Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev
Podpísanie dohody MINSK 1 dňa 5.septembra 2014 a MINSK 2 v hlavnom meste Bieloruska 12. februára 2015 dodnes veľa radosti neprinieslo. Pričom ich hlavným cieľom je deeskalácia vojny na Donbase, konkrétne plošné zastavenie všetkých bojových akcií v okresoch Luhanskej a Doneckej oblasti, ktoré sú pod správou neuznaných republík. Zainteresovaní sa naozaj nemajú čím chváliť – od začiatku konfliktu na jar 2014 neprešiel prakticky jeden týždeň, aby sa na líniách bojov nestrieľalo. Pritom v roku 2015, teda pred tromi rokmi, sa na tzv. samite normandskej štvorky stretli najvyšší predstavitelia Francúzska, Nemecka, Ukrajiny a Ruska v Minsku rokovali plných 16 hodín než sa dohodli na znení prijatého dokumentu Komplex opatrení na splnenie Minských dohovorov, teda MINSK 2. Pozostáva z 13 bodov, medzi nimi je nielen už spomínané komplexné prerušenie bojových operácií na oboch stranách, ale napr. i omilostenie a amnestovanie všetkých osôb na Donbase, ktoré sa „zaplietli“ do bojových akcií, výmena všetkých vojnových zajatcov a v neposlednom rade odchod všetkých zahraničných ozbrojených skupín a vojenskej techniky pod dohľadom pozorovateľov OBSE z územia Ukrajiny. Na jednej strane všetky body dohody sú splniteľné, na druhej niektoré sa ani nezačali plniť a ani najväčší znalci situácie neveria, že ozbrojený konflikt sa raz „Minsku“ podarí vyriešiť. Nakoniec, jediný bod, ktorý sa ako-tak plní, je výmena zajatcov a to i zásluhou cirkví, ktoré do tohto procesu vstúpili, či už konkrétne patriarchu Kirilla, alebo Vatikánu. Aj v tomto, pomerne úspešnom kroku, sa stále riešia medzicirkevné problémy na Ukrajine, kde pôsobí Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu, iní pravoslávni veriaci uznávajú iba tú cirkev, na čele ktorej stojí kyjevský patriarcha, okrem toho mnohí vojaci a dobrovoľníci zo západnej Ukrajiny sú gréckokatolíci.
Aj napriek skeptikom, pravidelné stretnutia v Minsku sú stále potrebné, i keď zatiaľ bez úspechu. Práve preto je zaujímavá iniciatíva prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva, ktorý navrhuje vymeniť Minsk za kazašskú Astanu...
ČÍM ĎALEJ OD RUSKA?
Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny pripravilo návrh projektu na vystúpenie nášho východného suseda zo Spoločenstva nezávislých štátov. Zároveň i návrh dokumentu na zrušenie dohody o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou.
Spoločenstvo nezávislých štátov vzniklo po rozpade ZSSR v roku 1991 a až na tri pobaltské štáty /Litva, Lotyšsko, Estónsko/ sa členmi SNŠ stali všetky ostatné bývalé sovietske zväzové republiky. SNŠ predstavuje akési neformálne združenie a zaujímavé je, že v rokoch 1992 na LOH v Barcelone a na ZOH 1994 v nórskom Lillehammeri vystupovali športovci – olympionici bývalého Sovietskeho zväzu pod týmto názvom. Výhodou SNŠ je to, že občania jednotlivých krajín, združených v ňom, nepotrebujú pri cestách víza, teda je medzi nimi automaticky bezvízový styk. V prípade vystúpenia Ukrajiny zo SNŠ, môžu ostatné krajiny, predovšetkým Rusko, zaviesť pre občanov Ukrajiny vízovú povinnosť...
Na Ukrajine sa už našlo aj niekoľko poslancov parlamentu, ktorí žiadali dokonca prerušenie diplomatických vzťahov so svojim susedom. I keď vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom sú od roku 2014 veľmi problematické, otázka prerušenia vzájomných diplomatických vzťahov sa nikdy nedostala do oficiálneho programu rokovania Najvyššej rady. Aj preto, lebo proti takémuto riešeniu vzájomných vzťahov je jednoznačne i prezident Petro Porošenko.
