ZAUJALO NÁS – Vladimír Mezencev

Jubileum Strednej odbornej školy PZ v Košiciach 

Impulzom k založeniu Stredných odborných škôl /SOŠ/ Policajného zboru v Bratislave a Košiciach pred 25 rokmi bola zmena Ústavného zákona č.556/1990 Zb. v oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti Českej a Slovenskej federatívnej republiky čo znamenalo zásadnú zmenu zriaďovania a upravovania postavenia, oprávnení a ostatných pomerov Ozbrojených bezpečnostných zborov ČaSFR tak, že... "tým nie je dotknuté právo ČR a SR republiky zriaďovať vlastné ozbrojené bezpečnostné zbory a upravovať ich postavenie, oprávnenia a ostatné pomery.“ Aj preto nariadením Ministerstva vnútra SR č. 4/1991 bola zriadená SOŠ PZ v Pezinku a nariadením MV SR č.5/1992 vznikli takéto školy v Bratislave a Košiciach.

Školy v Bratislave a Košiciach vznikli transformáciou predchádzajúcich bezpečnostno-vzdelávacích zariadení z bývalého režimu, v Košiciach išlo o zriadenie školy obrazne povedané "na zelenej lúke". Chýbali ubytovacie priestory, vystala potreba vytvoriť personálne obsadenie a zabezpečiť funkčný chod školy.Jej prvým sídlom sa stali priestory vtedajšieho SOU hutníckeho J. A. Gagarina VSŽ, a. a. v Košiciach-Šaci, ale išlo iba o dočasné riešenie. Spádovou oblasťou školy sa stal Východoslovenský kraj
a časť Stredoslovenského. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť plk.doc. JUDr. Jána Kráľa, riaditeľa Kancelárie ministra vnútra SR a plk. JUDr. Štefana Zavalidroga, CSc., riaditeľa odboru vzdelávania a psychológie MV SR, ktorí sa zaslúžili o to, že sídlom školy sa stali Košice. O zriadenie tejto školy sa vážne uchádzal aj Poprad. Nespokojnosť s dislokáciou školy v Košiciach sa prejavila aj napísaním sťažnosti priamo premiérovi Vladimírovi Mečiarovi, v ktorej jej autor dokonca kategoricky žiadal presťahovanie školy na Spiš, pretože "len tam je tradícia“.

 

KDE SA HRABE NA NAŠICH STAROSTOV
Kolina Kitarovičová-Grabarová je príťažlivá blondínka, ktorá svojím výzorom skôr pripomína Škandinávku než rodáčku z Balkánu. Pritom je prezidentkou Chorvátska a ťažko povedať prečo, ale v superlatívoch sa o nej vyjadruje aj prvý muž Ruska Vladimír Putin. Prvá dáma krajiny, ktorú ročne navštevuje vyše 300 000 Slovákov, má zhruba 4,3 milióna „poddaných“ a spravuje územie atypického tvaru, ktoré je o 7 700 km2 väčšie než Slovensko a okrem pevniny mu patria aj stovky ostrovov v Jadranskom mori.

Hocikto v Chorvátsku vie, že pani prezidentka zarába mesačne v prepočte 3 000 eur. Túto sumu vzali na vedomie, nikto o nej nediskutuje,  jednoducho dostáva toľko, koľko jej podľa Chorvátov patrí. Pri zmienke o platoch, ktoré poberajú niektorí naši primátori a starostovia však Chorváti otvoria ústa a dlho ich nevedia zavrieť. Tak napríklad v Košiciach z 22 starostov štyria zarábajú mesačne viac než prezidentka Chorvátskej republiky a to je už čo povedať. Viac ako ona majú aj niektorí primátori, o našom prezidentovi už ani nehovoríme.

Občania tohto balkánskeho štátu nevedia pochopiť, prečo je to u nás tak a či si to tí naši starostovia a primátori vlastne zaslúžia. Pritom, ešte šťastie, že nevedia o niektorých našich starostoch a primátoroch, ktorí priniesli svoje obce a mestá do nútenej správy, pretože spreneverili peniaze, ktoré im nepatrili, neodvádzali odvody do sociálnej poisťovne a dokonca aj peniaze, určené zamestnancom na ich platy, si jednoducho ponechali pre seba! Denno-denne čítame a počúvame o takýchto prípadoch. Čo už, obyvatelia miest a obcí si týchto primátorov a starostov zvolili sami a teda sami musia aj trpieť znášaním následkov ich bačovania.

To je síce už o inom, ale sklamať dôveru svojich voličov a k tomu ešte pri nadštandardných príjmoch je trochu silná káva. Našťastie tých, na ktorých sa možno spoľahnúť je oveľa viac...

 

VRAJ ŠTUDUJÚ DLHO

Akademický rok na našich Vysokých školách sa už rozbehol na plné obrátky a to je i jeden z dôvodov zaoberať sa tým, čo budú absolventi robiť s diplomami v rukách. Už aj preto, lebo mladých ľudí s titulmi, ale bez práce je stále dosť. Preto sa vysoké školy hodnotia aj z pohľadu podielu absolventov pracujúcich vo vyštudovanom odbore.

