ZAUJALO NÁS pripravil Dušan Konček

Operácia „Zlatoústý“, odpočúvanie amerického veľvyslanectva v Moskve. Ktorej velil kapitán Gončarov, skrachovala. Ale ten svoj boj neskončil a svojim súperom sa pomstil. V roku 1955 ho odvelili do NDR, teda do prvej línie boja Východu a Západu. A za 6 rokov toho tam narobil dosť veľa. Ale jeho najväčší úspech bol v súvislosti s Berlínskym tunelom. Spoločná operácia CIA a MI-6 „ Zlato“ bola jednou z najväčších v histórii studenej vojny. V hĺbke šiestich metrov vykopali pol kilometrový tunel zo Západného Berlína až do sovietskeho sektoru, aby sa dostali k tajným spojovacím uzlom, vrátane Kremeľských, operatívnych , špionážnych, vojenských a tiež vládnych a špionážnych uzlov NDR. Tunel kopali sedem mesiacov. Na túto prácu vynaložili asi pol milióna dolárov. A začali odpočúvať dennodenne všetky rozhovory, 1200 hodín záznamov za týždeň, neuveriteľná cifra. Každý deň zo Západného Berlína do Londýna odlietalo lietadlo s magnetofónovými záznamami. V jednej londýnskej štvrti si MI-6 prenajala vilu, kde sa prekladali záznamy a dešifrovali odpočúvania.

Vtip bol v tom, že sovietski agenti vedeli o operácii „Zlato“ ešte do začatia kopania tunela. Od svojho agenta v MI-6 Georga Blaka. Ale vyzradiť tunel, hneď na začiatku kopania by bolo nesprávne, agenta by hravo odhalili. Dnes žije v Moskve a je zdravý. Nedávno oslávil v Moskve 90 rokov. Sovieti teda čakali na príhodný moment, aby neprezradili svojho agenta. Súčasne však púšťali do spojovacích uzlov nezmyselné údaje a rozhovory. Kapitán Gončarov dostal za úlohu zistiť presný detail, kde sa napojili na naše spojovacie uzly. Šéf KGB Serov označil čas „ Č“ na 22 apríla l956. Po 11 mesiacoch a 11 dňoch od existencie tunela, a ten čas zapadol do návštevy Chruščova, ktorý prišiel s misiou diobrej vôle do Londýna. G. Blake už opustil Západný Berlín, takže mu nič nehrozilo. Gončarov s pomocou vojenských hľadačov mín, ako keby náhodou našiel „hniezdo“. Odkryli ho a odtiaľ ako krysy utekali západní „ odpočúvači“. Nasledovalo hnevlivé vyjadrenie Chruščova v Londýne, tlačová konferencia v tuneli pre západných novinárov, ktorým ukázali celý arzenál odpočúvacieho zariadenia CIA a MI-6. Za túto operáciu dostal Gončarov hodinky. Z NDR odišiel v roku l961, nie na vlastnú žiadosť.

Berlíne žil spolupracovník l3. oddelenia KGB Bogdan Stašinskij. Oddelenie sa zaoberalo likvidáciou zradcov a vrahov. Samotný Bogdan koncom päťdesiatych rokov zabil n NSR pohlavárov ukrajinských nacionalistov Benderu a Rebeta, začo dostal od vtedajšieho šéfa KGB Šelepina Rad Červenej zástavy. Bogdan „čakal" na ďalšie „zákazky“. Gončarov namontoval do jeho bytu odpočúvacie zariadenie. A odtiaľ sa dozvedel, že jeho budúca nevesta ho prehovárala aby utiekol na Západ a k všetkému sa priznal. Kapitán Gončarov o tom informoval ústredie KGB. Stašinskij napokon ušiel do Západného Berlína a ku všetkému sa priznal, aj k vraždám na rozkaz KGB. Rozhorel sa veľký škandál. Podľa osobitného nariadenia ÚV KSSZ l3. oddelenie KGB rozpustili a podobné „zákazky“ čekistom v zahraničí zakázali. Viac ako polovicu spolupracovníkov KGB stiahli z NDR do Moskvy, vrátane Gončarova. Nebol vinný v úteku Stašinského a tak z vody vyšiel suchý, jediný zo skupiny stiahnutých. Ostatní stratili robotu a niektorí aj slobodu. Stašinského najskôr na Západe súdili, potom uväznili a nakoniec pustili, urobili mu plastiku a odpravili ho do JAR, kde sa ukryl. Gončarov skončil ako plukovník KGB, ale žiadne vysoké vyznamenanie nedostal. Zomrel v roku 2006.

