ZAUJALO NÁS – Vladimír Mezencev

RADIKÁLNE OBMEDZME ŤAŽBU

Niekedy sme ich nazývali zelené zlato a v škole nás učili, byť na ne patrične hrdí. Na čo? Samozrejme, na naše hory a lesy. Nemali sme síce naftu ako Arabi, ale mali sme krásne zelené Slovensko, plné hustých zelených lesov. Arabi síce stále majú ropu i iné bohatstvá, my zdevastovaný poklad. Žiaľ, ubližujeme im toľko, že odborníci bijú na poplach. Vykrádame ich, ničíme. Doteraz sa nikto nezaoberal tým, čo sa s lesmi za štvrťstoročie „urobilo“ Dokonca sa nájdu aj úradníci, ktorí tvrdia, že zalesnených plôch máme stále viac a viac. To je už cynizmus najhrubšieho zrna. Nie náhodou sa vyše 150 odborníkov a vedcov podpísalo pod spoločnú výzvu v ktorej žiadajú vládu SR použiť všetky možné prostriedky /a tých má naozaj dosť/ na zastavenie devastácie lesov, neprimeranej ťažby dreva v nich a stavbu obrovského množstva lesných ciest. To všetko len preto, lebo na Slovensku máme nekontrolovateľnú ťažbu dreva, ktorá je pre podnikateľov výhodnou exportnou surovinou. Na rozdiel od Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, či celej Škandinávie.

O tom, ako hospodárime s týmto bohatstvom svedčia nielen zdevastované lesy, cesty plné kamiónov s drevom a rovnako i množstvo vagónov na takmer všetkých železničných staniciach a tratiach, ale aj konkrétny prípad spred niekoľkých rokov, kedy sa v okolí Lipt. Hrádku záhadne stratilo také obrovské množstvo stromov, ktoré podľa odborníkov museli vyviesť približne na 900 kamiónoch! Okrem toho zmenila sa aj filozofia mnohých lesníkov. Svoje „pracoviska“ nevidia ako niečo, o čo sa treba starať a čo si zasluhuje každodennú ochranu, ale iba ako zdroj suroviny, ktorá sa dá ľahko speňažiť. Export dreva je už takmer nekontrolovateľný, do roku 1990 predstavoval cca 5 mil. kubických metrov, teraz podľa odborníkov je dvojnásobný! Pritom na mnohých miestach lesy vôbec nemajú byť zdrojom dreva pre priemysel ale ich poslaním je ochrana pôdy a vody...

V každom prípade je skutočne najvyšší čas prijať takú legislatívu a také opatrenia, ktoré pomôžu zachrániť niekde už len rúbaniská...

 

ODKIAĽ ICH VEZMÚ?

Automobilka Volkswagen v Bratislave, napriek tomu, že je v nemeckých rukách, je skutočnou vlajkovou loďou nášho priemyslu. V súčasnosti má 12 700 zamestnancov a do konca roka potrebuje získať ďalšiu tisícku a to i napriek tomu, že doteraz už prijali vyše 400 nových.

V tomto roku sa jej meno v médiách i na verejnosti skloňovalo viac než v minulosti a súviselo to so štrajkom, ktorí odborári dotiahli do víťazného konca.

Na veľké prekvapenie zastavenie mnohých výrobných liniek neovplyvnilo množstvo produkcie. V lete zišiel z pásov jubilejný päťmiliónty automobil, vyrobený v našom hlavnom meste.Bol ním biely VW Touareg, ktorý putoval až do ďalekej Austrálie. V I.polroku sa v Bratislave podarilo vyrobiť 183 862 áut, v Martine 136 900 prevodoviek a 18,13 milióna komponentov a v Stupave 2500 nástrojov. Tržby za toto obdobie predstavujú solídnu sumu 3,8 miliard eur.

Spoločnosť Volswagen Slovakia sa snaží stabilizovať počet pracovníkov a napriek tomu, že 40 percent z nich vo firme pôsobí desať i viac rokov, pracovníci stále chýbajú. Pritom základný hrubý plat je 1050 eur, zamestnanci majú nárok na 13. a 14. plat, mzdy ešte v tomto roku vzrastú o 4,7 a v budúcom roku o 4,1 percenta.

Získavanie nových pracovníkov brzdí najmä ich ubytovanie, pretože v Bratislave a jej blízkom okolí je už skutočne veľmi ťažké nájsť nové pracovné sily, tu sú možnosti prakticky vyčerpané. V prípade potenciálnych zamestnancov z východného Slovenska by sa síce mohlo nájsť východisko, ale podľa skúsených personalistov predovšetkým v podobe štátnej pomoci pri výstavbe nájomných bytov, pričom časť nákladov by znášal samotný VW.

Keď chýbajú zamestnanci v Bratislave a na západnom Slovensku, tak je to v súčasnosti už samozrejmosť. Nedostatok kvalifikovaných síl v robotníckych profesiách, napr. zámočník, kovoobrábač sa však výrazne prejavuje aj v Rimavskosobotskom okrese, v ktorom majú evidovaných až 9000 nezamestnaných. Tento stav vážne ohrozuje spustenie do prevádzky nového strojárskeho podniku...

