Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

ZAUJALO NÁS – Vladimír Mezencev

KRÍZA NA OBZORE?

Mnohé krajiny, vrátane Slovenska, sa optimisticky pozerajú do blízkej budúcnosti, konkrétne na rok 2017. Podľa expertov rast ekonomiky má predstavovať 3,7% HDP, export má vzrásť o 6 percent, import o päť, rast miezd je naplánovaný na 4,3% ale cien len o 1,3%, predpokladá sa, že priemerná mzda dosiahne 950 eur mesačne.  Bude naďalej klesať nezamestnanosť  /jej miera v roku 2017 dosiahne 8,7%/ a zamestnanosť stúpne o percento. Ráta sa so zvýšením starobných dôchodkov o dve percentá... Znížiť sa má aj deficit verejných financií na 1,29% HDP. Teda samé dobré správy.

 

Naše plány však  trochu môžu obmedziť udalosti vo svete. Niektorí ekonómovia tvrdia, že predo dvermi je nová svetová hospodárska a finančná kríza. Možno sa už poučili, veď keď takáto prišla v roku 2008 tak všetkých nemilo prekvapila. Aj renomovaných odborníkov. Tých rizík je skutočne dosť. Tak napríklad dnes ľutuje USA aj ten, komu bola táto krajina roky úplne ľahostajná. Aj predtým síce Amerika mala prezidentov, pri vyslovovaní ich mien si človek musel automaticky vzdychnúť /napr. Bush mladší/, ale v súčasnej situácii občanov USA možno naozaj úprimne ľutovať. Veď vyberať si medzi Hillary Clintonovou a Donaldom Trumpom je naozaj veľmi smutná skutočnosť. Žiaľ, Američania inú voľbu nemajú...

 

Ďalším rizikom môžu byť utečenci. Stovky a stovky miliónov eur, ktoré EÚ poskytuje v rámci pomoci utečencom z Ázie a Afriky. Zmrazenie ekonomického rozvoja Číny, zlé hospodárenie mnohých, i doteraz veľmi silných a úspešných bánk, odchod V. Británie z EÚ, rast terorizmu, situácia v Sýrii a na Ukrajine, hrozba vojny v Juhočínskom mori... Takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. To sme ešte nedošli k hrozbe svetovej ekologickej krízy, k tomu všetkému, čo jednotlivé krajiny budú musieť urobiť aby zastavili globálne otepľovanie našej planéty.

 

Slovensko nie je izolovaný ostrov. V podstate všetky významné udalosti, najmä v ekonomike a životnom prostredí, ktoré sa udejú nielen v Európe, ale aj na ostatných kontinentoch, ovplyvňujú aj náš život. Musíme teda rátať aj s tým, že „my mienime, ale svet mení“. Stále však máme dosť dôvodov na zdravý optimizmus, ale nemôžeme byť  ľahostajný k ničomu, čo sa deje okolo nás a ani k rizikám a obavám, ktoré vyslovujú niektorí ekonomickí odborníci...

 

NESKORO, ALE PREDSA...

Pamätáme sa na rôzne vyhrážky predstaviteľov Rakúska: čo všetko podniknú pokiaľ Slovensko nebude súhlasiť s kvótami na prijímanie utečencov z Ázie a Afriky. Hrozili rôznymi žalobami a sankciami, obviňovali nás z nehumánnosti. V Dunaji pretieklo dosť vody, aby si niektorí naši susedia na patričných miestach uvedomili, že s tým prerozdeľovaním žiadateľov o azyl v našich zemepisných šírkach nie je všetko také čisté, ako sa im to na prvý pohľad zdalo. Rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz dnes už dobre vie, že prijatý systém rozdelenia 160 000 utečencov, ktorí sa nachádzajú v Grécku a Taliansku je jednoducho zlý a neúčinný. Ako tvrdí, napriek tomu, že Európska únia ho prijala, mala by sa s ním rozlúčiť.

 

Sebastian Kurz na rozdiel od niektorých svojich kolegov neodsudzuje ani Maďarsko za vypísanie a uskutočnenie referenda o kvótach na prerozdelenie utečencov. Už aj preto, lebo členské krajiny EÚ sa predovšetkým mali sústrediť na ochranu jej vonkajších hraníc /!/ a nie na prerozdeľovanie utečencov. Pokiaľ by sa tak stalo, tak by v Maďarsku takéto referendum vôbec nemuselo byť. Okrem toho si myslí, že pokiaľ niektoré krajiny EÚ budú naďalej ústretové v prijímaní utečencov, tým viac ich do Európy ešte príde.

 

Odborníci vedia svoje. Príčinou obrovskej vlny migrácie na starý kontinent nie sú iba vojnové a teroristické udalosti v Sýrii, Líbyi, Iraku a ďalších krajinách, ale najmä nekontrolovateľná pôrodnosť v krajinách Ázie a Afriky. Silné európske krajiny, ako aj USA i Čína by mali pomôcť pri vypracovaní pravidiel a zákonov o kontrole a regulácii pôrodnosti v chudobných krajinách, bez ohľadu na to, či ide o kresťanské, alebo moslimské obyvateľstvo. To je jediná cesta, samozrejme okrem nastolenia mieru, ktorá môže pomôcť Afrike i Ázii. Nie s otvorenou náručou vítať každého, kto sa rozhodol nájsť si pohodlnejší a krajší život v Európe.

 

TAKMER AKO SVADBA STOROČIA

Na Slovensku, ale i ďaleko v zahraničí sa o tejto svadbe hovorilo aspoň toľko, ako keď sa vydáva, resp. žení niektorá hollywoodská celebrita. Pritom išlo o jednoduchých Rómov z Michalovského okresu. Nevesta si na svojich šatách dala poriadne záležať, vraj stáli až 3 500 eur a málokto o tejto cene pochybuje, veď ich zhotovili v salóne vychýrenej návrhárky. Ďalšie tisícky stáli topánky, šperky či zlatá korunka na hlave. Ženích, 20-ročný Lukáš, o rok starší ako jeho nastávajúca Eva, bol o niečo skromnejší. Jeho šaty stáli „iba“ 1500 eur.

 

Svadba trvala ako v rozprávke – štyri dni a noci. Mladomanželom i hosťom hrali kapely z Anglicka a Maďarska a keby ich hudba na poriadnu náladu nestačila, tak tu bolo ešte 400 litrov alkoholických nápojov. Celá svadba vraj stála asi 35 000 eur. Samozrejme, mimo darov, ktoré dostali podľa rómskeho zvyku mladomanželia vo forme päťsto a stoeurových bankoviek, obsypaných po jej plnoštíhlom tele. Nuž, ale tí, ktorí so záujmom sledovali na internete priebeh celej svadby, pričom ich bolo už viac ako 100 000, vedeli byť veľmi ironickí. Jednoducho nezabudli pripojiť komentáre typu – či tak štedrí svadobní hostia a možno i novomanželia nezabudli si v tom svadobnom ošiali vybrať na pošte sociálne dávky...