Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Zase v uliciach – Rudolf Slezák

V čase, keď píšem tieto riadky, je na uliciach a námestiach našich miest pokoj. Až v utorok by sa mali zaplniť nespokojnými učiteľmi, ktorí znova budú predvádzať súčasnej vláde svoju jednotu a silu. Tak, ako to urobili už niekoľkokrát. Idú tvrdo za svojim cieľom a nezáleží im na tom, čo si o tom myslí verejnosť, ktorá je už unavená a znechutená presadzovaním ich požiadaviek. Nechápem preto, odkiaľ berú istotu, že verejnosť je na ich strane. Skôr si myslím, že na ich strane sú iba tí ľudia, ktorí si neželali vládu Roberta Fica a ktorým nie je po vôli ani súčasná koalícia. Títo ľudia vždy mali podporu médií a aj teraz sa pohybujú v tomto priestore ako agresívni "predátori", ktorí jediní majú právo rozhodovať o tom, kto bude ministrom a koľko komu treba nadeliť. Akoby ich vôľa ľudu týmto poverila. Aj učiteľstvo berú ako nástroj na dosiahnutie  cieľa - urobiť súčasnej vláde peklo zo života. Je až trápne počúvať všetko to, čo vykrikujú na Bélu Bugára, Radovana Procházku a Andreja Danka, ktorých označujú za zradcov svojich voličov. Okamžite by však zmenili svoju rétoriku, ak by to títo muži otočili proti Ficovi. Stali by sa z nich znova uznávaní a nerozluční priatelia. Až do tých čias, dokiaľ by nezasadli spolu do vlády a nezačali si rozdeľovať svoje posty a kompetencie. Vráťme sa však k učiteľskému stavu a k tomu ako je to s podporou verejnosti.

Som vďačný učiteľom za to, že ma naučili čítať a písať a aj za to, že vyvolali v mojich deťoch a vnukoch túžbu po vyššom vzdelaní. Nestalo sa tak kvôli ekonomicko-sociálnemu zázemiu, na ktoré sa dnes kde kto vyhovára, ale aj preto, že si ich pedagógovia neodflákli svoju prácu a doviedli ich až k maturitám a potom, vďaka nim dosiahli aj vysokoškolské vzdelanie. Mali k tomu nielen svoju vôľu, ale aj šťastie na svojich učiteľov. Jediné, čo učiteľom zazlievam, je ich súčasný nátlakový spôsob, akým sa dožadujú radikálneho zvyšovania platov a to hneď, veľa a dokonca i so spiatočnou platnosťou. Učiteľstvo je ako vieme veľkou silou, ktorá ak je dobre zorganizovaná, dokáže otriasť celou spoločnosťou a tak nečudo, že práve preto má podporu tých, čo neuspeli vo voľbách a ešte i teraz by radi, aj za ich pomoci, zvrátili súčasný stav. Preto je tak často počuť na túto tému pána Lipšica, Beblavého, Poliačika, Matoviča... Každý z nich by najradšej podľa vlastných predstáv zostavoval vládu alebo vymieňal ministrov. Samozrejme, že k tomu je potrebná aj podpora  verejnosti a nepokoje v uliciach, bubnovanie, ultimáta, petície, pochody...  sa stávajú samozrejmosťou. Aj gavalierske rozdávanie sľubov. Nikomu už nevadí spôsob, akým by chceli dosiahnuť splnenie týchto sľubov, ktoré rozdávajú plným priehrštím. Priam ukážkové bolo vystúpenie pána Poliačika pred poslednou mimoriadnou schôdzou parlamentu vo februári, tesne pred voľbami. Novinári sa ho vtedy spýtali, kde chce zobrať peniaze, ktoré sľubuje učiteľom...

 

„Ak to bude potrebné, tak aj v sociálnych balíčkoch Roberta Fica“, odpovedal bez zaváhania. Vieme už teda, čo by sa stalo s cestovaním dôchodcov vo vlakoch, vianočnými príspevkami, vratkami za plyn... ak by sa on stal ministrom. Jednoducho by zobral tým najchudobnejším a najslabším, len aby mohol prilepšiť tým, čo ho mohli posunúť za ministra. Pán Poliačik sa stal takto v očiach učiteľov "dobráčiskom" a vyjadruje sa aj naďalej  do školskej problematiky. Takouto  argumentáciou však nevyvoláva vo verejnosti sympatie v prospech ich prehnaných požiadaviek. Čo ma však najviac zamrzelo, je, že ani jeden z učiteľov sa neozval, proti takémuto nespravodlivému riešeniu. Akoby im bolo jedno, odkiaľ budú peniaze na ich platy pochádzať a komu sa zoberú. Vtedy som po prvý krát zapochyboval o ušľachtilých cieľoch všetkých, čo sú do tohto diania zapojení. Nemyslím si ani, že každý učiteľ  si automatický zasluhuje vysoký plat a že výškou platu dosiahneme, aby sa do tejto profesie hrnuli iba tí najlepší. Tí horší a slabší stratia vari záujem o profesiu ak sa stane lukratívnejšou? Nepočul som z radov učiteľstva, ich Iniciatívy a odborov, ale aj opozície, ktorá sa tak statočne bije v ich prospech, ani slovíčko o tom, že aj oni majú časť viny na tom, že na Úradoch práce máme dnes sto tisíc nezamestnaných iba so základným alebo neukončeným vzdelaním. Isteže, najväčší podiel na tomto stave majú rodičia a ich ekonomicko-sociálne zázemie, ale ani učitelia by sa nemali tváriť, že sú bez viny. Aj oni zlyhali hlavne v tom, že nedokázali v žiakoch vyvolať záujem aspoň o výučný list.

Na TV Markíza v súčasnosti beží televízny seriál - Farma. Stále tam niekto intriguje, spája sa do všelijakých koalícií, farmári sa ohovárajú, klamú, ulievajú sa v práci... Boh nás ochraňuj pred takýmito poľnohospodármi, ktorí by nás mali zásobovať potravinami. Vystupuje v ňom učiteľ Luboš, pedagóg, ktorý by mal byť dôstojným reprezentantom a príkladom svojej profesie. Je to však vypočítavý lenivec, ktorý prišiel na Farmu asi z rodiny Ťapákovcov. O sebe si namýšľa tak ako všetci ostatní, že jedine on je postavou ktorá si zaslúži výhru 50 tisíc eur. Vylihúva si na Farme, robí iba to, čo sa mu zachce, do všetkého mudruje... vedomý si je toho, že ak aj na Farme nevyhrá, kolegovia mu zatiaľ vybubnujú zvýšenie platu. Chcem tým na jeho príklade poukázať na to, že aj učitelia by sa mali chovať na verejnosti dôstojnejšie a primeranejšie svojmu poslaniu, ako trieskať do bubnov...