(Z Komsomolskej pravdy) Dušan Konček


Ping-pong s ľudskými právami Už sa to niekoľko rokov stáva pravidlom, že začiatkom jari Vláda USA publikuje materiál o dodržiavaní ľudských práv v 190 krajinách sveta, a vzápätí Čína odpovedá materiálom o narušovaní ľudských práv v USA. A tak tomu bolo aj v tomto roku. Pred niekoľkými dňami vláda USA publikovala tento materiál, v ktorom sa Čína spomína ako krajina, kde dochádza stále viac a viac k porušovaniu ľudských práv. Ale nič konkrétneho tam nenájdete, na základe čoho prichádza Štátny departement k podobným vývodom/hoci je jasné, že za Maocetunga bolo porušovanie ľudských práv v Číne oveľa horšie ako dnes. Ale takéto stanovisko sa v americkom materiály očakávalo a nie je nijako prekvapujúce.
Z tohto uhla pohľadu je čínsky materiál o porušovaní práv človeka v USA omnoho zaujímavejší. Jedným zo základných problémov o ktorom hovorí Čína, je násilie s použitím zbraní v USA. V čínskom stanovisku sa podrobne opisujú problémy s legálnym vlastníctvom zbraní a ich používaním v USA a tak isto sa hovorí odmietnutí prijať nejaké zmeny v USA na nápravu tejto situácie.

V čínskom stanovisku nájdete konkrétne veci, ako napríklad:
- Američania – to sú najviac ozbrojení ľudia na svete
- V niektorých oblastiach USA majú obyvatelia oveľa viac šancí stáť sa obeťami násilia s použitím strelných zbraní, ako je to u obyvateľov bojujúceho Iraku či Afganistanu
- Číslo násilných trestných činov v roku 2011 vzrástlo v USA o l7 percent.
- Násilné trestné činy s použitím strelných zbraní predstavujú pre obyvateľov USA najväčšiu hrozbu osobnej bezpečnosti.
- Vláda USA pokračuje v sledovaní vlastných občanov stále vo väčšej miere, systematicky obmedzuje sféru slobody v americkej spoločnosti a tiež porušuje slobodu občanov.
- Americké voľby sa podobajú na vojnu peňazí a na politiku krajiny silno vplývajú predvolebné dary.
- Americká novinárska obec je stále viac znepokojená tvrdšími zákonmi v masmédiách. V USA novinári strácajú prácu v dôsledku „politicky nekorektných" názorov.
- Americkí občania v skutočnosti nikdy nemali všeobecné a rovné volebné práva.
- V USA je obrovské množstvo bezdomovcov.
- Etnické menšiny nemajú politickú, ekonomickú a sociálnu rovnoprávnosť
- Právo hlasovania pôvodných Američanov je ohraničené. Na úradoch ľudských práv a justícii panuje rasová diskriminácia.
- Vzostupnú tendenciu ma religiózna diskriminácia.
- V americkej spoločnosti až do dnešných dní existuje apartheid.

Mnohé z týchto problémov sú všeobecne známe a americká spoločnosť sa ich snaží nastoľovať a riešiť, ale podobné, niektoré problémy má aj Čína. Zmyslom čínskeho stanoviska ako to vlastne z celého vyplýva je, že USA publikujú stanoviská o dodržiavaní ľudských práv v 190 krajinách, ale o svojich porušeniach v tomto stanovisku niet ani zmienky. A tak ping-pong v dodržiavaní ergo porušovaní ľudských práv pokračuje každú jar a každý rok. Od Američanov ťažko čakať, aby si s prepáčením - aha, hm do vlastného hniezda a od Číňanoch platí to isté. Bolo by ideálne, keby si každá krajina a každý rok pripravila materiál sama o sebe, ako porušuje či dodržiava ľudské práva, podľa vopred určených kritérií a zákonov.

Slovensku ale aj ostatným krajinám v srdci Európy sa vyčíta neriešenie rómskej otázky ergo diskriminácia Rómov a podobne. Tým, ktorí nám to vyčítajú by bolo celkom jednoduché povedať, keď to viete, zoberte si ich k sebe a skúste to, aj s prostriedkami EÚ na riešenie rómskej otázky. Normálny človek však nepochopí, ako chceme riešiť rómsku otázku, keď je tabu kriminalita Rómov, keď je dokonca tabu aj ich počet a všetko čo sa Rómov týka. Vraj, keby sme to zverejňovali, bol by to rasizmus, tak rozhodla Vasilisa Premúdra, teda EÚ. Tak ako to potom máme riešiť, keď nič nevieme. To je postavené na hlavu. Počty slovenských Maďarov vieme, to zasa nie je rasizmus, alebo Čechov a Rusínov. Z Rómov sme na Slovensku urobili už pomaly „posvätné kravy“ a takýmto spôsobom sa tento problém riešiť nedá. Podľa všetkého tu teda nie sú, potom prečo hovoríme o rómskom probléme? A ten „problém" sa zrazu objaví v celej nahote a potom musíme EÚ povedať, tak ste to chceli, tak to tu teraz aj máte. A riešte si to. Myslíte, že budú. Povedia nám, že je to „naše delo“ a bodka. Aj preto treba tento doterajší prístup rozmetať na triesky a zobrať to do svojich rúk a nenechať si do toho hovoriť ľuďmi, ktorí tomu absolútne nerozumejú. Alebo tento ping-pong niekomu vyhovuje?