Za Karlom Gottom – Milan Lažák

Karel Gott veľkú väčšinu svojho života žil v Prahe, kde aj zomrel. Som už roky tiež Pražan, ale nielen preto chcem o ňom napísať aspoň niekoľko riadkov. Pritom na rozdiel od tisícov iných zdôrazňujem, že Majstra som osobne nepoznal a nikdy som s ním nehovoril. Pomerne zblízka som ho videl iba vtedy, keď vystupoval pre ľudí z podniku, v ktorom som pracoval.

 

Priznávam sa tiež, že populárnej hudbe nijako zvlášť neholdujem a ani som príliš pozorne kariéru slávneho speváka nesledoval.  Nedalo sa mu však vyhnúť. Gott tu bol a bude, sprevádzal nás našimi životmi, je fenomén, ktorý sa sotva kedy bude opakovať.

 

Gott sa z populárneho speváka vypracoval v skutočnú osobnosť. Populárnym pochopiteľne zostal. Majster rozdával radosť a pohodu. Vyžaroval a žiaril a spolu s ním žiarili aj jeho poslucháči. Ľudia sa nechávajú unášať jeho spevom, zabúdajú na každodenné starosti a možno sa na chvíľu aj stávajú lepšími.

 

Byť tak dlho na vrchole vyžaduje nielen vysoké umelecké majstrovstvo, ale aj vytrvalosť a disciplínu. Gott bol profesionálom v tom najlepšom zmysle slova. I v tom, ako si vážil svojich poslucháčov.

Spevák bol pre mňa aj určitým symbolom kontinuity. To, čo bolo včera dobré, nemusí byť dnes len zlé. Lepšie ako iba búrať a zahadzovať, je stavať na dobrom. Po novembri 1989 niektorí z tých, čo sa mohutne klaňali, keď dostali titul národného umelca, rýchlo toto ocenenie vracali. Nie tak Gott. On si ho ponechal, pretože – ako sa vyjadril – on si ho zaslúži. Nebol som pri tom, keď tieto slová vyriekol, len som o nich čítal.

 

V každom prípade závistlivci, ktorí po roku 1989 chceli dostať Gotta zo scény, neuspeli. Spevák bol naďalej žiadaný, ba ešte žiadanejší. Jeho kvalita nebola socialistická ani kapitalistická. Patrí všetkými a nezávisela na režimoch.  

 

Čo ako je správa o Gottovej smrti smutná, je treba súčasne povedať, že naplnil svoj život, že ľudia budú na neho spomínať s dojatím i s radosťou a znovu a znovu si púšťať jeho piesne.

Možno by som o Gottovi mal napísať podstatne viac a možno nič. Dôležitá je spomienka zapísaná v srdci. Tá zostáva. Slová vyprchajú, nahradia ich iné.