Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

ZAUJALO NÁS – Vladimír Mezencev

FICO HĽADÁ POZEMOK

Nie, premiér sa nezľakol Matoviča a Sulíka s ich demonštrantmi pred komplexom Bonaparte v ktorom v súčasnosti býva, ale nakoniec dospel k rozhodnutiu žiť už konečne vo vlastnom. Veď než si v Bratislave vyberie vhodný pozemok a dá si na ňom postaviť rodinný dom, tak v Dunaji ešte pretečie veľmi veľa vody. Solídne bývanie vo vlastnom dome si rozhodne zaslúži, veď niektorí poslanci NR SR /ale nielen oni/ už dávno vlastnia rozsiahle vily na Slovensku a ešte k tomu v Chorvátsku! To ešte nespomíname tých, ktorí majú nehnuteľnosti veľkej ceny za oceánom, napríklad v USA či Karibskej oblasti.

VÝHOVORKY SA VŽDY NÁJDU
Vo všeobecnosti športovcom nie je čo závidieť. Než sa dostanú vo svojich odvetviach na európsku či svetovú špičku musia si roky odriekať to, čo ich vrstovníci považujú za samozrejmosť. Na druhej strane majú predsa len určité výhody - cestujú po svete nie za vlastné peniaze, štát im financuje prípravu na významné podujatia, na ktorých reprezentujú Slovenskú republiku, niektorých dokonca zamestná na svoje náklady. Nájdu sa však aj takí, ktorí majú plné ústa o reprezentácii milovanej vlasti, ale aby jej nemuseli odvádzať dane, ako to robí každý z nás, tak majú oficiálne trvalé bydliská v daňových rajoch, napríklad v Monaku.

Samostatnú kategóriu tvoria tenisti. Našli sa aj takí, ktorí pred časom oficiálne prehlásili, že nechcú reprezentovať Slovensko v najvýznamnejšej súťaži družstiev - v Davisovom pohári. Veď čo, i keď na obyčajnom turnaji vypadnú v druhom či treťom kole tak zarobia oveľa viac ako za tú reprezentáciu...

V súčasnosti pred stretnutím Austrália -Slovensko v Sydney kapitánovi Miloslavovi Mečířovi robí Martin Kližan, v súčasnosti naša jednotka. Nuž, či je skutočne zranený a či nie,vie najlepšie on sám. Prečo však keď je doma na Slovensku, rovnako ako Mečíř, komunikácia a kapitánom tímu sa na Kližanovu žiadosť musí uskutočňovať cez jeho amerického agenta! Ťažko povedať, ako to nazvať. Hviezdy síce majú svoje maniere, ale takto sa nechovajú ani v súčasnosti najjagavejšie hviezdy na čele s Djokovičom, Federerom, Murrayom, Ciličom a ďalšími...

TOĽKO SI URČITE NEZASLÚŽIA!
Keď si niekto myslí, že najviac u nás zarábajú prezident a premiér tak je na veľmi veľkom omyle. Oveľa, oveľa viac ako Robert Fico zarábajú niektorí vrcholoví manažéri štátnych podnikov alebo ďalších firiem, v ktorých je jedným z akcionárov aj štát, napríklad členovia predstavenstva SEPS /Slovenská elektrizačná prenosová sústava/. Pritom vôbec nejde o odborníkov, ale o dosadených ľudí, pričom niektorí tak pôsobia ešte od čias, kedy bol Pavol Rusko /ANO/ ministrom hospodárstva. Nuž, ročný príjem niektorých členov predstavenstva SEPS vo výške 215 000 eur je rozhodne na zamyslenie. Podobná situácia je v SPP, Slovenskej pošte, Transpetrole, atď. Nie tak dávno sa ešte takýmito príjmami mohli pochváliť aj vrcholoví manažéri slovenských železníc. Dokonca ešte stále môžu. Bez ohľadu na to, či si takéto platy a odmeny /ne/zaslúžia...


NEMUSIA BYŤ Z BRATISLAVY
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy /INEKO/ určil školy s najlepšími výsledkami, i keď toto hodnotenie komplexne nevypovedá o kvalite školy. Hodnotenie sa robí vždy za uplynulé štyri školské roky i keď najväčší vplyv na celkové umiestnenie majú výsledky za posledný rok. V porovnaní s predchádzajúcim sa do popredia dostávajú tzv.vidiecke regióny, ktoré predbehli Bratislavu. V troch hodnoteniach /základné školy, stredné odborné školy, gymnáziá/ sa darilo predovšetkým mimobratislavským školám, medzi základnými dominovalo východné Slovensko! V TOP 10 je až sedem (!) škôl z východu - až štyri z Košíc na čele s víťaznou ZĽ Krosnianska 4, dve z Michaloviec a jedna z Prešova. Okrem týchto sú v desiatke po jednej škole z Banskej Bystrice a Považskej Bystrice teda ani jedna z hlavného mesta!

