Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

ZAUJALO NÁS - Vladimír Mezencev

SANKCIE SME NEPOCÍTILI

Aj v ekonomike sa niekedy dejú čudné veci. Tak napríklad napriek hospodárskym sankciám voči Rusku naša republika ich prakticky nepocítila a slovenská ekonomika vzrástla vlani o 2,4 percenta. Napriek tomu toto číslo mohlo byť podľa odborníkov ešte o 0,2-0,3 % vyššie. Predovšetkým preto, lebo spomenuté sankcie pocítili predovšetkým obchodní partneri našich firiem v západnej Európe. Opäť sa potvrdilo, že pre náš zahraničný obchod je najdôležitejšia eurozóna, do ktorej slovenské firmy v minulom roku vyviezli tovar za 46,5 mil. eur. Do zvyšku EÚ, vrátane krajín V 4 smerovali ich výrobky za takmer 28 mil. eur.

Blokádu ruského trhu pocítili najmä naše automobilky, ale napriek tomu vyrobili viac áut, než v roku 2013. „Dieru“ v exporte do Ruska zaplnil zvýšený vývoz vozidiel do Škandinávie, Talianska a Španielska. Jedno je však isté: sankcie nikomu nepomohli, ale nepriaznivo ich pocítilo nielen Rusko, ale aj EÚ, USA i Kanada. Okrem toho na celkovom exporte SR sa Rusko podieľa ani nie tromi percentami...

 

ABSENTÉR MIKLOŠ

Z oficiálnych údajov o účasti na zasadnutiach NR SR vyplýva, že najväčšiu neúčasť na nich má nezaradený poslanec Ivan Mikloš, skôr známy ako spoluzakladateľ SDKÚ. Mikloš sa vyhovára na časté pracovné cesty do zahraničia, najmä v súvislosti s účasťou na rôznych kongresoch a seminároch. Akosi zabudol spomenúť svoje výjazdy na Ukrajinu, kde pôsobí v niekoľkých funkciách, predovšetkým ako poradca ministerky financií Natálii Jareskovej i ďalších členov vlády. Samozrejme, poslanecké povinnosti doma na Slovensku tak išli na druhú koľaj. Okrem toho I. Mikloš už v médiách oficiálne potvrdil, že v parlamentných voľbách v marci 2016 už nebude kandidovať. Takže, z tých zahraničných poslaneckých ciest už pre svoju prácu v našom parlamente veľa nezužitkuje, preto mohol nechať možnosť viac cestovať tým, ktorí majú šancu pôsobiť v NR SR aj v rokoch 2016-2020.

V súvislosti s Ukrajinou bol spájaný aj ďalší parlamentný rekordér v počte absencií – Ľuboš Micheľ, zhodou okolností vtedajší Miklošov kolega v SDKÚ-DS. Ten sa však na zahraničné služobné cesty nemohol vyhovárať, on sa netajil tým, že pracuje pre najbohatšieho Ukrajinca Rinata Achmetova v jeho futbalovom klube Šachtar Doneck.

 

BYTOV /VRAJ/ MÁME DOSŤ

V rámci EÚ rozhodne nepatríme medzi najbohatšie krajiny, ale z pohľadu vlastníctva nehnuteľností nám môžu závidieť všetci – od Škótska a Írska až po Maltu a Cyprus! Na Slovensku až 90% domácnosti totiž vlastní byt, alebo rodinný dom a z toho pohľadu sme v eurozóne jednotkou. Tento stav vznikol vďaka bývalému režimu, pretože po jeho páde si prevažná väčšina rodín mohla dovoliť odkúpiť si byty, v ktorých bývali, bez ohľadu na to, či išlo o štátne, družstevné, ale potom už predovšetkým komunálne. Práve mestá a obce sa chceli bytov, ktoré po páde režimu dostali do vienka, čím skôr zbaviť. Len pre zaujímavosť – v krajine s najsilnejšou ekonomikou eurozóny – v Nemecku – vlastní svoje nehnuteľnosti iba 44% domácnosti. V tejto krajine však funguje taký systém, ktorý umožňuje výhodnejšie bývať v nájomných bytoch, než vo vlastných.

