Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

ZAUJALO NÁS – Vladimír Mezencev

SME STROJÁRENSKÁ VEĽMOC!

Často počúvame takmer katastrofické informácie o likvidácii strojárenských podnikov u nás a zároveň o tom, že mnohé firmy  musia odmietať objednávky len preto, lebo majú nedostatok pracovníkov v profesiách zvárač, sústružník, frézar, zámočník – jednoducho chýbajú kvalifikovaní zamestnanci v tzv. čiernych profesiách. Teda, tí prví nemajú do čoho „pichnúť“, lebo o ich výrobky nie je záujem a na druhej strane náš priemysel nemôže vyrábať z jednoduchého dôvodu – nie sú ľudia!

 

Expertom však nechýba optimizmus. Podľa nich každý druhý priemyselný výrobca na Slovensku vykáže na konci tohto roka vyššie zisky, než dosiahol v roku 2016. Pritom minulý rok bol pre náš priemysel mimoriadne úspešný. Vlajkovou loďou nášho strojárenstva zostáva automobilový priemysel, ktorý má na celej priemyselnej výrobe cca 45% podiel. Viac ako v minulosti sa darilo aj gumárňam či výrobcom plastov. Za všetkým však musíme vidieť celkový rast slovenskej ekonomiky, exportu a významnú úlohu zohrala aj minimálna inflácia. V súčasnosti náš priemysel zamestnáva takmer pol milióna ľudí.

 

Len pre zaujímavosť – Slovensko je v Európe najväčším výrobcom kotlov na vykurovanie rodinných domov i firemných prevádzok v celej Európe. Až za nami nasledujú Holandsko a ďalšie krajiny. O to nepochopiteľnejšia je situácia v našom poľnohospodárstve, ktoré napriek rôznym dotáciám a organizačným zmenám je stále v červených číslach. V obchodnej sieti sústavne klesá množstvo slovenských produktov na úkor dovezených zo zahraničia. Nuž, rekordné zisky nášho priemyslu, takmer o tretinu vyššie než v roku 2015, sú veľmi potešiteľné, ale pritom najesť by sme sa mali predovšetkým z na Slovensku vypestovaných potravín...

 

AKO CHRÁNIŤ SVOJICH DIPLOMATOV?

Rusko bude mať špeciálny bezpečnostný oddiel zvláštneho naznačenia a jeho príslušníci sa musia pripravovať na život v zahraničí. Nie, nepôjde o žiadnu okupáciu, na ktorú sme si v roku 1968 museli zvyknúť aj my, ani o nový Afganistan, ale o ochranu ruských veľvyslanectiev, diplomatov a rôznych misií. Nečudo, po zavraždení ruského veľvyslanca Andreja Karpova v Turecku sa Duma rozhodla prijať opatrenia na zvýšenie bezpečnosti ruských diplomatických zastupiteľstiev. Experti dnes už vedia svoje: nepôjde ani tak o ochranu objektov, i keď aj tá je veľmi dôležitá, ale predovšetkým o účasť diplomatov na rôznych spoločenských podujatiach. Ich výber musí byť sprísnený a vyššie požiadavky musí ruská strana klásť aj na bezpečnostné zložky hostiteľských krajín, ktorých povinnosťou bude viac chrániť ruských diplomatov počas ich účasti na výjazdových akciách.

 

MUSEL TAM NAOZAJ BYŤ

Občas niektorý z nás úprimne ľutuje našich europoslancov. Už len preto, lebo sa – chudáci – tak veľa nacestujú medzi Slovenskom, Bruselom a Štrasburgom, že im nakoniec nezostane čas ani na serióznu poslaneckú prácu. O to viac prekvapuje snaha poslanca Európskeho parlamentu Branislava Škripeka /OľaNO/, ktorý sa tak veľmi ponáhľal z Istanbulu dostať do USA, len aby stihol zúčastniť sa na slávnostných modlitebných raňajkách vo Washingtone. Tureckým policajtom na letisku sa vraj znepáčili v jeho pase pečiatky z takých krajín ako Irak, Jordánsko, Libanon a Sýria. Po dvoch dňoch poslanec, napriek tomu že mal diplomatický pas, sa musel vrátiť do Bruselu. Zmeškal tak významnú akciu, na ktorej sa mal zúčastniť aj nový prezident USA Donald Trump.

 

Nuž, čo k tomu dodať? Postup tureckých policajtov asi nebol kóšer a ako pre médiá povedal slovenský europoslanec, boli porušené jeho práva ako držiteľa diplomatického pasu a určite podnikne kroky, minimálne podá sťažnosť. Iná vec je však to, či svoj poslanecký čas nemohol využiť účinnejšie doma, alebo v Bruseli. To, že sa na raňajky chystal Trump je predsa niečo úplne iné. Ten momentálne žije vo Washingtone a do dejiska slávnostných modlitebných raňajok by sa dostal za pár minút. Zaujímavé je aj to, že pán Škripek počas svojho rozčúlenia vôbec nespomenul, či Washington mal byť cieľom jeho služobnej cesty, alebo súkromného výletu na úkor dovolenky. Ale ťažko povedať, že pre Slovensko, ktoré pána europoslanca pravidelne mesačne veľmi slušne platí, bola jeho účasť na modlitebných raňajkách, i keď slávnostných, a k tomu v hlavnom meste USA až taká potrebná a významná?

 

SLOVANSKÝ SVET SA STRETNE V MOSKVE

Už v roku 1867 sa v Sankt Peterburgu uskutočnil Slovanský zjazd na ktorom sa zúčastnil aj vtedajší ruský cár Alexander II. Potom sa jeho účastníci loďou premiestnili do Moskvy kde zjazd pokračoval v rámci Všeruskej etnografickej výstavy.

 

Pri príležitosti 150.výročia od tejto významnej udalosti nielen slovanského sveta sa v Moskve a S.Peterburgu v dňoch 26.mája -2.júna uskutoční Jubilejný slovanský zjazd. Organizátori veria, že na tomto významnom fóre sa zúčastnia hostia zo všetkých slovanských krajín, vrátane  veľvyslancov, akreditovaných v Moskve. Organizačný výbor zjazdu tvoria zástupcovia slovanských združení z Bulharska, Bieloruska, Poľska, Srbska, Českej republiky, Ruska, Ukrajiny a Slovenska /Dagmar Bollová, Miloš Zverina/, ale na veľké prekvapenie aj Podkarpatských Rusínov. Táto skutočnosť môže však iba zhoršiť už dosť zlé vzťahy medzi Moskvou a Kyjevom, ktorý vôbec neuznáva rusínsku národnosť a účasť oficiálnych delegátov Rusínov na tomto zjazde by považoval za otvorené proti ukrajinské akcie.

 

Po slávnostnom otvorení Jubilejného slovanského zjazdu 26.mája v Moskve sa delegáti presunú na loď, smerujúcu do S.Peterburgu a rokovania budú pokračovať priamo na plavidle. Na ňom sa uskutočnia aj tématické konferencie na témy Slovanská jednota a vzájomnosť, Súčasné problémy slovanských národov, Slovanstvo a západ, Slovanstvo a Euroázijský zväz. Súčasťou zjazdu budú aj tvorivé stretnutia s vedcami, spisovateľmi, hercami a hudobníkmi z rôznych slovanských krajín. Samozrejme, ráta sa aj s účasťou delegátov zo Slovenska.

 

Organizačný výbor ráta s tým, že zjazd prijme dôležité dokumenty, súvisiace s ďalším vývojom svetového slovanského hnutia, ktoré zašle OSN, UNESCO a vládam všetkých slovanských krajín.