrom financií a čo bude robiť, to jednoducho neviem. Vy ste novátorsky použil termín demokratický deficit na českú spoločnosť. To je zaujímavé. Ja na tento termín v Európe reagujem tým, že je to nedemokracia. Demokratický deficit je politicky korektný výraz, ktorý používa kdejaký kritik EÚ, rovnako ako Barosso či van Rompuy, pretože to je výraz o ktorom si myslia, že je férový a legitímny. To je rovnaké, ako keď sa za komunizmu nemohol kritizovať monopol vládnucej strany, ale odporne sa chovajúci byrokrati sa kritizovať mohli. Nakoniec čím je menej demokracie, tým sa ľahšie rozhoduje. Je možné, že totálne rozložená vláda, ktorá nemá odvahu akékoľvek rozhodnutie urobiť, tak takáto vláda môže niektoré rozhodnutia urobiť. Otázkou je či rozhodnutie dobré alebo zlé.

Euro: Pred pár mesiacmi ste hovorili, že treba vziať moc z rúk polície a vrátiť ju politikom. Zatiaľ sa to veľmi nedarí. Vnímate to stále tak a myslíte, že nová snemovňa si to uvedomuje ?
- Vzostup moci pani Bradáčovej a pána Ištvána i ďalších je rubom depolitizácie našej spoločnosti. O to sa ľudia, ktorí odmietajú systém politických strán snažia už dlho a prináša to ovocie. To je návrat do rúk znalcov, expertov, odborníkov, sudcov, inžinierov. To s demokraciou nemá vôbec nič spoločné. Možno si len predstavovať, že noví, polopoliticky uvažujúci ľudia v novom Parlamente začnú uvažovať trocha inak ako v čase volebnej kampane. Je to istá nádej, ale ja napríklad považujem za veľmi úsmevnú raziu v ČEZ. To bolo zohrané divadlo, kde chýbali už len kukly a samopaly. Považujem to za hroznú vec, takmer ako koniec sveta.

Euro : podporovali ste Miloša Zemana v jeho ceste na Hrad, podporili ste aj jeho kroky pri zostavovaní Rusnokovej vlády, nebolo to obmedzenie demokratických procesov, ustanovenie tejto vlády?
-Vyčítal by som Milošovi Zemanovi všeličo, ale nie provizórnu vládu. Myslím si, že to bola nevyhnutnosť a žiadna iná k dispozícii nebola. Sny niektorých, že by mohla byť nejaká neprovizórna vláda, to sú detinské názory. Že to ODS nepochopila a nevytvorila si ďaleko väčší priestor, aby išla do volieb ako nevládna strana a koketovala s myšlienkou Nemcovej na premiérku, prišla o mnoho hlasov. Toto Zeman zle neurobil a mňa to trápi zo všetkého najmenej. Okrem toho si myslím, že táto vláda bola najlepšia, ktorú sme v predstaviteľnej budúcnosti mohli mať. Vidím tam niekoľko ministrov, ktorí sú lepší než tí pred nimi a aj tí čo prídu po nich.
/krátené/