ZAUJALO NÁS - Vladimír Mezencev

VÝCHOD ZOSTAL VERNÝ

Nedá sa obísť skutočnosť, že strana SMER-SD v týchto voľbách stratila. Nemožno sa však tomu čudovať. Udržať si doslova dominantné postavenie na politickej scéne plné štyri roky – o tom iba snívajú lídri mnohých západoeurópskych strán aj s vyše polstoročnou tradíciou. Čí sa to však niekomu páči, alebo nie, SMER-SD zostáva naďalej jednotkou. V niektorých okresoch, predovšetkým na východe republiky, stále dominantnou politickou silou. V šiestich okresoch /Medzilaborce, Čadca, Snina, Sobrance, Vranov nad Topľou, Poltár /získal vyše 40% zo všetkých právoplatných hlasov, z toho v štyroch až nad 45 percent! Rekordný výsledok dosiahol v okrese Medzilaborce so 47,2 percentami odovzdaných hlasov. Nie náhodou sa hovorí, že čísla neklamú...

 

FIGEĽ SA PRÁCE NEBOJÍ

Nikto „kádehákom“ neberie, že na domácej politickej scéne sú najstarším subjektom a vydržali na nej celé štvrťstoročie. Príde však deň, kedy sa to zmení a nová realita lídrami doslova zatrasie. Tí však, ktorí tak radi hovoria o demokracii si musia uvedomiť, že v nej nič netrvá večne a raz za štyri roky je osud strany, resp. hnutia len a len v rukách občanov. Nečudo, že predseda KDH Ján Figeľ bol skutočne zronený už po predbežnom vyhlásení výsledkov volieb a vedel, že na žiadny zázrak sa už nemôže spoliehať. Pod vplyvom veľkých emócií si dokonca dovolil „otvoriť ústa“ na najvyšších predstaviteľov cirkvi: „Kde sú biskupi?“, zvolal akoby zo zúfalstva. Možno očakával, že Konferencia biskupov Slovenska zostaví Pastiersky list, ktorý budú kňazi čítať v kostoloch. Nuž, predstavitelia katolíckej cirkvi si asi uvedomili, že už nie sú 90-te roky minulého storočia, kedy v súvislosti s voľbami platilo, že treba voliť tých, ktorých odporúčal pán farár. Časy sa však zmenili. Veriaci si už vedia vybrať sami stranu, resp. hnutie, vedia sa zorientovať v labyrinte programov, či kandidátnych listín. Prekvapil aj ďalší Figeľov výrok, že „na Slovensku sa stabilná a zodpovedná vláda bez KDH nebude dať zostaviť. Nuž, ešte stále máme vládu bez KDH /také boli aj v minulosti/ a zároveň boli na svoje časy stabilné i zodpovedné... Tých výrokov, ktorými už pán Figeľ nikoho nemohol prekvapiť, bolo ešte viac. Napríklad, keď mal pred zástupcami médií vysvetliť neúspech KDH vo voľbách, tak odpovedal, že „skončila vláda jednej strany“. Je síce pravda, že na udržanie pozície v NR SR stačilo KDH získať ešte cca 2000 hlasov, ale reči pána predsedu hnutia tesne pred voľbami, že výsledkom pre KDH bude dvojciferné číslo svedčia o úplnom odtrhnutí sa od každodenného života a neznalosti zmýšľania občanov, vrátane tých, ktorí pravidelne sa zúčastňujú na bohoslužbách. Ján Figeľ po voľbách dokonca vypustil z úst vetu, že „práce sa nebojí“. Ťažko povedať, akú mal na mysli. Neoficiálne informácie tvrdia, že už pred voľbami sa postaral o svoju budúcu stoličku v európskych štruktúrach v Bruseli: má ísť o formálnu, málo dôležitú a nenáročnú „prácu“, o to však lepšie platenú – a bez akejkoľvek zodpovednosti! Určite nemal na mysli pôsobenie v strojárskom, alebo energetickom rezorte, i keď absolvoval štúdium na veľmi kvalitnej vtedajšej Vysokej škole technickej v Košiciach.

