Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

ZAUJALO NÁS – Vladimír Mezencev

KULTÚRNA REVOLÚCIA AJ V SR?

Nuž, tí skôr narodení sa veľmi dobre pamätajú na tzv. kultúrnu revolúciu v Čine. Doplatili na ňu všetci, predovšetkým však inteligencia, celá ekonomika krajiny, vzdelávací systém... V pamäti nám zostalo ako študenti doslova vyhadzujú svojich pedagógov z univerzít, alebo v tom lepšom prípade ich donútili prednášať to, čo chceli oni.

 

Trochu neuveriteľné, ale niečo podobné na čínsku revolúciu z 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia sa objavilo aj u nás, dokonca na pôde našej renomovanej akademickej inštitúcie – Filozofickej fakulty UK Bratislava. Na veľké prekvapenie – celej kauze sa pozorne venovali bulvárne médiá a tie ostatné, z ktorých sa mnohé označujú ako mienkotvorné – k nej nezaujali žiadne stanovisko.

 

O čo tu vlastne išlo? Doc. PhDr. Jaroslav Buček, ešte v nedávnej minulosti známy ako obľúbený televízny moderátor, pôsobí na Katedre žurnalistiky FF UK. Študenti proti nemu spísali petíciu, okrem toho sa aj osobne sťažovali, že ich počas výučby slovne šikanuje, viacerí chodievali do školy s bolesťami brucha a veľkým strachom, atď. Obvinený pedagóg sa ani tak nemusel obhajovať, stačilo, že predložil niektoré testy budúcich novinárov. Z nich vyplynulo, že mnohí, napríklad,  nevedia ani koľko poslancov má NR SR, o menách ministrov už ani nehovoriac. Nemožno sa preto čudovať, že mal na poslucháčov prísne kritéria a žiadal od nich iba toľko, čo má vedieť profesionálny novinár, bez ohľadu na to, či bude pôsobiť v bulvárnom časopise, alebo sa stane politickým komentátorom.

 

Na jednej strane celá záležitosť  vyznieva v prospech docenta Bučeka. O to väčšie prekvapenie spočíva v tom, že v spore zvíťazili páni študenti. Asi už majú žalúdky v poriadku, pretože pedagóg s tzv. prehnanými požiadavkami už bol jednoducho odstavený. Zdá sa, že zložil zbrane. Asi dobre vie, že sa vedenie katedry i fakulty zaňho nepostaví. Čo tu však ešte prekvapuje? Keby išlo o súkromnú vysokú školu, tak by poslucháči ešte teoreticky mohli presadzovať  svoje požiadavky. Veď z peňazí aj svojich rodičov si financujú štúdium a teda i svojich pedagógov.  Ale že sa to stalo na našej najvýznamnejšej a zároveň štátnej univerzite? Tak to je trochu prisilná káva!

 

PREČO JEME HYDINOVÝ ODPAD?

S kvalitnými slovenskými potravinami chceme spočiatku dobyť domáci trh a potom uspieť aj v cudzine. Skutočne pekné predstavy, ale poriadne vzdialené od reality. Tie kvalitnejšie klobásy, teda aspoň s 80% obsahom mäsa stoja v obchodnej sieti 10 i viac eur a o tých v cene 4-8 eur škoda hovoriť. Podiel mäsa je v nich od 45 do 70 percent, niektoré z nich obsahujú sóju, alebo sójový proteín a v niektorých prípadoch až desať i viac „éčiek“! Čo je však najhoršie, niektoré výrobky obsahujú aj mechanicky spracované hydinové mäso – a tu už zákazníkovi  nič neostáva, iba sa obrátiť a ísť preč. Čo je to vlastne mechanicky spracované hydinové mäso, alebo stručnejšie povedané hydinový separát? Sú to pomleté zvyšky hydiny, najmä kože, tuk, ale aj kosti a zvyšky peria!

 

V Nemecku sa už potravinári dobrovoľne vzdali používania tejto „suroviny“, pričom je tu aj oficiálne zakázaný, podobne i v Rakúsku. V týchto krajinách ho dávajú do kŕmnych zmesí pre mäsožravé zvieratá. Alebo ho vyvážajú. Možno vo forme kŕmnej zmesi, ale možno ho niekto kupuje ako doplnkovú surovinu na výrobu párkov a klobás. Tak dobrú chuť!