DRAHÝ KYJEV?
Samozrejme, život našinca na Ukrajine v porovnaní s tým na Slovensku je podstatne lacnejší. Nečudo, veď priemerná mzda u našich východných susedov nepredstavuje ani polovicu tej našej. Napriek tomu ceny na Ukrajine za produkty i služby z roka na rok rastú, najvýraznejšie v hlavnom meste, Ľvove a na Zakarpatsku, konkrétne v Užhorode. Vo Ľvove kvôli návštevníkom z Poľska, v Užhorode sa prispôsobujú kupujúcim zo Slovenska a Maďarska, čo sa samozrejme, nepáči domácim. Nuž, hlavné mesto je hlavné mesto, do Kyjeva prúdia návštevníci z celého sveta, či už obchodníci, diplomati, alebo „iba“ zahraničný turisti.
Napriek našim pravidelným návštevám Kyjeva a samozrejme aj platbám tam za služby sa nám nechce veriť, že krásavica na Dnepri stále patrí medzi najlacnejšie hlavné mestá sveta, i keď – ako nás upozornili domáci štatistici – Kyjev už vypadol z desiatky najlacnejších administratívnych centier planéty. V súčasnosti mu vraj patrí 110.miesto zo 133 hodnotených, pričom nie tak dávno mu patrila až 124.priečka. Poradie určuje uznávaná medzinárodná agentúra na základe cien 160 druhov tovarov a služieb. Hodnotia sa teda ceny potravín, odevov, komunálnej dopravy, prenájmu priestorov, vstupeniek na kultúrne podujatia, potrieb pre domácnosť, štúdia... Rozdiely medzi jednotlivými mestami sú veľmi veľké. Pokiaľ v juhokórejskom Soule kilogram chleba stojí 20 eur, v Kodani päť, tak v Kyjeve ešte stále menej než jedno euro.
Kyjev má veľmi ďaleko k cenám v Ženeve, Osle, Zürichu, Kodani, Paríži i Bratislave, ale predovšetkým k Singapuru, ktorý už päť rokov experti považujú za najdrahšie hlavné mesto sveta.
Ukrajinci poukazujú na to, že Bratislava robí všetko preto, aby sa zaradila medzi najdrahšie hlavné mestá sveta, na druhej strane upozorňujú na tie najlacnejšie: kto chce niečo vidieť, zažiť /aj to nepríjemné/ nech navštívi Caracas, Damašek, Lagos, Alžír, Taškent, Bukurešť... Ceny tam padajú najmä kvôli devalvácii domácej meny, alebo politickým otrasom.
NAJVIAC JE EKONÓMOV
Cestou na Ukrajinu dostávame často otázku – kto sú vlastne poslanci Najvyššej rady, teda parlamentu nášho východného suseda? Našinci sa pýtajú najmä preto, lebo pred časom sme čitateľom Slovenského rozhľadu doslova ohúrili ich daňovými priznaniami. Veď ako niektorí z nich priznali, doma majú v hotovosti 500 000 amerických dolárov i viac! Plus vily, byty, pozemky, starožitnosti, drahé autá... Nuž, kto sú to? Ako my, teda ľudia z mäsa a kostí – aspoň tak sa zvykne hovoriť. Nám sa podarilo zistiť iba ich vzdelanie, ale to samo o sebe ešte nie je kľúčom k peniazom, majetku i sláve. Predsa však v tomto prípade štúdium o niečo hovorí: zo 423 poslancov iba jedenásti neabsolvovali vysokoškolské štúdium.
Najviac je ekonómov – až 81, za nimi nasledujú inžinieri technických odborov – 73, prím vedú strojári, nasledujú stavbári a hutníci, dokonca je medzi nimi aj konštruktér lietadiel a zariadení pre kozmické rakety. Pomerne dosť veľa je poslancov: 50 pedagógov, okrem nich 16 vedcov – historikov, 15 lekárov, 14 vojakov z povolania, po 10 agronómov a novinárov, šesť politológov. Okrem toho v ukrajinskom parlamente pôsobia aj dvaja ekológovia a prekladatelia, jeden historik umenia a profesionálna speváčka...
/Cesta na Ukrajinu uskutočnená s finančnou pomocou Literárneho fondu/.