ZAUJALO NÁS Vladimír Mezencev

NIE JE VEDA AKO VEDA

Už pred novembrom 1989 sa na rôznych straníckych fórach veľmi často hovorilo o tom, že v slovenskej vede pôsobia aj takí, ktorí objavujú teplú vodu. Inakšie povedané, v mnohých ústavoch našej špičkovej vedeckej ustanovizne – Slovenskej akadémie vied /SAV/ možno nájsť zamestnancov, ktorí celý svoj aktívny tzv. vedecký život spokojne prežili v niektorom z vedeckých ústavov, nikto od nich nič poriadneho nežiadal a oni sami z vlastnej iniciatívy by nikdy nič nedokázali urobiť.

 

Prešli roky, zmenili sa spoločenské pomery, niečo sa zmenilo aj na pôde SAV, ale stále zostali aj takí, ktorí pracujú – symbolicky na úrovni objavovania tej istej teplej vody. Napriek tomu, že naši vedci už môžu spolupracovať so zahraničnými výskumnými pracoviskami a poprednými univerzitami koľko len chcú. Alebo koľko bude chcieť tá druhá strana. Okrem toho tie ústavy, ktoré skutočne chceli niečo dokázať, sa zapojili do získavania rôznych grantov, boli úspešné a tak na ich účet prišli solídne finančné čiastky.

 

Vedenie SAV možno pochváliť za to, že pred časom si nechalo vypracovať nezávislý medzinárodný audit všetkých svojich ústavov, konkrétne hodnotu ich výskumnej práce. Nuž, výsledky sú rozpačité. Na základe tohto hodnotenia si prívlastok „špičkový ústav“ zaslúžia iba dva /polymérov a etnológie/. Ďalších deväť ústavov z hľadiska svojej práce vyčnieva nad európsky priemer a 24 dosahuje výsledky na európskej úrovni. Takže z 57 hodnotených ústavov nám zostáva ešte 22 vedeckých ústavoch SAV, ktoré nedosahujú ani európsky priemer. Z niektorých z nich je ešte aká-taká nádej niečo urobiť, ale až päť nemá opodstatnenie existovať. Z oficiálneho hodnotenia vyplýva, že „robia vedu na podpriemernej úrovní a ich výskum nestojí na pevných základoch...“ . Názvy týchto ústavov poznajú zatiaľ iba zainteresovaní, pretože tieto veľmi zlé hodnotené pracoviská majú možnosť sa odvolať.

 

Slovenská veda dostáva každý rok viac a viac peňazí, v budúcom roku má garantovaných až 60 miliónov eur. Podľa predsedu SAV Pavla Šalgalíka vedenie akadémie vied bude finančne motivovať iba úspešné ústavy a také, ktoré majú šancu sa medzi ne zaradiť. Jedno je však isté: tých vedeckých ústavov, ktoré sú súčasťou SAV, máme na slovenské možnosti a pomery veľa. Aj o tom sa už celé roky vie...

 

MINISTER ODMIETOL, PREMIÉR NIE

Možno sa niekto bude čudovať, že jednému mostu na ceste II. triedy sa venuje taká pozornosť, že sa ním zaoberá aj premiér, ale skutočne ide o vážny dopravný objekt. Jednoducho most cez Ružínsku vodnú nádrž sa dostal do havarijného stavu, museli ho odstaviť z prevádzky a tým sa poriadne skomplikovala cesta do Košíc ľudí predovšetkým z okresov Košice-okolie, Gelnica a Spišská Nová Ves. Košický samosprávny kraj, správca mosta, nemal peniaze na riešenie mimoriadnej situácie /most je mimo prevádzky od 23.decembra/ a preto sa o pomoc obrátil na úrad vlády, ten list posunul na kompetentné ministerstvo dopravy, ale jeho šéf žiadosť z Košíc jednoducho zmietol zo stola. Veď predsa ide o regionálnu záležitosť, tak nech si to predseda VÚC KSK Zdenko Trebuľa rieši sám.

 

Našťastie, počas cesty po východnom Slovensku sa Robert Fico dozvedel, že riešenie kritickej situácie zostalo tam, kde bolo na začiatku, teda v slepej uličke, tak veľmi rýchlo ponúkol konkrétnu pomoc: vláda poskytne peniaze na rekonštrukciu mosta cez Ružín! Sumu síce nekonkretizoval, ale asi pôjde približne o 8,5 milióna eur, pretože podľa odborníkov bude oprava mosta toľko stáť.

 

Čo k tomu dodať? Asi iba toľko, že všetci sú spokojní. Pán minister preto, lebo jeho rezort sa vyhol financovaniu rekonštrukcie a nebude sa jej musieť venovať, predseda KSK čo najskôr dostane potrebnú sumu a premiér preto, lebo na východe republiky urobil dobrý skutok – vďační ľudia si to budú určite dlho pamätať...

 

ZATIAĽ VŠETKO PO STAROM

Most-Híd podrazil Rašimu nohy v parlamente – Redukcia mestských častí v réžii mesta sa odkladá – tak zneli iba dva z niekoľkých titulkov v súvislosti s neprijatím novely zákona o meste Košice, ktorú v parlamente predložil košický primátor Rudolf Raši /SMER-SD/.

 

Košice majú viac mestských častí nielen ako Bratislava, ale dokonca i Londýn – 22. Ich počet sa snažilo zredukovať už niekoľko politikov, zatiaľ však bez úspechu. Napríklad prezident SR /1999-2004/ a v minulosti niekoľkonásobný primátor Košíc Rudolf Schuster stále vidí východisko v návrate k piatim mestským častiam /štyri v samotnom meste +Šaca/, ale na nepochopenie niektorým terajším politikom súčasný stav vyhovuje. Samozrejme, 22 mestských častí vyhovuje ich starostom, prednostom, poslancom, ale už vôbec nie prevažnej väčšine občanov mesta. Tí dobre vedia, že zredukovaním ich počtu by Košice ročne usporili minimálne štyri milióny eur, teda aspoň polovicu sumy, určenej na chod mestských častí. Veď pre porovnanie – hlavné mesto má o 200 000 obyvateľov viac ako Košice, ale zároveň o päť mestských častí menej!

 

Nečudo, že R.Raši je z toho, že novela neprešla do druhého čítania v marci, i keď iba o jediný hlas, sklamaný. „Zásluhu“ na tom, že rokovanie o novele zákona o meste Košice sa odkladá minimálne o pol roka, majú predovšetkým koaliční /!/ poslanci strany Most-Híd. Podľa návrhu novely zákona by za redukciu mestských častí bolo zodpovedné mestské zastupiteľstvo. Košický poslanec NR SR za Most-Híd Eduard Adamčík podľa jeho vyjadrenia nepodporil návrh R. Rašiho vraj preto, lebo nebol demokratický /?!/, lebo si myslí, že „treba v tomto ohľade rešpektovať vôľu ľudí“. Akosi však zabudol na to, že aj on má mandát od občanov a môže preto v parlamente hlasovať /alebo by aspoň mal/ podľa svojho svedomia a vedomia – a to sa samozrejme týka aj poslancov mestského zastupiteľstva. Tak v jeho prípade ide o demokraciu a pri presunutí zodpovednosti z celoštátnej úrovne na úroveň zvolených mestských poslancov už nie?