ZAUJALO NÁS pripravil Vladimír Mezencev

PODĽA VZORU ACHMETOVA?

Pozornosť priaznivcov hokeja sa teraz sústredila na Ostravu a Prahu. Málokto teda ešte myslí na majstrovský titul HC Košice a oslavy s ním spojené. Nakoniec, veľmi malá časť verejnosti zaregistrovala to, že majstri po získaní titulu navštívili U.S. Steel Košice, svojho hlavného sponzora. Hostitelia im ukázali teplú valcovňu plechov, i keď v podniku sú prevádzky, v ktorých sa pracuje ešte ťažšie a v náročnejších podmienkach. Celý kolektív však pochopil, že tu sa pracovníci poriadne nadrú a nikto im nedá nič zadarmo.

Možno sa košickí hokejisti inšpirovali ukrajinským futbalovým veľkoklubom Šachťor Doneck. Jeho majiteľ, miliardár Rinat Achmetov, vzal vtedy celé mužstvo, práve po získaní jedného zo svojich titulov majstra krajiny, do jednej zo svojich baní na Donbase. Len preto, aby dobre platení futbalisti videli, ako ťažko sa zarábajú peniaze, z ktorých aj oni žijú. Samozrejme, ako vtedy na hráčov Šachťora, tak aj na hráčov HC Košice, návšteva svojich chlebodarcov silne zapôsobila. „Fáranie“ do bane však vtedy spôsobilo nemalé problémy vtedajšiemu poslancovi NR SR za SDKÚ Ľubošovi Micheľovi, ktorého druhým /či prvým?/ zamestnaním bolo aj pôsobenie vo funkcii medzinárodného tajomníka Šachťora Doneck. Mnohé svetové médiá vtedy uverejnili fotografiu futbalistov aj s Micheľom ako sa vezie na banskom vozíku. Micheľ však v tom čase mal byť na zasadnutí nášho parlamentu a svoju neúčasť vtedy odôvodnil chorobou. V každom prípade nerátal s tým, že noviny s tou fotografiou sa dostanú do rúk aj vtedajšiemu predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi...

 

NAČO TAKÉ AGENTÚRY?

Niekoľko dní pred voľbami do Dolnej komory vo V.Británii všetci naši tzv. politológovia a teda aj média dookola tvrdili jedno a to isté: ešte nikdy neboli sily dvoch najsilnejších strán – Konzervatívnej a Labouristickej také vyrovnané a tak možno o víťazovi volieb rozhodne najtesnejší, teda asi jedno percentný rozdiel v prospech strany premiéra Camerona. V podstate by obe strany mali získať po 33% hlasov voličov. Podľa jednej agentúry mala euroskeptická Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva /UKIP/ dostať asi 12% hlasov. Ešteže niektoré denníky mali vlastné prieskumy verejnej mienky a tie sa nakoniec ukázali ako najpresnejšie.

Konzervatívci nakoniec vyhrali tak presvedčivo, že sa im z toho víťazstva musela až zatočiť hlava. Z celkového počtu 650 poslaneckých kresiel im už patrí až 331, čo predstavuje 51%. Je to o 23 kresiel viac než v roku 2010. Naopak, labouristi stratili až 26 mandátov a tak ich budú mať iba 232 /35,7%/. Nuž a euroskeptici, pred rokom víťazi britských volieb do Európskeho parlamentu, sa budú musieť uspokojiť s jednou stoličkou v Dolnej snemovni.

U nás sa síce výsledky volieb od preferencií síce až tak nelíšia, ale majitelia agentúr pre výskum verejnej mienky vždy /zatiaľ/ vedeli nájsť rôzne výhovorky, prečo sú rozdiely až také veľké. Jednoducho, vždy to vedia obhájiť. Mali by vziať do úvahy vyjadrenie terajšieho víťaza britských volieb Davida Camerona: „Pre mňa sú výsledkom verejnej mienky samotné voľby!“.

 

NEVEDIA, ALE MOŽNO SA EŠTE NAUČIA

Nuž, stále si myslíme, že naši zákonodarcovia sú vzdelaní, skúsení ľudia s nadpriemerným všeobecným rozhľadom, ktorí sa vyznajú keď nie vo všetkom, tak aspoň takmer vo všetkom. Veľakrát sa síce presvedčíme, že to tak vôbec nie je, ale na prešľapy našich pánov poslancov rýchlo zabudneme – a život ide ďalej. Opäť je to pre nás elita národa...

Jeden z našich denníkov sa v minulých dňoch, tesne pred vyvrcholením osláv 70.výročia ukončenia II. svetovej vojny v Európe obrátil na niekoľkých poslancov z takmer všetkých politických strán a hnutí, zastúpených v NR SR. Tak napríklad z piatich poslancov NR SR a jedného europoslanca iba jeden z nich dokázal povedať, že najslávnejším slovenským letcom, pôsobiacim na západnom fronte, konkrétne v Britskom kráľovskom letectve bol Otto Smik. Pretože ide o skutočného vojnového hrdinu, ktorý má v Bratislave svoju ulicu i pamätnú tabuľu, to, že iba jeden z oslovených poslancov vedel o koho ide, je žalostne málo. Ani pri odpovediach na druhú otázku sa príslušníci našej elity veľmi nevyznamenali. Iba traja zo šiestich vedeli presný dátum začiatku II. svetovej vojny. Opäť skutočne málo. Veď keď aj o tejto strašnej vojne stále ešte nevieme všetko, ale dátumy 1.september 1939 a 8.máj 1945 by mal poznať každý z nás a poslanci NR SR v tomto nemôžu mať žiadnu výnimku. Naopak, mali by vedieť viac, než priemerný občan. Na tretiu otázku, v ktorom meste podpísali predstavitelia Nemecka 7.mája 1945 kapituláciu nedokázal odpovedať ani jeden zo šestice. O francúzskom meste Remeš azda nikdy nič nepočuli. Možno predseda NR SR Peter Pellegrini zorganizuje v parlamente povinný seriál prednášok na tému II. svetová vojna. Prednášateľov nebude ťažko nájsť. Našťastie, ešte stále žijú medzi nami priami účastníci tejto vojny, máme aj dosť kvalitných historikov i pamätníkov týchto udalostí.