Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

ZAUJALO NÁS pripravil Dušan Konček

Na príprave a priebehu demonštrácie 17. novembra 1989, podieľali sa komunistické tajné služby. Vo svojej pripravovanej knihe to uvádza niekdajší člen Predsedníctva ÚV KSČ Miroslav Štěpán. Ukážky z tejto knihy priniesli parlamentní listy.cz, Charte 77 a Šloufovi. Bývalý vrcholový predstaviteľ ÚV KSČ takmer po 24 rokov vydáva kľúčové svedectvo o novembrových udalostiach roku 1989, Václavovi Havlovi, disidentoch, Charte 77, či konkrétnych jednotlivostiach bývalého režimu. V knihe „Můj život v sametu aneb Zrada přichází z Kremlu“ poskytuje celý rad informácií o autenticite ktorých sa viedli diskusie a sám priznáva, že disponoval mnohými dôvernými informáciami o tom, že demonštrácia 17. Novembra v Prahe sa uskutočnila za veľkej podpory časti ŠtB i niektorých komunistických funkcionárov. Štěpán však vo svojej knihe, ktorá vychádza formou rozhovoru s redaktorom Reflexu Petrom Holcom, hovorí aj o Miroslavovi Šloufovi (to je lobbysta, ktorý sa pohyboval okolo Zemana a potom ho ten akože odvrhol), meno ktorého sa dnes hodne skloňuje v súvislosti so stranou SPOZ.

Bývalý disident a neskorší prezident Václav Havel nebol podľa Miroslava Štěpána k výkonu významných funkcií vôbec spôsobilý. „Čítal som Havlove vypočúvania z rokov 1968-69, kedy cestoval do USA cez Mníchov a Paríž, kde sa o neho staral Pavel Tigrid. Vypočúvala ho SNP v Trutnove a keď som čítal prepis vypočúvania úplne dobre som si Havla nezapísal. Nepripadalo mi, že pred vyšetrovateľmi nejako chytro taktizuje, ale skôr, že podáva veľa informácií o Tigridovi a ďalších. Nikdy som si nemyslel, že práve Havel by mal byť ten, kto by u nás mal niečo väčšie na starosti, píše v knihe bývalý komunistický pohlavár. Havel u nás nebojoval nejaké ťažké boje, dokonca ani v krimináli, ako som zistil od jeho niekdajších väzenských vychovávateľov. Keď som sám sedel na Boroch, mal som rovnakého vychovávateľa ako Havel a Václav Benda

Podľa neho urobil vtedajší režim veľkú chybu, keď diela V. Havla tvrdo zakazoval, len tým vyprovokoval záujem o ne. „ Myslím, že jeho dielam sa mala dať primeraná zelená, rovnako ako dielam iných ľudí. Som totiž presvedčený, že nie sú vôbec také svetoborné, aby dojímali celý národ, hodnotí autor knihy. Nemenej zaujímavý je aj pohľad Štěpána na disidentov a chartistov. Dodnes sme neurobili hlbšiu analýzu ľudí okolo Charty 77, čo bola skôr sekta ako nejaké väčšie hnutie oslovujúce širšiu verejnosť. Ak z tejto komunity vychádzali akési veci k hlbšiemu zamysleniu, a tam také iste boli, pochádzali zo skupiny bývalých členov KSČ, vylúčených po roku 1968. To boli oni hlavní pisatelia tejto skupiny. Potom však k charte patrila aj skupina blúzniacich, ako boli ľudia okolo skupiny The Plastic People of the Universe. Tí sa z akéhokoľvek angažovania vylúčili sami“, uvádza Štěpán. „Myslíte si, že existoval plán ako m á november 1989 dopadnúť“, pýtal sa Štěpána v knihe novinár Petr Holec. A komunista reagoval súhlasne. „Som o tom úplne presvedčený. Ukazuje na to aj spôsob zabezpečenia sprievodu. Po prvé , že mal politickú podporu a po druhé bol jasný zákaz použitia sily, samozrejme pokiaľ nedôjde k mimoriadnym akciám a po tretie sa nemali konať ďalšie nadväzujúce akcie v centre Prahy, teda v pamiatkovej rezervácii Praha 1. A že išlo o riadenú akciu svedčí aj to, že v čele sprievodu išli ľudia ako poručík pražskej ŠtB Žifčák, teda „mŕtvy“ študent Růžička a ďalší ľudia z vyšších bezpečnostných zložiek, ktorí však na akcii neboli v uniformách.