Verejnosť očakávala, že po skončení volieb a pred televíznymi kamerami sa Figeľ zachová ako správny chlap – jednoducho ešte „za horúca“ podá demisiu. Alebo tak mohol urobiť v pondelok, ako tak spravil podpredseda KDH Peter Belinský. Ako prvý člen vedenia KDH sa rozhodol odstúpiť bez čakania na výsledky zasadnutia Rady KDH 19. marca. Naivne si však myslel, že do pondelka tak urobia všetci členovia vedenia...

 

MOST – HÍD NIKOHO NESPÁJA

Keď Béla Bugár odišiel zo Strany maďarskej koalície /SMK/ tak – podľa jeho slov – sa rozhodol založiť stranu, ktorá bude spájať občanov Slovenska bez rozdielu národností – najmä však slovenskej a maďarskej. Preto ju v oboch jazykoch pomenoval skutočne symbolickým slovom – ktoré niečo spája, konkrétne dva brehy. Svojho času mu na jeho krásne slová o spolunažívaní „skočil“ aj primátor Martina Andrej Hrnčiar. Veľmi rýchlo však prišiel na to, že ide o klamstvo. Ako člen vedenia strany Most-Híd na jeho zasadnutiach iba pasívne sedel, pretože maďarčine nerozumel a všetky rokovania sa niesli iba v tomto jazyku.

Nadišli však voľby 5. marca 2016 a ako sme sa sami presvedčili, že v mnohých, tzv. čisto slovenských obciach občania dávali svoje hlasy tejto strane a krúžkovali meno jej lídra. Aké však muselo byť ich veľké sklamanie už o niekoľko hodín neskôr, kedy B. Bugár jednoznačne vyhlásil, že so Slovenskou národnou stranou /SNS/ do koalície nevstúpi! Výstižnejšie povedané, nepodporí nijakú spoluprácu strán a hnutí, ktoré sa rozhodnú hľadať spoločnú cestu s SNS. Vraj by tým oklamal tých obyvateľov Slovenska maďarskej národnosti, ktorí mu dali svoje hlasy. Nuž, akosi veľmi čudné vyjadrenie šéfa strany, ktorá /vraj/ chce nie rozdeľovať, ale spájať. Bugár sa však neraz vyjadril, že jeho prvoradým cieľom je presadzovať záujmy maďarskej menšiny. Ťažko povedať ktoré, veď maďarská menšina na Slovensku má už dávno nadštandardné práva, také, aké nemá niektorý majoritný národ vo svojom štáte. Áno, vieme čo chce ešte strana Most-Híd. Napríklad, viditeľné dvojjazyčné názvy miest a obcí na budovách železničných staníc na južnom a juhovýchodnom Slovensku a najnovšie dokonca dvojjazyčné názvy potravín a ďalších komodít v hypermarketoch. Naozaj, veľmi neštandardné požiadavky.

Zdá sa však, že B. Bugár sa predsa len bude musieť – keď nie naozaj, tak aspoň navonok, zmeniť. Zrejme ho niektorí členovia vedenia strany presvedčili, aby zmenil rétoriku.

 

V KOŠICIACH ZVÍŤAZIL SMER-SD, ALE...

V druhom najväčšom meste republiky zvíťazil podľa očakávania SMER-SD/21,6%/ pred SaS /16,5%/ a OĽaNO-NOVA /14,9%/. Na rozdiel od iných miest a obcí by sa v Košiciach do NR SR dostalo až deväť strán a hnutí, vrátane KDH /5,3%/. Košické výsledky sa dosť líšia od bratislavských i celoslovenských. SMER-SD v Košiciach síce vyhral, ale v porovnaní s voľbami pred štyrmi rokmi tu zaznamenal výrazný pokles, volilo ho o 13 196 občanov menej, tento prepad predstavuje až 38%. Štvrtý najlepší výsledok v Košiciach dosiahla SIEŤ /8,1%/, pričom na Slovensku bola až ôsma. Na veľké prekvapenie Sme rodina Borisa Kollára v Košiciach získala tiež viac hlasov – 8,0%, než bol celoslovenský priemer/6,6%/. Podľa očakávania v metropole východu získalo Kotlebove Naše Slovensko menej než je celorepublikový priemer /8,0%/ - 6,8%.

