ZAUJALO NÁS – Vladimír Mezencev

 

 

JE ICH CELÝ ZOZNAM...

Je to nepochopiteľné, ale je to skutočne tak. Na našom pracovnom trhu chýba minimálne 100 000 pracovníkov, ale zároveň máme aj niečo nad 300 000 nezamestnaných. Pritom chýbajú ľudia nie na ťažké a nebezpečné práce, ale predovšetkým tí, ktorí majú minimálne výučný list! Na nedostatok pracovníkov si sťažuje automobilový, farmaceutický a chemický priemysel, chýbajú programátori a IT konzultanti /priemerný nástupný plat 1200 eur/, geológovia, železničiari, špeditéri, logistici... Ale aj zámočníci, murári, kominári, mäsiari, kuchári, atď., atď.

 

Nedostatok pracovníkov vyhrotil situáciu v takej známej firme, ako je Volkswagen Slovakia. Dokonca až tak, že odborári hrozia štrajkom. Nie kvôli platom, tie sú tam v priemere vyššie ako 1000 eur /bez vrcholového manaž­mentu/, ale iba preto, lebo nedostatok pracovníkov spôsobil zvýhodňovanie novoprijatých zamestnancov na úkor tých, ktorí už vo firme odpracovali niekoľko rokov. Rôzne benefity a výhody pre nových zamestnancov však ponúkajú aj ďalšie spoločnosti. Nuž čo, personálne agentúry si na nedostatok práce nemôžu sťažovať, jedno z východísk vidia v zamestnávaní cudzincov, ale tí, pokiaľ nie sú z niektorej z krajín EÚ, musia absolvovať zdĺhavé administratívne vybavovanie si dlho­dobého pobytu na území SR. Nuž, čakať na to, že niekto príde k nám pracovať ako kvalifikovaný robotník, alebo technik z Rakúska či Nemecka je ako čakať na výhru v lotérii vo výške 35 miliónov eur. Ešte šťastie, že na niektoré práce, predovšetkým v poľnohospodárstve, prichádzajú Rumuni...

 

Firmy vedia, že nezostáva im nič iné, iba investovať do rekvalifikácie a duálneho vzdelávania. Veď čo dodať k tomu, že na Strednej odbornej škole chemickej v Bratislave v školskom roku 2015/2016 skončili štúdium odboru chemik-operátor iba dvaja maturanti! V podstate sa tomu ani nemožno čudovať, veď keď na jednej základnej škole sa pýtali chlapcov v 9. ročníku čím chcú byť, tak jeden odpovedal, že výpalníkom, ďalší vekslákom a tretí pasákom. Pritom to mysleli úplne vážne...

 

POKUTY ZA KAMPAŇ

Roky pochybného financovania volebných kampaní politických strán zdá sa už máme za sebou. Nie ani tak zásluhou funkcionárov týchto politic­kých zoskupení a ich darcov, ako prijatých zákonov. Napriek tomu minister­stvo vnútra pri kontrolách zistilo veľa nedostatkov. Konkrétne ide o osem politických strán, ktoré dostali pokuty za porušenie zákona o volebnej kampani. Išlo predovšetkým o peniaze darcov, ktorí vkladali finančné prostriedky síce na transparentné účty strán, ale iným spôsobom, ako to určuje zákon.

 

Jedným z „postihnutých“ je KDH, ktoré nesúhlasí s udelením pokuty a proti rozhodnutiu sa odvolalo. Išlo vraj iba o nedopatrenie, keď dvaja kandidáti vložili po sto eur na transparentný účet priamo a nie prevodom. Tieto príspevky hnutie prijalo transparentne spolu s vyhlásením darcov o poukázali daru a KDH darcov zverejnilo v zmysle zákona. Toto však tvrdia kresťanskí demokrati, ktorí teraz dúfajú, že komisia pre voľby, ktorá je odvolacím orgánom, ich argumenty prijme. Okrem KDH sa proti rozhodnutiu mi­nisterstva vnútra odvolali ešte Strana zelených, Strana moderného Sloven­ska, Priama demokracia a MKDH. Ako vidieť, ani jedna z týchto strán, resp. hnutí sa do NR SR nedostala.

 

Do podobnej situácie sa dostala aj Strana maďarskej komunity, ktorá sa však neodvolala a tak pokutu prijala. V jej prípade tiež išlo o dvoch darcov, ktorí spolu venovali SMK 1250 eur, ale pokuta predstavuje až 20 000 eur.

 

Ministerstvo vnútra sa zaoberá aj financovaním volebnej kampane strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, predovšetkým organizovanými predvolebnými mítingami a bilbordami, ktoré im zaplatili priaznivci.

