ZAUJALO NÁS – Vladimír Mezencev

STÁLO ICH TO VEĽA, NÁS IBA MANŽELSTVO Z ROZUMU

So súčasnou parlamentnou i vládnou koalíciou na Slovensku môže niekto nesúhlasiť, jednoducho na jej vytvorenie má každý právo na svoj názor. V každom prípade však môžeme byť všetci radi, že nedošlo k predčasným parlamentným voľbám do NR SR, i keď o nich niektorí začali hovoriť ani nie hodinu po vyhlásení oficiálnych výsledkov tohtoročných marcových volieb. Našťastie, zvíťazil zdravý rozum politikov a tak vznikol pôvodne koaličný štvorlístok, neskôr sa z neho stalo trio.

 

Prečo však spomíname to, čo je známe a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že dôjde k nejakej zmene? Pretože, zaplať Pán Boh, sme neurobili to, čo Chorváti. Tam mali koalíciu dvoch strán, Chorvátskeho demokratického spoločenstva /HDZ/ a stredopravej  strany MOST, ktorá ale nemá nič spoločné s Mostom-Hídom u nás. Táto pravicová koalícia vydržala iba niekoľko mesiacov. Potom sa rozpadla, nastala vládna kríza a výkonnej moci sa ujala úradnícka – ako ju Chorváti nazývajú – technická vláda s technickými ministrami.

 

Nezostalo nič iné, iba začať pripravovať predčasné voľby, do ktorých sa v rôznych koalíciách zapojilo až 60 politických subjektov! Nastala veľmi tvrdá volebná kampaň, ale voľby skončili podľa predpokladu. Vyhralo národne orientované pravicové HDZ pred socialistami a tretím, s poriadnym odstupom Mostom. Potom sa podľa očakávania vytvorila tá istá koalícia, ktorá sa z vlastnej iniciatívy rozpadla! Iba s už novým predsedom HDZ charizmatickým Andrejom Plenkovičom, donedávna poslancom Europarlamentu. Aké z toho plynie poučenie? To, že našťastie u nás sa predčasné voľby neuskutočnili. Žiadne zmeny by nepriniesli, iba miliónové výdavky za nové voľby a pred nimi ďalšie za kampaň. Takže, máme manželstvo z rozumu a verme, že vydrží až do volieb v roku 2020!

 

 

PRÍSNE TRESTY NIE VŽDY ZABERÚ

Vedeniu spoločnosti U. S. Steel Košice nemožno uprieť jedno: tvrdý a nekompromisný boj proti alkoholu na jednotlivých pracoviskách spoločnosti. V podstate za porušenie zákazu prísť na pracovisko pod vplyvom alkoholických nápojov nasleduje často iba jeden trest – ukončenie pracovného pomeru. Napriek tomu sa nájdu takí, ktorí takto prácu stratia. Bez ohľadu na to, koľko rokov svedomito odpracovali v železiarňach, či na ich odborné znalosti a schopnosti.

 

V U. S. Steele prechádzajú dychovou skúškou na alkohol všetci bez výnimky pracovného zaradenia – od robotníkov až po vrcholových manažérov. V tomto vychádza, že každý mesiac stratí prácu kvôli alkoholu v priemere jeden zamestnanec. Vedenie spoločnosti analyzovalo osobitne každý prípad a tak prišlo k záveru, že najkritickejší deň na pijatiku je nie pondelok, ani piatok, ale stred týždňa – teda streda. Najviac pozitívnych dychových skúšok bolo počas rannej zmeny – až 84%, najmenej v noci šesť percent. Kuriózne je, že najväčšie problémy s užívaním alkoholických nápojov majú zamestnanci úseku dopravy, z pohľadu veku pracovníci od 40 do 60 rokov.