V TOP 7, teda v sedmičke tých, ktorí v Košiciach získali najviac preferenčných hlasov, sú však až traja členovia strany SMER-SD. Poradie vedie primátor a doterajší poslanec NR SR Richard Raši so 40 691 hlasmi, sedmičku uzatvára Jozef Burian /SMER-SD/ s 2 994 hlasmi.

Doterajší najmladší poslanec NR SR Otto Brixi si myslí, že SMER-SD sa z týchto výsledkov poučí a zamyslí sa najmä nad tým, prečo nedokázali osloviť mladšiu generáciu, ale ani svojich tradičných voličov...

 

KEĎ JE SKUTOČNE FAŠISTICKÁ, TAK PREČO JE LEGÁLNA?

Fašista, neonacista, extrémista... Takéto a podobné prívlastky dostáva v médiách aj z úst politikov, našich i mnohých iných krajín, novozvolený člen slovenského parlamentu Marián Kotleba. Priznajme si, že on sám i jeho Ľudová strana Naše Slovensko /ĽS NS/ svojim volebným úspechom šokovali nielen našu republiku. Nie však prvý raz. Už v roku 2013 sa stal predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja. Vtedy ho dokonca volili aj starostovia a občania niektorých obcí s veľkým počtom tam žijúcich Rómov. V tejto funkcii však už sklamal nejedného zo svojich voličov. Preto sa zdalo, že jeho politická kariéra skončí v roku 1917 po najbližších regionálnych voľbách.

Žiaľ, opak je však pravdou. Kotleba, jeho súkmeňovci i voliči žiaria šťastím. Kotleba, od roku 2005 až sedemkrát trestne stíhaný, sa onedlho stane oficiálnym poslancom NR SR. Ťažko povedať, prečo ho volili predovšetkým prvovoliči, teda chlapci a dievčatá vo veku 18 – 22 rokov. Ešte ťažšie je však vysvetliť, prečo dostal hlasy od mnohých obyvateľov obcí v srdci Slovenska, ktoré najviac pocítili čo je to nemecký nacizmus a fašizmus. Konkrétne ide o Ostrý Grúň /16,9% hlasov Kotlebovi/, Čierny Balog /16,4%/, Baláže /16%/, Tokajík /12,1%/, Nemecká /10,9%/, Kľak /5,9%/, Kremnička /5,4%/. V týchto spomenutých obciach nacisti zabíjali nielen mužov, ale i ženy a deti, rabovali, nakoniec ich vypálili. Len pre zaujímavosť, v Kľaku prežil tieto hrôzy iba jeden obyvateľ.

Žiaľ, niektorí terajší starostovia týchto dedín sú prekvapení z volebného úspechu Kotlebovej ĽS NS a nevedia si ho vysvetliť. Je to trochu nepochopiteľné, veď v takýchto obciach sa ľudia navzájom veľmi dobre poznajú a až na výnimky vedia, kto koho bude voliť...

Čo však s touto stranou, ktorá má vo verejnosti automaticky prívlastok „fašistická“? Aj podľa niektorých právnikov a sudcov, s ktorými sme konzultovali túto záležitosť, chybu urobili tí, ktorí ĽS NS oficiálne zaregistrovali a dali tak súhlas na jej existenciu a činnosť.

Pred časom bola podobní situácia v Grécku. Strana Zlatý úsvit, ktorá dostala prívlastok neonacistická sa vo voľbách v roku 2012 bez problémov stala parlamentnou. Netrvalo však dlho a lídri Zlatého úsvitu, ako predstavitelia neonacizmu a fašizmu sa ocitli vo väzení...