 

Možno, že strany a hnutia, ktoré sa odvolali voči udeleným pokutám čiastočne uspejú. Už aj preto, lebo mnohí odborníci /nestranní/ si myslia, že výšky pokút sú neadekvátne v porovnaní so závažnosťou porušenia zá­kona. Majú síce opodstatnenie, ale sú privysoké vzhľadom na /vraj/ banál­ne porušenie zákona, ktorý sa uplatnil po prvýkrát práve pri týchto voľbách. Pokuty by vraj mali byť priamo úmerné následkom, ktoré porušenie spôsobilo...

 

NAŠLI POCIT BEZPEČIA

Slovensko chce z roka na rok navštíviť viac a viac zahraničných turistov. Tak napríklad podľa neoverených informácií po prvýkrát od roku 1993 viac Čechov chcelo navštíviť v tomto roku Slovensko, než odcestovať k Jadranskému moru do Chorvátska. Nemožno však podceniť ani našincov, ktorí iba v priebehu I. polroka navštívili domáce destinácie. V porovnaní s rovnakých obdobím roku 2015 ich bolo takmer o pätinu viac! Naša republika priťahuje už nielen iba prírodnými krásami a historickými pamiatkami, ale aj skvalitnenými službami v hoteloch a ostatných ubytovacích zariadeniach, nemennými cenami a v neposlednom rade aj pocitom bezpečnosti. I keď napríklad presné údaje o počte návštevníkov Tatier budú známe až o niekoľko dní, v každom prípade môžeme hovoriť o najúspešnejšej letnej sezóne za celé štvrťstoročie! Výrazný nárast zahraničných hostí očakáva aj hlavné mesto Bratislava.Má ich byť aspoň o štvrtinu viac než pred rokom.

 

V I. polroku 2016 turisti strávili na Slovensku v ubytovacích zariadeniach vyše 6 miliónov nocí, z toho viac ako dve milióny zaplatili zahraniční návštevníci.

 

Niekoho mohol prekvapiť návrh zodpovedných odborníkov znížiť v budúcom roku náklady na propagáciu Slovenska v zahraničí. Ako je to vraj možné,veď počet cudzincov u nás stúpa a financie na reklamu klesajú?

 

Je to celkom samozrejmé, veď najlepšou reklamou pre nás majú byť pozitívne informácie o Slovensku z úst tých, ktorí tu boli. Šíria ich medzi príbuznými, priateľmi a známymi i spolupracovníkmi. Druhou najlepšou formou propagácie sú organizované cesty pre zahraničných novinárov, ktorí po návrate domov vo svojich médiách prinášajú informácie o všetkom tom, čo Slovensko ponúka zahraničným návštevníkom. Žiaľ, niektorí našinci, ktorí majú na starosti propagáciu Slovenska v cudzine, chcú stále využívať ten najdrahší, ale z ich strany najpohodlnejší spôsob - účasť na zahraničných veľtrhoch cestovného ruchu v exotických krajinách - napr. v Číne, Austrálii, Južnej Kórei, Japonsku, Izraeli, USA, Indii...

 

KONEČNE SA NIEČO POHÝŇA VPRED

Ani sa tomu nechce veriť, ale je to skutočne tak: posledné metre diaľnice /zatiaľ/ sa na východnom Slovensku, konkrétne medzi Prešovom a Košicami dokončili v roku 1988! Bolo to na 18 km dlhom úseku medzi obcami Lemešany - Budimír. Podľa pôvodných elánov už dávno mala viesť táto diaľnica D1 cez Košice až na slovensko-ukrajinské hranice do Vyšného Ne­meckého. Žiaľ, za celé štvrťstoročie sa na východ od Košíc a Prešova takmer zabudlo. Určitou výnimkou bola iba výstavba 14km dlhej štvorprúdovej rýchlostnejkomunikácie, dokončenej v roku 2013 medzi MČ Kosice-Šebastovce a Milhosťou pri štátnej hranici s Maďarskom.

 

Teraz Prešovčania i Košičania už majú dosť dôvodov k optimizmu - pri oboch mestách sa stavajú diaľničné obchvaty. V Prešove už je výstavba v plnom prúde, pri Košiciach sa začne stavať už o necelé dva mesiace. Prepo­jí sa tak diaľnica D1 juhovýchodným obchvatom Košíc cez Budimír, Košické Oľšany a Krásnu nad Hornádom na spomínanú rýchlostnú cestu do Milhosti. Zároveň sa začne s výstavbou rýchlostnej cesty R2 z Koš. Oľšan do Šace /U.S. Steel/, pričom v ďalšej budúcnosti sa počíta s výstavbou rýchlostnej cesty na Rožňavu vrátane vybudovania tunelu pod priesmykom Soroška. Košice tak budú odľahčené na všetky svetové strany – smerom na východ a juh /Ukrajina, Maďarsko/, sever /Prešov/ i juhozápad /Rožňava/. Už je známe i to, že úsek juhovýchodného obchvatu diaľnice D1 z Budimíra do Bidoviec postaví spoločnosť Skanska za sumu 197 mil.eur, i keď sa očakávala cena naj­menej 209 miliónov.