 

Najviac pristihnutých pod vplyvom alkoholu v areáli U. S. Steelu sú pracovníci dodávateľských firiem, najmenej z dcérskych spoločností. Nielen U. S. Steel Košice, ale aj ďalšie firmy a organizácie bojujú u nás s užívaním alkoholických nápojov v práci, alebo s tým, že zamestnanci prídu do práce pod vplyvom alkoholu. Niektoré úspešnejšie, niektoré menej. Dopravné nehody, ťažké pracovné úrazy, niekedy dokonca so smrteľnými následkami, to sú často dôsledky práce v netriezvom stave. Američania v Košiciach majú vypracovaný systém zisťovania porušovania pracovnej disciplíny „tekutým spôsobom“, i keď nemožno povedať, že s alkoholom na pracoviskách sa nebojovalo  už počas existencie štátnych Východoslovenských železiarní. Vtedy však o prácu v podstate kvôli pijatike nikto neprišiel. Iba o prémie a odmeny. Práve preto je nepochopiteľná nezodpovednosť tých, ktorí v dnešnej situácii takto hazardujú so svojou existenciou, veď to nakoniec pocítia nielen oni, ale aj ich najbližší. Okrem toho čo by dali mnohí za to aby mohli byť na ich mieste. Veď Američania v U. S. Steele síce nič nedávajú zadarmo, ale platy sú tam skutočne nadpriemerné. Aj zásluhou odborov  i predchádzajúcich  majiteľov podniku...

SUSEDIA NAŇHO NEZABÚDAJÚ

Zdá sa, že predstavitelia katolíckej cirkvi na Slovensku sú radi keď sa o odvolanom arcibiskupovi Trnavskej diecézy Róbertovi Bezákovi hovorí a píše čo najmenej. Ešte lepšie by bolo keby nič. Najradšej by bolo, keby zostal umiestnený v nejakom kláštore a veriaci by tak naňho po čase zabudli. Na veľké prekvapenie inakšie sa na celú záležitosť pozerajú biskupi a kňazi v Čechách a na Morave, i keď sa ich celá záležitosť netýka.

 

Róbertovi Bezákovi, odvolanému v júli 2012, umožnia v predvianočnej atmosfére 13. decembra v Kostole svätého Jezuliatka vystúpiť v rámci akcie Človek dialógu. Takúto príležitosť dostávajú významné a obľúbené osobnosti. Nuž, že medzi takéto osobnosti patrí – o tom napochybuje väčšina z nás. Škoda iba, že niektorí naši otcovia biskupi majú iný názor, ktorý však doteraz nedokázali otvorene vysvetliť...

 

 

DETI SA CÍTIA OKLAMANÉ!

Vianočná pošta Ježiškovi – akcia, s ktorou už pred rokmi prišla Slovenská pošta. Teda tá – často nespoľahlivá, ktorú okrem iného charakterizujú nie tak dávne tzv. zlaté padáky, doslova dych vyrážajúce, ale zároveň aj zvyšovanie poštových poplatkov, ktoré sú už najvyššie v porovnaní s našimi susedmi, vrátane Rakúska.

 

V televízii i na ďalších miestach oslovujú deti, aby napísali Ježiškovi, stačí napísať, že je to adresované Ježiškovi, uviesť PSČ, ktoré sa ľahko zapamätá – 99999, nalepiť na obálku alebo pohľadnicu poštovú známku a nezabudnúť na to najdôležitejšie – pripojiť svoje vianočné želanie. Ježiško ich síce nesplní, ale každému odpovie a pribalí skromný darček...

 

Verme, že je veľa tých detí, ktoré odpoveď od Ježiška aj dostanú. Je však nemálo i tých, ktoré po Vianociach čakajú ešte celé týždne, že sa im adresát ozve. Žiaľ, poznáme deti, ktoré písali Ježiškovi pred Vianocami aj dva-tri roky a nikdy sa nedočkali žiadnej odpovede. Jednoducho sa cítia oklamané. Ony si síce myslia, že sa na ne vykašľal Ježiško, ale nevedia, že tak urobila Slovenská pošta, ten posol dobrých správ...

 

NAJSKÔR PRÁCA, POTOM POKLEPÁVANIE

Stalo sa to už veľakrát. Najskôr prišli významní hostia, poklepali základný kameň dôležitej stavby, štrngli si pohármi šumivého vína – a odišli. Na tom by nebolo nič zlé, keby tam zostali stavbári a začali pracovať. Tí však odišli tiež, poslali ich na nejakú stavbu, na ktorej dodávateľ stavebných prác zarobil viac...

