Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

ZAUJALO NÁS Vladimíra Mezenceva

VÝKRIKY  Z  TMY?

Hovorí sa, že nič nie je tak staré ako včerajšie noviny. Tento výrok však určite platí aj pre predvolebné bilbordy. Tie už v deň volieb po 22. hodine nič nehovoria a v ďalších dňoch dokonca pôsobia ako niečo veľmi, veľmi staré a neaktuálne. Akosi nikto z nás nevie pochopiť logiku ich majiteľov, teda reklamných agentúr, prečo ich tak dlho, niekedy dokonca celé týždne a mesiace  nechávajú na očiach verejnosti. Zrejme iba preto, lebo na ne nemajú náhradu, teda nových klientov, a tak nás jednoducho otravujú. Niekedy však aj zabávajú.

 

Je trochu nepochopiteľné, že umierajúca SDKÚ-DS toľko investovala do bilbordovej, teda nie lacnej kampane. Najskôr na týchto veľkých pútačoch zrejme zobrazila fotografie všetkých členov, ktorí jej zostali s textom: Ja som SDKÚ. Keď to však nezabralo, tak vsadila, a to veľmi tvrdo, na protificovskú kartu. Bilbordy s textami „Zachráňme Slovensko bez Fica“, „Už je čas bez Fica“ a s podobnými začali prehusťovať už aj tak hustý optický smog – ako odborníci nazývajú veľké množstvo bilbordov a ďalších reklamných pútačov okolo našich cestných komunikácií. Nuž, na tento nevydarený „záchranný krok“ strany, o ktorej už ani nevieme, či ešte vlastne existuje, sa musíme dennodenne  pozerať. Táto aktivita SDKÚ, ktorá vo voľbách 5. marca získala dohromady ani nie jedno percento hlasov, nás na rozdiel od iných aspoň trochu rozosmeje...

 

NECH IDÚ NA DOVOLENKU!

Vráťme sa však ešte k samotným voľbám. Po zverejnení ich výsledkov sa naše agentúry pre výskum verejnej mienky môžu skutočne hanbiť. Jednoducho ich predpovede a realita boli vzdialené – ako sa hovorí . na míle i svetelné roky. Namiesto toho, aby si dali na určitý čas prestávku, pokiaľ ľudia zabudnú na ich „zaručené tipy“ a ich šéfovia odišli na dovolenku niekde do Karibiku /určite na ňu majú/ začínajú byť priveľmi aktívni. Tak napríklad, uskutočniť dva týždne po voľbách prieskum verejnej mienky na tému – Keby najbližší víkend boli voľby do NR SR koho by ste volili? – nie je ani tak vtipné ako doslova cynické. Podobne je to s prieskumom spokojnosti s výsledkami volieb, ktorý realizovala agentúra Focus. Ta zistila, že až 43% respondentov je nespokojných, 27% skôr nespokojných a veľmi nespokojných 16 percent. Teda dohromady 86 percent. Kde sa potom nabralo tých 21 percent, ktorí pozitívne vnímajú výsledky volieb?

 

Prevažná väčšina médií pred voľbami i po nich veľkodušne ponecháva svoje priestory majiteľom týchto agentúr na rôzne, až prehnane dlhé diskusie, veď podľa týchto televízií /napr. TA3/ i denníkov ide predsa o fundovaných politológov. Akosi však zabúdajú, že sú to v prvom rade podnikatelia a tým ako takým ide predovšetkým o zisk. Práve v tejto súvislosti je nepochopiteľné, že minimálny, výstižnejšie povedané, takmer žiadny priestor nedostalo centrum sociálnych výskumov Inštitút informatiky a štatistiky INFOSTAT. Možno preto, lebo je to verejná inštitúcia.

 

Nuž máme sa na čo „tešiť“.  Ďalšie štyri roky nás súkromné agentúry budú zaplavovať výsledkami svojich prieskumov na tému parlamentných volieb v roku 2020 /!/ i keď dnes ešte málokoho môže zaujímať, aké budú ich výsledky. Veď život nás naučil, že budú dosť odlišné aj od prieskumov, uskutočnených tri týždne pred samotnými voľbami...

 

JEHO OSUD JE V RUKÁCH PREZIDENTA

Málokedy sa u nás stáva, že primátora či starostu súdy pošlú do väzenia. Podmienečných trestov, samozrejme, bolo viac, ale dostať päť rokov „natvrdo“ je na Slovensku predsa len unikát. O to viac, že v tomto prípade  ide o exprimátora druhého najväčšieho mesta na Slovensku Ing. Milana Benča.