 

Najlepšie sú na tom tí, ktorí študujú na Fakulte informatiky a informačných technológií STU Bratislava. Takmer 95% absolventov tejto fakulty pracuje v odbore, ktorý vyštudovali, za nimi nasledujú poslucháči Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach s 80 percentným podielom absolventov. S podielom aspoň 70% sú Žilinská univerzita - jej Strojnícka fakulta a Fakulta riadenia a informatiky a Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK Bratislava. Na druhej strane máme na Slovensku dosť vysokých škôl a ich fakúlt, z ktorých si prácu vo svojom odbore v priemere dokáže nájsť v priemere iba každý piaty absolvent.

 

Analytici z rezortov školstva a financií sa zhodujú v tom, že na našich vysokých školách sa študuje zbytočne dlho. V cudzine stačí prvý stupeň vysokoškolského štúdia na to, aby si absolvent našiel vyhovujúcu prácu. Vraj až 230 miliónov eur ročne nás stojí zbytočne dlhé štúdium našich vysokoškolákov, ktorým by úplne stačil bakalársky titul. V našej republike sa s bakalárskym titulom uspokoja iba tri percentá populácie, ale v krajinách OECD je to až 16%. Tak napríklad priemerná dĺžka vysokoškolského alebo pomaturitného štúdia v Rakúsku, Nórsku, Švédsku, Anglicku trvá menej ako štyri roky, ale na Slovensku až päť! Je preto dosť nepochopiteľné prečo bakalárov nechcú ani firmy, vraj toto štúdium je veľmi teoretické a nepripravuje na prax. Jedno je však už dlhšie isté: máme prehustenú sieť gymnázií a na vysokých školách i univerzitách priveľa humanitárnych odborov. Ich absolventi si iba veľmi ťažko hľadajú uplatnenie v odboroch, ktoré vyštudovali, ale zmeny v myslení budúcich poslucháčov i ich rodičov nevidieť.

 

POZOR NA ZLÉ ÚVERY
Z čoho majú európske banky najväčší strach? Momentálne z nesplácaných, teda zlých úverov. Koncom minulého roka v EÚ dosiahli výšku takmer jeden bilión eur, čo predstavuje  6,7% ročného HDP Únie a zároveň tvoria 5,1 percenta z celkových úverov. Rada EÚ pre ekonomické a finančné záležitosti upozorňuje na nebezpečenstvo, ktoré hrozí zveľkého objemu nesplácaných úverov nielen pre bankový sektor, ale pre celú EÚ.

Rekordérom v tomto smere je Cyprus,kde takmer polovica zo všetkých úverov je tzv.toxická, teda nesplácaná. Za touto ostrovnou krajinou nasledujú Grécko s podielom 37% a Taliansko s 17,1% podielu zlých úverov na celkovom objeme úverov. Problémy majú aj ďalšie členské krajiny EÚ, napr. Portugalsko, Chorvátsko, Rumunsko... Plece pri pleci sa držia Česko so 4,6 percentami a Slovensko so 4,4%. Slovenský bankový sektor je z tohto pohľadu zdravý a svoj podiel na tom má aj priaznivé ekonomické prostredie a historicky najnižšie úrokové sadzby. Aj tak však zaostávame za severskými štátmi, ktoré majú len minimálne percentá toxických úverov - Švédsko iba jedno percento a Estónsko dokonca ešte o desatinu menej. Nesplácaním úverov v bankovom sektore sa už zaoberali aj ministri financií eurozóny a jedným z krokov k zlepšeniu situácie vidia v konsolidácii, teda v zlučovaní problémových malých bánk s veľkými.

 

STÁLE ATRAKTÍVNEJŠIE SLOVENSKO

Koľko nariekania zaznelo v minulom roku zo strany vedenie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch /SACR/ v súvislosti s tým, že sa jej skrátia finančné prostriedky na propagáciu Slovenska v zahraničí. Odborníci však vedeli svoje a boli presvedčení, že nie samotné peniaze pritiahnu zahraničných turistov k nám, ale predovšetkým skvalitnenie služieb zo strany ich poskytovateľov. Tak aj bolo. I keď k hodnoteniu celého roka je ešte ďaleko, ale určite pôjde o rekordný rok. Za prvý polrok navštívilo SR takmer 2,5 milióna zahraničných hostí, čo je takmer o 10% viac než za rovnaké obdobie ako vlani. I keď začiatku letnej sezóny neprialo počasie i tak v júni sa v rôznych regiónoch dohromady ubytovalo vyše 520 000 hostí, z nich až 62% boli občania SR. Počet zahraničných návštevníkov vzrástol o 9% a zdržali sa u nás dlhšie ako v minulom roku. Tradične najviac cudzincov prišlo z Česka /28%/, za nimi nasledujú Poliaci a Nemci /cca po 10 percent/. Pritom počet Čechov, Poliakov a Maďarov v porovnaní s rokom 2016 síce klesol, ale vzrástol príchod návštevníkov z Nemecka, USA, Rakúska, Anglicka, Izraela, Číny... Zaujímavá je skutočnosť, že po Bratislave najviac cudzincov smerovalo na Liptov, termálne kúpaliská na južnom Slovensku a do Tatier. Na svoje si prišlo aj bratislavské letisko, ktoré v auguste vybavila najviac cestujúcich vo svojej histórii - na prílete i odlete ich bolo takmer 28 297 000. Sústavne rastie záujem cudzincov o Spiš a Gemer. Slovensko je síce stále atraktívnejšie, ale na rast počtu zahraničných návštevníkov spôsobila aj stabilná bezpečnostná situácia u nás. Preto mnohí z nich dali Slovensku prednosť pred Tureckom i Francúzskom.