Pri hodnotení stredných odborných škôl sa ako u jediných berie do ohľadu aj tzv. regionálna uplatnenosť, čo predstavuje pomer miery nezamestnanosti absolventov školy k priemernej miere nezamestnanosti v meste. Trojicu najlepších SOŠ tvoria Obchodná akadémia, Kukučínova 2 v Trnave, SPŽ elektrotechnická na Plzenskej ulici v Prešove a OA Milana Hodžu v Trenčíne.

Napriek tomu, že v TOP 10 gymnázií má Bratislava až trojnásobné zastúpenie, kvalitné gymnáziá sú na celom Slovensku,dokonca aj mimo sídiel okresov! Podľa hodnotenia je jednotkou medzi gymnáziami košické, ktoré sídli na Poštovej ulici,za ním nasledujú dve bratislavské -Juraja Hronca v Ružinove a Škola pre mimoriadne nadané deti na Teplickej ulici. Okrem už spomenutého bratislavského tria desiatku tvoria aj dve košické gymnáziá,po jednom z Levíc, Sučian, Rožňavy, Popradu a Žiliny.

STÉLE MENEJ ZELENÉHO ZLATA!
Pred takými šesťdesiatimi rokmi nás v škole učili, že naším bielym zlatom je cukrová repa a zeleným rozsiahle slovenské lesy. S tou repou to nebude asi tak zlé,veď cena cukru na burzách už teraz výrazne stúpa a pôdy máme ešte stále dosť, že naši poľnohospodári sa bez obáv môžu rozhodovať, koľko hektárov zasejú. Žiaľ, horšie je to s tým našim zeleným zlatom. Absolútne k nemu neprechovávame úctu, ktorú si zaslúži. Naopak, naše lesy sú stále viac a viac doslova drancované.Podnikateľmi i zlodejmi. Stačí cestovať cez deň z Košíc do Bratislavy a na mnohých železničných staniciach vidí toľko stromov, koľko v Rakúsku nespília za celý rok. Bez ohľadu na to, či je to v Malej Lodine na východe republiky, Ľubochni v jej strede, alebo Ladcoch na západe. Okrem toho kto sa pozerá s otvorenými očami tak na železničných staniciach vidí aj dlhé, dlhočizné vlaky, naložené drevom. Smerujú najmú na západ a juh. Do Nemecka, Holandska, Rakúska či Talianska. Okrem toho stačí sa dostaviť niekde na výpadovku a rátať kamióny naložené drevom. Aj toho najtrpezlivejšieho to ochvíľu omrzí. Toľko veľa ich bude.

Je to výborný exportný artikel. Obchodníci s drevom nemusia stavať továrne, kupovať drahé technologické zariadenia, budovať sklady. Pre nich je najdôležitejšie rýchlo vyťažiť les a rovnako tak rýchlo ho predať do zahraničia.

Nuž čo, už aj Ukrajina zakázala vyvážať nespracované drevo - a to je veľká vec, keď už za príklad si musíme brať nášho východného suseda. Štátu i súdom akosi málo záleží na ochrane národného majetku, čo dokazujú také prípady, ako tzv.spoločnom Slanské lesy, kedy si podvodník na celé dlhé roky a roky privlastnil stovky hektárov štátnych lesov aby nakoniec bol iba symbolicky potrestaný, či záhadné zmiznutie toľkých stromov na Liptove, ktoré by sa pomestili na plošiny 900 (!) kamiónov. Drevo v lesoch kradnú mnohí, chudobní i bohatí. Nie najlepším riešením bolo rozhodnutie zainteresovaných orgánov orientovať sa u nás na dotovanú výrobu tepla z drevotriesky. Asi nikto z tých, ktorí o tom rozhodli,si neuvedomil, že našim „podnikateľom” bude výhodnejšie spaľovať celé kmene zdravých stromov, než strácať čas získavaním tzv. odpadu a zároveň druhotnej suroviny. Keby naše lesy mohli volať o pomoc, tak by nám praskali ušné bubienky od toho zúfalého kriku. Žiaľ, nedokážu sa nijakým spôsobom brániť. Jedno je však isté: naši vnuci kvôli vydrancovaným lesom na nás rozhodne nebudú spomínať v najlepšom...