ZAUJALO NÁS – Vladimír Mezencev

ZATIAĽ IBA PRVÁ LASTOVIČKA

Nebankové spoločnosti sa u nás od roku 1990 rozšírili ako huby po daždi. Nečudo, veď tu našli na svoju činnosť doslova úrodnú pôdu. Oficiálne banky nemali záujem požičiavať tým, ktorí nemali žiadne nehnuteľnosti ako poistku na pôžičky – a práve túto situáciu využili nebankovky. O ich metódach práce by sa dalo napísať skutočne veľa. V každom prípade ožobráčili nejednu rodinu, ďalšie prišli o strechu nad hlavou. Pri tom v mnohých takýchto prípadoch pôžičky predstavovali iba stovky eur, resp. niekoľko tisíc korún. Zaujímavé je, koľko ľudí sa dokázalo priživiť na týchto pôžičkách, vrátane inkasantov a centrál, často v cudzine.

 

Keď pred časom poslanci NR SR za stranu SMER-SD a vláda SR pod vedením Roberta Fica začala systematicky obmedzovať dovtedy prakticky nekontrolovateľnú právomoc pôžičkárskych subjektov, tak opozícia začala vykrikovať, že to všetko sú neúčinné zbrane. Teraz však nijako nekomentuje odchod zo Slovenska najväčšej zahraničnej spoločnosti pôsobiacej na území Slovenska – Provident – Financial. Jej predstavitelia sa rýchlo presvedčili, že v rámci prijatej legislatívy v súvislosti s nebankovými pôžičkami jej tu už ruže nepokvitnú. Obrazne povedané, ide o prvú lastovičku, ktorá k nám nepriletela, ale našťastie odlieta. Napriek tomu, že sa blíži jar. Verme, že ich s pribúdajúcimi týždňami odletí ešte viac.

 

Škoda, že tvrdé zákony proti nebankovkám sa neprijali už skôr. Napríklad počas dvoch vlád M. Dzurindu. vtedy však naopak, občania chudobneli a počet nebankových spoločností narástol až na tri stovky...

 

CHCELI IBA PEČIATKU

Nedávna burza práce v Košiciach bola dôkazom toho, že kto má záujem tak si prácu môže nájsť. Až 63 zamestnávateľov ponúkalo dohromady až 5000 pracovných miest predovšetkým doma, časť aj v zahraničí. Samozrejme, nie politológom, ale hlavne tým, ktorí ovládajú niektorú zo strojárenských profesií. Samostatnú kapitolu tvorí doslova hlad po IT – špecialistoch. Mnohé z ponúkaných pracovných miest začínali platmi od 800 do 1200 eur.

 

Žiaľ, na tomto dvojdňovom podujatí bolo mnoho takých, ktorí si nehľadali prácu, ale prišli iba preto, aby si pri stánku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nechali pečiatkou potvrdiť, že si tu hľadali prácu. Nuž, takmer komická situácia, ale rozhodne nie do smiechu. Je iba jedným z mnohých dôkazov toho, že časti nezamestnaných vôbec nezáleží na tom, aby si našli zamestnanie. Veď zo „sociálky“ už akosi vyžijú a keď si chcú prilepšiť, tak si už tu niekoľko dňovú brigádu na stavbe či rekonštrukcii domu určite nájdu...

 

POSLANEC – MATIČIAR PREKVAPIL MATIČIAROV

Nečakane veľmi peknou a zaujímavou akciou si pripomenuli členovia Matice Slovenska z Mestskej časti Košice SEVER 120. výročie narodenia Jozefa Cígera Hronského, rodáka zo Zvolena. Až do emigrácie v roku 1945 pôsobil ako učiteľ, redaktor, nakladateľ, spisovateľ, od roku 1933 dvanásť rokov nepretržite pracoval v Matici slovenskej, naposledy ako jej správca. J. C. Hronský na vlastné oči videl mnoho utrpenia, ktoré priniesla I. svetová vojna. V nej bojoval na Talianskom fronte. Prečo vlastne emigroval tento veľký vlastenec? Lebo predsa len patril medzi exponovaných predstaviteľov slovenskej spoločnosti počas existencie vojnového Slovenského štátu. I keď iba na poli kultúrnom a spoločenskom. Jeho cesta do exilu viedla cez Rakúsko do Argentíny, v ktorej žil až do svojej smrti v roku 1960, ale s tým, že musí stráviť zvyšok života v zahraničí sa nikdy nezmieril. Napriek tomu, že aj v cudzine patril medzi angažovaných Slovákov – stal sa predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí a predsedom SNR v zahraničí. V roku 1959 založil zahraničnú Maticu slovenskú. Jeho ostatky sa do rodnej zeme vrátili až v roku 1993, teda 33 rokov po jeho skone v ďalekej Južnej Amerike. Teraz má svoj hrob na Národnom cintoríne v Martine. Ako J. C. Hronský vždy hovoril, zaujímal ho iba život obyčajného človeka, so všetkými jeho radosťami a strasťami.

 

O tom všetkom hovorila pred zaplnenou sálou predsedníčka ZO MS JUDr. Andreja Takáčová. V diskusii vystúpili aj dvaja hostia – primátor Košíc MUDr. Richard Raši a Mgr. Milan Géci, obaja zároveň poslanci NR SR /strana SMER-SD/. Pravda, v miestnosti zaplnenej do poslednej stoličky, dominovali tí skôr narodení. Poslanec a hosť M. Géci so svojimi 63 rokmi zapadal do vekového priemeru účastníkov večera. Napriek tomu bol medzi nimi jediný, ktorý sa mohol pochváliť preukazom člena Matice slovenskej spred roku 1989. Vstúpil do nej ešte ako gymnazista v Michalovciach v roku 1968...