Bývalý šéf Mestského výboru KSČ v Prahe sa zmienil aj o najzásadnejšej chybe celého vtedajšieho režimu. „ Som presvedčený, že v určitých fázach mohol socializmus, alebo ak chcete komunizmus, ktorý sa nikdy nekonal, preberať niektoré veci, ktoré dobre fungujú v kapitalizme. Základnou chybou bolo to rovnostárstvo, ktoré ľudom vravelo : Nič nerobíš a máš sa dobre, robíš viac a máš sa rovnako. To bolo naozaj zúfalé oznámenie a to bola chyba“, píše v knihe M. Štěpán. V knihe možno nájsť aj niekoľko viet o Miroslavovi Šloufovi, bývalom členovi KSČ. O ňom Štěpán hovorí, že ho objavil on. „Mirek Šlouf nastupoval po mojom pôsobení v SSM, ako predseda Mestského výboru v Prahe 3, predtým pôsobil ako predseda SSM na pražskej Vysokej škole ekonomickej, kde zaučoval Martina Ulčáka.. Šlouf je samostatná kapitola, je organizačne veľmi schopný. Už v mladosti, keď sme ešte nevedeli, že bude nejaká sociálna demokracia , považovali sme ho za sociálneho demokrata. Bol komunikatívny a dokázal vytvárať veľmi dobré kontakty. Na zväzáka dával viac ľudí dohromady, ako ich rozdeľoval“, uvádza Štěpán.

Čon ešte v knihe nájdete:
• Na čo by ste sa Havla opýtal, keby ste sa dnes mohli stretnúť? Na to prečo 18. decembra 1998 pri tridsiatom výročí založenia Divadla na zábradlí, povedal Alexandrovi Dubčekovi, že so mnou v divadle hovoril, hoci sme tam spolu vôbec nehovorili. Viem určite, že to v telefóne Dubčekovi povedal, pretože ich hovor bol odpočúvaný a ja som si to ešte overoval, či nejde o podvrh. Havel vtedy Dubčekovi povedal: Sašo, teraz som sa v divadle stretol so Štěpánom, práve sme skončili, diskutovali sme na rôzne témy a všetko je inak. Samozrejme som vedel, prečo to urobil, nie som taký prihlúpy. Predovšetkým československá disidentská opozícia stále otáľala s aktivitou, zatiaľ všade okolo sa niečo dialo. Napríklad v Poľsku mala Solidarita desať miliónov členov. A u nás skoro nič, chartistov bola sotva tisícka. Na aj ich podpora zvonku tiež niečo stála, nebola zadarmo, veľa disidentov u nás nič nerobili a určite neumierali hladom. A títo sponzori, ktorí ľudí ako Havel pripravovali na prevzatie moci, povedali československej opozície, aby už konečne niečo robila. Preto Havel zavolal Dubčekovi a povedal mu, že to prelomil u Štěpána. Teraz to bude určite znieť neskromne , ale pre neho by to bol veľký úspech, keby to prelomil práve u mňa, komplikovaného a nepríjemného chlapíka o ktorom nikto veľmi nevedel, čo si má o ňom myslieť. Splnil tým svoju úlohu !

• Havel jednoducho často mentoroval, to je pravda. Ale ja sám verím, že napríklad bezprostredne po novembri sme potrebovali viac mravov. Keď som vtedy hovoril o disidentoch, nemyslel som tým Havla. Ale mnohých iných ktorí bývali často opití a ani ich osobný život neoplýval nejakou zvláštnou morálkou. Ale tiež som čítal knižku Terezy Boučkové „Indiánsky beh“, čo je dcéra spisovateľa a dramatika Pavla Kohouta. Ona v knihe rozoberá nielen mravy V. Havla, aj keď v knihe nie sú mená. Až na konci knihy sú také skratky, prezývky. A Tereza v knihe píše, že jej matka mala dobrý vzťah, aby som to tak povedal s Václavom Havlom. A že keď ochorela na rakovinu, to už bol Havel prezidentom, obrátila sa na neho so žiadosťou o pomoc. A on jej povedal, že má iné starosti.
Zdroj : www.parlamentnilisty.cz