Zatiaľ z Bruselu viac dostávame, než tam posielame – Ján Sliačan

   Tak máme pred sebou ďalšie voľby. O nich sa síce u nás najmenej hovorí, môžeme na základe doterajších skúseností predpokladať, že sa na nich zúčastní približne polovica z tých, ktorí sa unúvali k volebným urnám počas prezidentských volieb, ale... Napriek predpokladanému malému záujmu občanov o voľby do Európskeho parlamentu vôbec o nich nemožno povedať, že budú neatraktívne. Už predovšetkým preto, lebo o 13 poslaneckých miest, na ktoré má Slovenská republika právo, sa uchádza približne 300 záujemcov.

 

   Mnohí z nich sú pre väčšinu z nás úplne neznámi ľudia, ale to im vôbec nemôžeme zazlievať. Veď mnohí občania Slovenska pri otázke – či poznajú niektorého nášho europoslanca si nespomenú ani na jedného! Nepoznali ich ani pred voľbami v roku 2009 a ich mená im nič nehovoria ani teraz, po piatich rokoch. Nakoniec, niektorým našim kolegom sa už podarilo zaskočiť aj tých, ktorí sa uchádzajú o dobre platené miesta europoslancov.  Tak napríklad nedokázali odpovedať ani na otázku kto je predsedom Európskeho  parlamentu a ani to, čo je to vlastne Európska komisia, Rada Európskej únie, či Európska rada. Pritom ani nevyslovili taký chyták – aký je rozdiel medzi Radou Európy a Radou EÚ... Nemusíme však chodiť ďaleko: stačí sa našich kandidátov na funkciu europoslancov opýtať ktoré naše politické strany sú zastúpené v jednotlivých politických skupinách EP. Pomôžeme: SMER-SD, SDKÚ, KDH, SNS a dokonca aj taká, ktorá už neexistuje – HZDS-ĽS!

 

NEMÔŽU SA SŤAŽOVAŤ

   Europoslancom je skutočne čo závidieť. Aspoň z pohľadu ich materiálneho zabezpečenia. Jednoducho na nedostatok peňazí si rozhodne nemôžu sťažovať.  Tak napríklad základný hrubý mesačný plat europoslanca je 7956,87 eur. Po odpočítaní dane a poistenia je čistý príjem približne 6200 eur. Príplatok za každý deň zasadnutia v parlamente EÚ predstavuje 304 eur /stačí podpis na prezenčnej listine, poslanec sa reálne nemusí na ničom zúčastniť. Paušálne náhrady na kanceláriu, telefón, počítač a poštu: 4299 eur mesačne. Výdavky na asistentov: 19 709 eur, samozrejme za jeden mesiac. Europoslanec môže mať jedného asistenta, ale stáva sa, že ich má aj osem. Samozrejme, každému členovi EP sa preplácajú cestovné náhrady: letenky biznis triedou, cesty vlakom I.triedou a pri ceste autom sa prepláca 0,50 eura za kilometer. Pri priemerných 11 zasadacích dňoch mesačne europoslanec  v hrubom zarobí okolo 15 600 eur mesačne ! okrem toho poslanec, ktorý bol vo funkcii najmenej tri roky má nárok na svoj plat ešte do dvoch rokov /!/ po odchode z Europarlamentu. Ten má v súčasnosti 766 poslancov, ale po májových voľbách ich počet klesne „iba“ na 751 /toľko ich mal aj pred vstupom Chorvátska do EÚ/. Teda ľahko sa dá vyrátať, koľko stojí europarlament daňových poplatníkov z členských krajín EÚ.

 

VODA NA MLYN EUROSKEPTIKOM

   V Europarlamente sú a určite budú aj po májových voľbách euroskeptici, teda nepriatelia EÚ. Je to nepochopiteľné, ale taká je skutočnosť. Sedia na poslaneckých stoličkách, využívajú všetky výhody europoslanca, ale zároveň tvrdia, že Európska únia je jeden zbytočný byrokratický kolos, skôr jedna obluda, ktorá doslova žerie peniaze, vyprodukované daňovými poplatníkmi jednotlivých členských krajín. Nuž, v niečom majú predsa len pravdu. Tak napríklad 28 členských krajín používa 24 jazykov, na každý niekoľko tlmočníkov. O čo šetrnejšie by bolo používanie  iba dvoch – troch jazykov, čo by znamenalo, že každý europoslanec by musel aspoň jeden z nich ovládať perfektne, slovom i písmom. Nemusíme však vyhľadávať anglických euroskeptikov, úplne stačí preveriť jazykové schopnosti tých, ktorí v EP zastupujú našu republiku. Aj po piatich rokoch pôsobenia v Bruseli, resp. Štrasburgu sa väčšina z nich nedokáže dohovoriť žiadnym cudzím  svetovým jazykom  /azda iba po rusky/ a nie to ešte vystúpiť v ňom na niektorom výbore či dokonca plenárnom zasadnutí. Je tu však predovšetkým nezmyselné sťahovanie EP raz mesačne z Bruselu do Štrasburgu pričom ťažko uveriť, že v najbližších rokoch sa na tom niečo zmení. Okrem toho súčasťou EÚ je množstvo rôznych inštitúcií, organizácií, agentúr a úradov – dohromady 32, roztrúsených v 18 členských krajinách, pričom ani jednú takúto inštitúciu nemajú v Česku, na Slovensku, v Estónsku, Lotyšsku, Chorvátsku,Slovinsku, Rumunsku, Bulharsku, na Malte a Cypre.

 

   Nuž, Európskej únii možno skutočne vyčítať všeličo, ale na druhej strane je to významné združenie krajín, ktorého parlament prijal nejedno významné rozhodnutie, týkajúce sa životného prostredia, vzdelávania, ochrany spotrebiteľov, dotácií do poľnohospodárstva a výroby potravín, ochrany verejného zdravia, zrovnoprávnenia pohlaví... Nakoniec, Slovensko sa na členstvo v EÚ rozhodne nemôže sťažovať. Stále patrí medzi krajiny ktoré viac dostávajú než dávajú.