 

SÚ TO ĽUDIA PRÁCE

I keď sa to mnohým redakciám nepáčilo, oni trvali na svojom. Tlačová konferencia spojená s predstavovaním kandidátov môže byť iba v sobotu. Prečo? Lebo všetci tí, ktorí sa chcú stať poslancami v Košickom samosprávnom kraji sú nie profesionálni politici, ale ľudia práce. Učitelia, starostovia, lekári, právnici, podnikatelia. Naozaj, regionálna strana Šport do Košíc a na východ má takú kandidátku, ktorú jej môžu závidieť aj politické strany s dlhoročnou tradíciou a zastúpením v parlamente.

Ešte nie tak dávno to bolo iba občianske združenie, ale napriek tomu malo v košickom mestskom zastupiteľstve až osem poslancov, po strane SMER-SD tvoria druhý najpočetnejší poslanecký klub. Dnes títo poslanci v parlamente druhého najväčšieho mesta republiky už majú za sebou oporu politickej strany, i keď „iba“ na regionálnej úrovni. Členovia strany kandidujú až v jedenástich volebných obvodoch Košického kraja, je ich dohromady 42, sú medzi nimi štyria starostovia s dlhoročnými skúsenosťami z komunálnej politiky. Zaujímavosťou je aj to, že strana nepostavila svojho kandidáta na predsedu VÚC, preto vo voľbách môžu všetci kandidáti, ďalší členovia a priaznivci strany voliť skutočne na základe svojho rozhodnutia a nie odporúčaní „zhora“. Výhodou regionálnej strany Šport do Košíc a na východ je to, že je nemožno zaškatuľkovať ani medzi pravicové, ani medzi ľavicové, i keď má oveľa bližšie k tým druhým. Niekoho síce môže oklamať jej názov, nezainteresovaní si môžu myslieť, že strane ide iba o výstavbu nových športovísk a presadzovanie väčších finančných príspevkov od vlády na športové aktivity, ale nie je to tak. Podľa predsedu strany Dr.Igora Sidora je šport nástrojom na to, aby sme sa spájali, lepšie si rozumeli a vzdelávali sa. To všetko potrebujeme k tomu, aby sa nám žilo lepšie. V tejto súvislosti Šport do Košíc a na východ sa už teraz zameriava na výchovu a vzdelávanie mladých ľudí, v neposlednom rade mladých Rómov. Nie náhodou sú medzi kandidátmi rómski intelektuáli a terénni sociálni pracovníci a aktivisti.

Samotný predseda strany, dlhoročný mestský poslanec sa kandidatúry vzdal v prospech iných. Aj preto, lebo sa nechce rozptyľovať kampaňou a môže sa plne sústrediť na jej organizovanie, hľadanie finančných prostriedkov, ale predovšetkým na riešenie každodenných problémov, ktoré sú súčasťou života celej spoločnosti.

 

MÚZEUM – HRDÝ JUBILANT

Bratislava žiarli na Košice nielen v súvislosti s Medzinárodným maratónom mieru, či úspešnými basketbalistkami, alebo železničnou stanicou, ale už dlhé roky aj na Slovenské technické múzeum /STM/. V týchto dňoch oslavuje jubilejných 70 rokov existencie, pričom pozostáva nielen z historického objektu v srdci mesta na Hlavnej ulici, ale i z množstva vysunutých múzeí až po Bratislavu. Spomeňme „iba“ Múzeum letectva v Košiciach, expozíciu historických hodín v kaštieli v obci Budimír, národnú kultúrnu pamiatku Solivar v Prešove, Múzeum J.M.Petzvala v Spišskej Belej – expozícia fotografickej techniky, História baníctva na Spiši – expozícia v Spišskej Novej Vsi, Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej a technická pamiatka Hámor v Medzeve a nakoniec Múzeum dopravy v Bratislave.

Koncepčnú a kvalitnú prácu STM, jeho významné postavenie v republike potvrdzuje aj trojnásobné víťazstvo v národnej súťaži MÚZEUM ROKA, kategória špecializovaných múzeí a galérií s celoštátnou pôsobnosťou.

Novšie dejiny STM sú úzko späté s osobou Rudolfa Schustera, prezidenta SR v rokoch 1999- 2004. Z jeho iniciatívy sa zrodila jedna z jeho najpríťažlivejších súčastí – Múzeum letectva, ktoré vo svojich zbierkach má aj prezidentské lietadlá z Francúzska, Švédska, Číny, Ruska, Ukrajiny, Poľska, Rakúska, Talianska... Sú to dary pre Rudolfa Schustera, ktorý so svojou rodinou túto bohatú zbierku exponátov ako aj exponáty Múzea kinematografie venoval práve Slovenskému technickému múzeu.

Ani sa nechce veriť, že od Košíc po Bratislavu pracuje vo všetkých múzeách a expozíciách, ktoré patria STM, v priemere 80 pracovníkov! O múzeách sa však má menej písať a viac ich navštevovať. Takže, na Slovensku je dosť miest, ktoré pripomínajú šikovné ruky a múdre hlavy našich predkov, v týchto prípadoch teda všetkého, čo sa týkalo ich technickej zručnosti. Jednoducho, treba ich vidieť...