 

Nuž, čo sa týka tých rôznych „éčiek“ tak tie sa pridávajú predovšetkým preto, aby  mäsové výrobky krásne voňali a pekne vyzerali. Teda sú to zvýrazňovače chuti, farby, alebo sú to regulátory kyslosti, či konzervačné látky, atď. Všetci však dobre vieme, že farby i vône by mali byť predovšetkým prirodzené. Ale naši odborníci vedia, čo majú robiť. Keď dajú menej mäsa, tak o to viac zahusťovadlá, škrob či sóju. Ani sa nechce veriť, že toto všetko ich učia počas štúdia na potravinársko-technologických fakultách...

 

DOSTANÚ SA Z ČERVENÝCH ČÍSIEL?

Ťažko povedať kde sa stala chyba. Alebo je tých obchodných reťazcov na malé Slovensko priveľa, alebo rozmaznaní zákazníci si už poriadne premyslia, kde, kedy a čo si pôjdu do nich kúpiť. Niektoré sú síce stále úspešnejšie a preto možno budú svoje prevádzky aj rozširovať, iné ich ale musia zatvárať. Jedno je však isté: Billa, Kaufland, Coop Jednota, Lidl, Tesco a ďalšie zamestnávajú dohromady  tisíce a tisíce ľudí a uzavretie niektorej z predajní by znamenalo ďalších nezamestnaných.

 

Tak napríklad najhoršie je na tom francúzsky reťazec Carrefour, ktorý má však – našťastie – na Slovensku iba päť prevádzok. Je neuveriteľné, že trochu čudné podnikanie spôsobilo spoločnosti až 20-miliónovú sekeru. Carrefour je však dlžný predovšetkým slovenským výrobcom a veľkoobchodníkom a tí zatiaľ iba trpezlivo čakajú. Zároveň však prekvapila snaha Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory /SPPK/ aby sa štát podieľal na zaplatení týchto dlhov našim dodávateľom.

 

Toto všetko sú už známe fakty. Zdalo sa, že Carrefour zo Slovenska odíde a nikdy sa k nám už nevráti. Veď na každom stoeurovom nákupe prerobil cca 8 eur, a to si nemôže dovoliť žiadny obchodník na svete. Teraz sa však zdá, že všetko skončí ako v rozprávke,  teda so šťastným koncom. Do Carrefouru  sa rozhodol investovať v minulosti finančník Jozef Špirko. Zdá sa však, že to bude beh na veľmi dlhú trať. Verme však, že dlhy, ktoré spôsobili nezodpovední manažéri spoločnosti, nebudú splácať naši platcovia daní, teda občania SR.

 

V červených číslach je aj hospodárenie najväčšieho obchodného reťazca u nás – Tesca. Spoločnosť, ktorá mala ako prvá tohto druhu u nás najlepšiu východiskovú pozíciu, tiež zápasí s mnohými  problémami a čo je najhoršie – riešenie hľadá aj v znižovaní prevádzok. Je to všetko trochu nepochopiteľné, veď má početnú a vernú klientelu. Zatiaľ „nad vodou“ sú rakúska Billa a naša Coop Jednota. Keď však budú hospodáriť tak, ako v uplynulých rokoch tak sa ľahko môže stať, že tiež budú na každom nákupe nie zarábať, ale naopak, prerábať.

 

Niektorým reťazcom sa nedarí aj kvôli tomu, že ľudia majú v peňaženkách a na bankových účtoch menej peňazí. Svetlou výnimkou sú však tržby sietí Lidl a Kaufland. Tie majú stále rastúci trend. Žiaľ, naši odborníci neanalyzujú dobré výsledky týchto obchodných sietí, v ktorých zhodou okolností v oboch je nemecký aj slovenský kapitál. Okrem toho o ich prácu by sa mali zaujímať predovšetkým konkurenčné firmy, ktoré z roka na rok strácajú.

 

Slovenské obchodné reťazce – to je samostatná kapitola. Samozrejme, majú čo robiť aby prežívali a teda boli v pluse. V niektorých z nich sú však spoluvlastníkmi cyperské firmy a to vo všeobecnosti nevzbudzuje veľkú dôveru. Zákazníkovi to však môže byť jedno: on chce čo najkvalitnejší tovar za čo najlepšiu cenu. Ani ho veľmi nezaujíma, či zisky /pokiaľ sú/ putujú na Cyprus, do Panamy, či niektorého iného daňového raja. Majetkové záležitostí by ale v každom prípade mali zaujímať našich dodávateľov. Aby neskončili tak ako mnohí v súvislosti s Carrefourom...