Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

ZAUJALO NÁS – Vladimír Mezencev

NOVE ŽIŤJA JUBILUJE

Jediné noviny, ktoré vychádzajú na Slovensku v ukrajinčine, 1. augusta oslávili svoje 65.narodeniny. V prvých rokoch svojej existencie išlo iba o mutáciu slovenských novín Nový život, ktoré boli tlačovým orgánom vtedajšieho Krajského výboru KSS v Prešove. Potom sa ich vydavateľom stal ÚV Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich /KZUP/, pričom sídlom redakcie i vydavateľstva bol stále Prešov. Bolo to v rokoch 1959-90. Spočiatku noviny vychádzali dvakrát týždenne, neskôr raz týždenne.

Zmenou spoločenských pomerov po roku 1989 nastali zmeny prakticky vo všetkom, čo sa týkalo tohto periodika pre ukrajinskú menšinu u nás. KZUP zanikol, resp. sa pretransformoval na Zväz Rusínov – Ukrajincov Slovenskej republiky a ten sa zároveň stal aj vydavateľom novín Nove žiťja. V roku 1996 pre nedostatok finančných prostriedkov sa z týždenníka stáva dvojtýždenník, pričom do roku 2011 dotácie na vydávanie periodika poskytovalo Ministerstvo kultúry SR, potom Úrad vlády SR na základe grantového systému.

Napriek všetkým problémom si Nove žiťja udržiava dobrú úroveň, pohotovo informuje o slovensko-ukrajinských a ukrajinsko-slovenských kultúrnych a literárnych vzťahoch, vzájomnej hospodárskej spolupráci, ako aj o rozvíjaní kontaktov medzi Prešovským a Košickým krajom a Zakarpatskou oblasťou Ukrajiny, či o živote Ukrajincov vo svete. Samozrejme, dôsledne informuje aj o činnosti organizácií Združenia Rusínov – Ukrajincov v SR, pričom noviny pomáhajú zachovávať národnú a kultúrnu identitu Rusínov a Ukrajincov žijúcich na Slovensku.

V redakcii, či už vo funkcii redaktorov alebo šéfredaktorov pôsobili a pôsobia mnohí novinári, dobre známi aj mimo východoslovenského regiónu, napríklad Fedor Ivančov, Jurij Dacko, Miroslav Iľjuk, Petro Bunganič, Hanna Čavarová, Fedir Lazorik, Ivan Rodák, Boris Ivančov, Josif Feciškanin a mnohí ďalší.

 

NIKTO UŽ NEPOTREBUJE ŽELEZNÝ ŠROT?

Ani sa to nechce veriť, že podnik Zberné suroviny so sídlom v Žiline a s prevádzkami na celom Slovensku sa dostal do takých ekonomických problémov, že mu zvoní umieračik. Každý, kto aspoň trochu sleduje zber druhotných surovín a separovanie odpadu vie, že je to predovšetkým výnosný obchod a zároveň aj významná ochrana životného prostredia. Žilinské Zberné suroviny vraj položil na lopatky výrazný pokles ceny železného šrotu. Tej suroviny, ktorej zberom si dobre prilepšili svojho času zväzáci, odborári, športovci či dobrovoľní hasiči. Teda vtedy, kedy všetky formy podnikania mimo určených štátnych a družstevných podnikov boli zakázané, ale proti podobným aktivitám spoločenských organizácií, združených v Národnom fronte, štát nemal nič. Väčšina tých spoločností, ktoré sa po roku 1989 začali orientovať na zber železného šrotu, praktický bohatla zo dňa na deň. Okrem toho zber tejto druhotnej suroviny aktivizoval aj rôzne kriminálne živly, ktoré sa neštítili kradnúť  železničné koľajnice, celé ploty, zábradlia na mostoch, poklopy nad kanálmi, atď.

Výrazný pokles ceny železného šrotu u nás spôsobila stagnácia, resp. zníženie výroby ocele a najmä ukončenie prevádzky oceliarne v Strážskom. Výroba ocele z celosvetového pohľadu má však tradične veľké výkyvy, počas konjunktúry  výrazne stúpa, v čase hospodárskych kríz a stagnácií, naopak, prudko klesá.

Zberné suroviny, a.s. Žilina sa však zameriavali aj na výkup starého papiera, skla a farebných kovov. Kto zaujme ich miesto, keď napríklad záujem o výkup papiera má vzrastajúcu tendenciu? Ešte nedávno za kilogram tejto suroviny zberne platili 3-4 centy, teraz až 14! Okrem toho zber papiera znamená aj veľký ekologický prínos. Napriek tomu na Slovensku prevažná väčšina starého papiera končí na smetiskách. Na rozdiel od bohatšieho Západu, kde je zber druhotných surovín vysoko organizovaný. Separácia odpadu sa stala súčasťou každodenného života domácností a nielen ich. V Nemecku a Rakúsku sú už dokonca aj odpadové koše na uliciach rozdelené na niekoľko častí: do jednej sa odhadzuje plast, do ďalšej papier, do tretej biologický odpad...

Ako je to u nás? Časť obyvateľov v mestách už disciplinovane triedi svoj domáci odpad, ale potom niektorí občania s hrôzou zistia, že firma, zodpovedná za spracovanie odpadu ten vytriedený zmieša dohromady! Potom to vysvetľuje tým, že odpad nebol poriadne vytriedený, tak napríklad medzi sklom boli plastové fľaše, biologický odpad sa nachádzal v kontajneri na papier,  atď. Áno, stávajú sa aj takéto prípady, na čo poukazujú firmy v Bardejove, Košiciach i iných mestách. S takýmto problémom by si však mali vedieť poradiť, veď za separovaný i neseparovaný zber berú od obcí i miest slušné finančné čiastky. Do dôkladnej separácie odpadu by však ešte museli investovať vlastné peňažné prostriedky a to sa im zrejme nechce... V každom prípade Slovensko v separovaní odpadu patrí medzi členskými krajinami EÚ medzi tie najhoršie a žiaľ, dlho sa na tom asi nič nezmení k lepšiemu.

O tom, že likvidácia komunálneho odpadu je slušný biznis, svedčí aj prípad z tretieho najväčšieho mesta republiky – z Prešova. Tam má táto likvidácia v priebehu piatich rokov stáť 7 mil. eur. Pravica v mestskom zastupiteľstve tak špekulovala s vypísaním verejnej súťaže, že ju Úrad pre verejné obstarávanie zastavil a tak mesto musí vypísať novú...