 

Zdá sa, že predsa len je jedna výnimka. Na stavbe úseku diaľnice D1 medzi Budimírom a Bidovcami, ktorý bude súčasťou obchvatu Košíc, sav pondelok  14.novembra  začalo pracovať – a to tak intenzívne, že si to každý okoloidúci musel všimnúť. Poklepanie základného kameňa je na programe až o desať dní neskôr. Takže dobrá správa. Samozrejme, stratený čas už nikto nedoženie. Tento úsek diaľnice D1 sa mal totiž začať stavať už pred rokmi. Ako sa hovorí, lepšie neskoro ako nikdy. Verme preto, že 15,5 km diaľnice v hodnote 197,5 mil. eur /toľko má stať podľa zmluvy/ dokončia o 38 mesiacov, teda začiatkom roka 2020. V každom prípade to bude náročná stavba s 23 mostami, mimoúrovňovou križovatkou a 542 m dlhým mostom cez údolie rieky Torysy. Buďme aspoň teraz tak trochu optimistami..

 

NIEKDE JE ICH VEĽA, U NÁS VŠAK CHÝBAJÚ

Kto pravidelne sleduje médiá tak dobre vie, že automobilke Volkswagen nie je čo závidieť. Vyšetrovanie, pokuty, súdy... To všetko kvôli falošným údajom o zložení a množstve emisií z motorov. Teda ochrana životného prostredia iba na papieri. Dôsledkom toho všetkého je zrušenie 30 000 pracovných miest, teda 15% z celkového počtu zamestnancov koncernu.

 

Nuž čo, stáva sa. Ťažko ale potom pochopiť, že Volkswagen Slovakia má úplne iné starosti – rieši nedostatok pracovníkov, chýbajú mu celé stovky. Firma pre novoprijatých pripravila rôzne benefity, čo sa nepáči tým, ktorí už v nej pracujú. Ako však získať nových pracovníkov so strojárenskou profesiou /tí sú najžiadanejší/, ktorí by prišli pracovať do Bratislavy? Žiaľ, takýchto odborníkov je u nás stále menej a menej. Niekedy byť sústružníkom, frézarom, nástrojárom či strojným zámočníkom znamenalo byť hrdý na svoju profesiu. Potom však prišli časy kedy vyučiť sa niektorému z tzv. čiernych remesiel znamenalo posmech okolia.

 

V každom prípade zamestnanci bratislavskej automobilky VW sa o svoju budúcnosť nemusia báť. Naopak, súčasný počet zamestnancov 10 800 ľudí má vrásť tak, že prekročí číslo 11 000. Možno v nej raz budú vyrábať aj elektromobily, veď podiel vozidiel na elektrický pohon bude vo VW neustále rásť...

 

PRAVOSLÁVNI NIE SÚ KRESŤANIA?

Dňa 11. novembra 1918 bola v Paríži zástupcami Nemeckého cisárstva podpísaná jeho kapitulácia a tým ukončená I. svetová vojna. Túto udalosť, kedy si ľudstvo naivne myslelo, že to bol posledný veľký vojnový požiar na svete, sme si začali intenzívnejšie pripomínať  aj na Slovensku. Urobil to aj RTVS, okrem iného správou vo večerných televíznych novinách na STV 1. Diváci sa z úst redaktorky mohli dozvedieť, že na južnom Slovensku je jeden z ekumenických vojnových cintorínov na ktorom sú pochovaní kresťania, pravoslávni a moslim! Nuž, skutočne perla ducha. Akoby pravoslávni, zhodou okolností tí, ktorí priamo nadväzujú na najstarších kresťanov, patrili k budhistom, alebo k nejakej inej nekresťanskej cirkvi. Ale, to sú záležitosti základného všeobecného vzdelania a tie by kolegyňa redaktorka rozhodne mala mať. Ďalšou kuriozitou, v tej istej krátkej správičke, bolo spomenutie uhorských vojakov. Takí predsa v I. svetovej vojne nebojovali. Všetci z územia vtedajšieho Rakúska-Uhorska obliekali uniformu rakúskeho cisára Františka Jozefa I. a tak či chceme, alebo nie, boli to vojaci  monarchie a žiaľ, mnohí za ňu museli obetovať aj svoje životy. Bez ohľadu na to, či to boli Česi, Slováci, Chorváti, Maďari, Rumuni...