Možno však, že údaje, ktoré zverejnila Európska centrálna banka sú trochu skreslené. Asi preto, lebo niektoré rodiny si v 90-tych rokoch minulého storočia mohli dovoliť kúpiť i dva – tri byty, ktoré v súčasnosti prenajímajú...

 

SEBAREFLEXIA ASI NEBUDE

Katolícka univerzita v Ružomberku rozhodne nepatrí medzi naše najkvalitnejšie akademické inštitúcie, naopak, podľa odborníkov medzi tie slabšie. Napriek tomu dokáže širokú verejnosť doslova šokovať. Napríklad rozdávaním štedrých odmien niektorým svojim vyvoleným. Tak napríklad na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity nie tak dávno rozdali „svojim“ až 114 028 eur ako odmeny a ich výšky 20 000 eur i viac neboli žiadnou výnimkou!

Ešte pred samotným auditom predstavitelia Konferencie biskupov Slovenska, ktorá je zriaďovateľom tejto univerzity, vyjadrili svoje presvedčenie, že pokiaľ sa skutočne preukážu a potvrdia nedostatky na fakultách tak veria, že ich dekani sa v rámci sebareflexie vzdajú svojich funkcií. Audit poukázal na nehospodárne nakladanie s majetkom školy i na ďalšie nedostatky, ako napríklad už spomenuté neprimerane vysoké odmeny niektorým zamestnancom.

Dekan pedagogickej fakulty predsa len našiel odvahu reagovať na výsledky auditu, podľa ktorého manažérsky zlyhal a akademickému senátu ponúkol svoju funkciu. Ten ho na veľké prekvapenie podržal a tak naďalej zostáva vo funkciu... Jeho kolega dekan filozofickej fakulty na to, že by mal vyvodiť osobnú zodpovednosť za chyby, ktorých sa dopustil, až doteraz nereagoval...

Optimisti preto stále môžu dúfať, že na spomínaných dvoch fakultách Katolíckej univerzity v Ružomberku dôjde nielen k personálnym zmenám, ale hlavne k náprave celého hospodárenia. Realisti si však myslia, že na tejto univerzite k nijakým pozitívnym zmenám nedôjde. A to ešte nespomíname pesimistov...

 

MÔŽE TO ZLE SKONČIŤ?

V súvislosti s neslávnym košickým sídliskom Lunik IX sa najčastejšie hovorí o búraní obytných domov, ktoré vďaka „starostlivosti“ ich nájomníkov nedokázali slúžiť svojmu účelu ani polstoročie. Zniesť zo zemského povrchu ich preto museli už šesť. V októbri tu však majú dokončiť výstavbu nového obytného domu pre dvanásť rodín. Ide o objekt so štandardným vybavením a majú v ňom bývať tí, ktorí spĺňajú prísne podmienky. Musia mať platnú nájomnú zmluvu, trvalý príjem a na druhej strane nesmú mať žiadne finančné záväzky voči mestu. Budúcich nájomníkov sa už podarilo vybrať, ale...

Budúci obytný dom sa buduje z peňazí EÚ, konkrétna suma z eurofondov predstavuje 543 000 eur. Takže žiadne problémy s financiami. Rómovia z Lunika IX však majú na celú stavbu svoj názor. Niektorí z nich tvrdia, že projekt so strechou z ocele je na tomto sídlisku úplná hlúposť, pretože vždy sa nájde dosť tých, ktorí ju jednoducho rozoberú a predajú ako kovový šrot. Okrem toho si myslia, že rodiny, ktoré po prísnom výbere dostanú byty v tomto dome, by si zaslúžili bývať niekde inde. Teda tento dom nemali postaviť na Luniku IX, teda na sídlisku, ktoré má nielen také meno, ale i také podmienky na život, že by v súčasnosti ani nemalo existovať. Radnica si však myslí, že bývanie vybraných 12 vzorných rodín môže ostatných na sídlisku motivovať k lepšiemu životu. Slová sú to síce naozaj pekné, ale keď v 80-tych rokoch minulého storočia dávalo vtedajšie vedenie mesta Košice na tie časy nádherné a prvotriedne nové byty Rómom tak tvrdilo, že prostredie ich vychová udržiavať tieto byty a domy v takom poriadku a v takej starostlivosti, ako to bolo samozrejme v ostatných častiach mesta. Výsledok tejto tzv. asimilácie je však doslova tragický...