 

Takže,tu je už takmer všetko jasné. Po tomto obchvate by prvé autá mali prejsť už v roku 2020. Znamená to, že ďalšie úseky sa majú stavať v rokoch 2018-2021 a neskôr. Čo k tomu dodať? Azda ani jedno mesto u nás, vrátane Bratislavy, nemá také problémy s dopravou ako Košice a Prešov. Tieto stavby však budú veľmi náročné, veď na 37 kilometroch obchvatu má byť až 38 mostov! Košice však majú šancu stať sa moderným cestným dopravným uzlom na všetky svetové strany. Pritom samotné mesto zostane bez kamiónov a ostatnej nákladnej dopravy.

 

SLOVANSKÝ SVET SA ZÍDE V MOSKVE

Slovensko sa po prvýkrát stalo dejiskom zasadania prezídia Medzinárodnej slovanskej rady, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 23.-25.sep­tembra v Senici. Zúčastnili sa na ňom predstavitelia siedmich slovanských krajín /Ruská federácia, Bielorusko, Bulharsko, Česká republika,Poľsko, Ukrajina a Slovensko/. Zasadanie viedol predseda Medzinárodnej slovan­skej rady a zároveň aj Ukrajinského slovanského výboru, akademik Medzi­národnej Cyrilo-Metodovskej akadémie, generálplukovník Záporožského kozáctva a exposlanec Najvyššej rady Ukrajiny Nikolaj Lavrinenko. Sloven­skú republiku zastupovali členka prezídia Medzinárodnej slovanskej rady Dagmar Bollová a predsedníčka Združenia slovanskej vzájomnosti Edita Dürrerová.

 

Súčasťou zasadania bolo prijatie všetkých hostí primátorom mesta Se­nica Branislavom Grimmom a ich zápis do pamätnej knihy mesta, návšteva národnej kultúrnej pamiatky a mohyly gen. M. R. Štefánika na Bradlea Bratislavy, spojená s položením venca k Pamätníku Sovietskej armády na Slavíne.

 

Členovia prezídia MSR sa zaoberali súčasnou situáciou v slovanských hnutiach v jednotlivých krajinách s prevahou slovanského obyvateľstva sa rozhodli, že v poradí XI. všeslovanský zjazd sa uskutoční v budúcom roku v Moskve.

 

SME VEĽMOC V EXPORTE PSOV!

Máme sa čím chváliť. Napríklad tým, že vyrábame a zároveň ex­portujeme najviac osobných automobilov na 1 000 obyvateľov. Určite však už nemôžeme byť hrdí na náš vývoz zvierat, konkrétne psov. Exis­tujú tzv. chovatelia, ktorí nemajú ani tak chovné stanice ako množiarne. Sučky plemien, ktoré sú v zahraničí najžiadanejšie, sú pre ich maji­teľov doslova ako sliepky, ktoré znášajú zlaté vajcia. Jednoducho sú kotné ako na bežiacom páse. Keď už nemôžu prinášať pre svojho pána zisk v podobe šteniat, tak ich jednoducho vyhodia na ulicu. Pričom „produkty“ putujú najčastejšie do Talianska, Nemecka, Švajčiarska. Za nemalé peniaze. Čistý a výhodný biznis a ešte výhodnejší tým, že je nez­daniteľný. Veterinári síce bijú na poplach, že z takýchto vrhov, ktoré nasledujú po sebe ako na bežiacom páse, vychádzajú šteňatá už s rode­nými chorobami, ktoré nový majiteľ niekde v Ríme spozná až po čase a ktoré mu potom potvrdí tamojší veterinár.

 

V takýchto prípadoch odborníci i ochrancovia zvierat síce bijú na poplach, ale napriek tomu nemôžu nič robiť. Tam kde nie je žalobca, nie je ani sudca - hovorí slovenská ľudová múdrosť. Niekto si však môže povedať - čo tam po nejakých psoch. Ale... kupujú ich nielen cudzinci ale i našinci a ako sme už spomenuli, v „hre“ sú veľké peniaze. Nezdanené a nezaslúžené.