 

Tohto ľavicovo orientovaného komunálneho politika poslal súd za mreže za subvenčný podvod v súvislosti s nehnuteľnosťami /pozemkami/ v prešovskom priemyselnom parku. Už právoplatný rozsudok, potvrdený aj Najvyšším súdom, vychádzal z toho, z čoho ho obvinila prokuratúra a nám nenáleží hodnotiť, či súdy vzali na vedomie všetko to, čo predložila obhajoba exprimátora Benča. Na veľké prekvapenie po potvrdení pôvodného trestu sa v Prešove zdvihla vlna solidarity s M. Benčom.  Zapojili sa do nej občania i politici, ktorí stoja z pohľadu politickej príslušnosti na druhej strane, napríklad súčasná primátorka Prešova Ing. Andrea Turčanová /KDH/.  Aj ona je presvedčená, že jeden z jej predchodcov, Ing. Milan Benč bol počas vykonávania svojho mandátu zodpovedný človek, ktorý pre svoj Prešov chcel len to najlepšie a neverí, že by sa sám z vlastnej iniciatívy dopustil nejakého kriminálneho činu.

 

Poslanec Mestského zastupiteľstva v Prešove PhDr. Milan Laca /SMER-SD/ je autorom petície za udelenie milosti M. Benčovi, ktorú však môže na Slovensku udeliť iba jediný človek – prezident republiky Andrej Kiska. V petícii sa píše, že spravodlivosť má dve stránky: legitímnu, teda zákonnú a morálnu. Ing. Milan Benč sa stal obeťou kšeftárskeho  sprisahania, doplatil na dôveru ľudí, ktorí ju zneužili. Išlo mu vždy iba o skutočné a zákonné záujmy mesta Prešov a vždy veľmi aktívne podporoval všetky projekty, ktoré mali pomôcť k jeho zveľaďovaniu.

 

Petíciu doteraz podpísalo cca 3000 ľudí, z toho asi tisíc priamo v budove prešovskej radnice, ostatní v elektronickej forme. Len pre zaujímavosť – petíciu podpísal aj prvý ponovembrový zvolený primátor Prešova a bývalý poslanec NR SR Ing. Viliam Sopko.

 

Podľa vyjadrenia rodiny má Ing. Milan Benč pre svoj veľmi zlý zdravotný stav nastúpiť do väzenskej nemocnice v Trenčíne. V tejto súvislosti sa však tlačí na jazyk otázka: pokiaľ prezident A. Kiska nerozhodne o žiadosti o milosť kladne, alebo záporne, nemôže odsúdený M. Benč zostať v domácom väzení? Veď tento spôsob odpykávania si trestu u nás existuje a v súčasnosti už väzenská služba má najmodernejšie prístroje /náramky/ na kontrolu odsúdených, ktorí si takto odpykávajú tresty...

 

KOŠICE  ČAKAJÚ  „GORBIHO“

Košice majú dosť čestných občanov, možno ich dokonca rátať na desiatky. Stáva sa však, že niektorí, i keď už posmrtne o túto poctu prišli. Napríklad Josif V.Stalin či Klement Gottwald. Stalo sa tak v roku 2009 na základe uznesenia mestského zastupiteľstva.

 

Počet čestných občanov Košíc, pre širokú verejnosť známejších i menej známych, rozšíril Michail S. Gorbačov, prvý a posledný prezident Sovietskeho zväzu, nositeľ Nobelovej ceny za mier. Osobnosť vo svete uznávaná a vysoko vážená, doma v Rusku však zároveň  preklínaná a znevažovaná.  Na jeho počesť zložili aj operu, napísali a natočili nejedno dielo. Gorbačova za čestného občana Košíc schválilo mestské zastupiteľstvo na základe návrhu prezidenta SR /1999-2004/ Rudolfa Schustera. Návrh nebol prijatý jednoznačne. Väčšina poslancov hlasovala „za“, dosť sa zdržalo, proti bol iba jeden – odporca všetkého čo súvisí s bývalým režimom, exemplárny antikomunista, poslanec MZ a zároveň starosta MČ Košice – sídlisko Košického vládneho programu Ing. Alfonz Halenár.

Ten ešte pred začiatkom zasadnutia len preto, aby si nemusel podať ruku s R. Schusterom, vyšiel z miestnosti von...

 

Poslanci M. Gorbačovovi vytýkali všeličo: napríklad, že v Košiciach nikdy nebol, nič pre ne neurobil, rozbil ZSSR, atď. Prezident Rudolf Schuster však dokázal  všetky pochybnosti vyvrátiť. Gorbačov mal byť v Košiciach pred dvoma rokmi na konferencii bývalých hláv štátov, konanej na počesť 80-tych narodenín R. Schustera, ale jeho lekár mu pre zlý zdravotný stav nedovolil odcestovať z Moskvy. Prezident  ZSSR má ku Košiciam vrelý vzťah, veď jeho otec sa v roku 1945 zúčastnil na bojoch o ich oslobodenie a bol tu zranený. Gorbačov bol jeden z tých, ktorý do poslednej chvíle existencie Sovietskeho zväzu bol proti jeho rozpadu, veď ktorá hlavy štátu v celých ľudských dejinách by bola za jeho zrušenie? Sám predsa veľmi dobre vedel, že rozpad ZSSR by znamenal aj koniec jeho politickej kariéry /čo sa napokon aj stalo/. Pod rozpad ZSSR sa „podpísal“  predovšetkým vtedajší prezident Ruska Boris Jeľcin.

Gorbačov o udelení čestného občianstva Košíc vie a teší sa, že v máji si príde osobne prevziať dekrét...