Na málo optimistické informácie z krajiny nášho východného suseda sme si už za celé roky zvykli. Žiaľ, bratovražedná vojna na východe Ukrajiny sa  aj pre nás už stala akousi samozrejmosťou, rovnako aj iná tzv. vojna, ktorá má prívlastok „plynová“ a od roku 2005 je už v poradí tretia. V nej sa „bojuje“ medzi ruským plynárenským gigantom Gaspromom a ukrajinským Naftogazom, pričom EÚ sa podujala na úlohu sprostredkovateľa medzi dvoma znepriatelenými spoločnosťami. Brusel sa pozerá na celú záležitosť pomerne reálne. USA „tretiu plynovú vojnu“ medzi Ruskom a Ukrajinou charakterizujú oveľa tvrdšie než Európska únia a vyzvali Ruskú federáciu „nevyužívať plyn ako politickú zbraň voči Ukrajine“. Kompromisné riešenie sa však určite nájde, tak, ako sa našlo v predchádzajúcich prípadoch. V Kyjeve sa však našli aj takí zainteresovaní v tomto probléme, ktorí tvrdia, že vznikol nie za hranicami, ale doma, s cieľom vyvolať politickú krízu s cieľom zvrhnúť súčasnú vládu a premiéra i ministrov nahradiť svojimi ľuďmi. Nuž, nič nové pod slnkom, ciele sú vždy rovnaké iba zbrane sa menia a za takýmito situáciami nemusíme cestovať až do Kyjeva, niečo podobne zažívame aj doma...

ZATIAĽ PO STAROM

Už v minulom roku mali ukrajinskí poslanci parlamentu schváliť zákony o zmene voľných dní v súvislosti so štátnymi sviatkami. Tak napríklad 9.máj má zostať štátnym sviatkom, ale zároveň nemá byť už dňom pracovného voľna. Tým sa má stať 8.máj – Deň pamäte a zmierenia. Samozrejme, tento návrh, i keď doteraz neschválený, pobúril veľkú časť obyvateľov republiky, predovšetkým v zrelom veku. Podľa nich vojnoví veteráni prídu o svoj veľký sviatok, ktorým je Deň víťazstva nad nacizmom a pokiaľ to nebude deň pracovného voľna tak 9.máj už nebude predstavovať žiaden sviatok. Ukrajinský inštitút národnej pamäti /obdoba nášho ÚPN/, niektoré politické strany a ich poslanci však presadzujú 8.máj preto, lebo „ide o sviatok v európskom formáte, ktorý si pripomína koniec Druhej svetovej vojny v Európe“. Ukrajinskí vojnoví veteráni síce berú na vedomie, že 9.máj zostane Dňom víťazstva, ako to konštatuje platný zákon, ale už to nebude typický sviatočný deň.

Okrem toho tvorcovia nových zákonov vážne uvažujú o zrušení 8.marca, teda &medzinárodného dňa žien ako štátneho sviatku a dňa pracovného voľna. Tento deň zostal v kalendári vyznačený červenou farbou ešte z čias existencie Sovietskeho zväzu. MDŽ majú zameniť dva voľné dni – 9.a 10.marec ako Ševčenkov deň, i keď to budú dva dni.

Odborníci predpokladajú, že zmeny štátnych sviatkov sa určite nestanú príčinou rozdelenia spoločnosti. Argumentujú už pred rokmi zrušením najvýznamnejšieho sovietskeho sviatku – 7.novembra ako Dňa výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Túto už mladé pokolenie nepovažuje ani za veľkú, ani za socialistickú, ani za októbrovú revolúciu, ale 7.november vníma ako deň „novembrového prevratu, ktorý tak výrazne zmenil chod dejín nielen na území Ruského impéria“.

Niektorí politológovia však občanov uspokojujú aj tým, že návrh zákona v tejto podobe nebude nikdy prijatý. Tí, ktorí teraz na Ukrajine vládnu musia riešiť nemálo problémov s ich reputáciou a preto im určite nechýbajú ďalšie konflikty spôsobené zmenou štátnych sviatkov.

RÝCHLY RAST CIEN

Nášho východného suseda si stále predstavujeme ako poľnohospodársku veľmoc, ale skutočnosť je celkom iná. Ukrajina už dokonca kupuje bravčové mäso v Nemecku, ale v súčasnosti zápasí aj s nedostatkom mlieka a mliečnych výrobkov. Potvrdzuje to rast cien tzv. mliečneho spotrebiteľského koša, ktorý tvoria mlieko, smotana, maslo a jeden druh syra. Ceny jednotlivých druhov tohto spotrebiteľského koša vzrástli od 6 do 37%, v priemere o 17 percent. Najviac stúpla cena mlieka až o 37%, masla o 29, smotany o 24 a syra o 6 percent. Z nášho pohľadu však stále ide o prijateľné ceny. Mnohí návštevníci z východného Slovenska by radi okrem cigariet, alkoholu, pohánky, strukovín, rýb, atď. radi prinášali z Ukrajiny aj mliečne výrobky, ale naše colné predpisy to jednoznačne zakazujú. Tak napríklad aj po zvýšení cien u našich východných susedov stojí kilogram smotany len 51 hrivien /cca 1,60 eura/ a tvarohu 90 hrivien /2,81 eura/.

ŽIADNA INVÁZIA!

Pred zrušením vízovej povinnosti medzi Ukrajinou a členskými štátmi EÚ zavládli u nás obavy z masového príchodu občanov Ukrajiny na Slovensko s cieľom požiadať u nás o azyl a natrvalo tu zostať. Na stránkach Slovenského rozhľadu sme však niekoľkokrát upozorňovali, že aj po otvorení hraníc sa situácia prakticky nezmení. Naopak, slovenské podniky a zahraničné firmy, pôsobiace u nás, majú aktívny záujem o pracovníkov spoza našich východných hraníc. Počas uplynulých 12 mesiacov až 87 % Ukrajincov neopustilo územie svojho štátu a do cudziny vycestoval iba každý dvanásty občan nášho východného suseda. Jedno percento opýtaných odmietlo na tému vycestovania do cudziny v priebehu roka odpovedať, ale až 65 percent Ukrajincov, čo predstavuje dve tretiny z celkového počtu obyvateľstva krajiny, nikdy neprekročili hranice svojej domoviny. Tí však, ktorí majú platné cestovné doklady a nedržia ich v šuplíkoch, najčastejšie cestujú „za hranice všedných dní“, teda za oddychom. Iba cesta každého desiateho súvisí s prácou. Za ňou idú najmä muži vo veku 30-39 rokov, predovšetkým zo západnej Ukrajiny. Slovensko však nepatrí medzi krajiny /zatiaľ/, ktoré sú z hľadiska prácechtivých Ukrajincov najzaujímavejšie – takými sú najmä Nemecko, Poľsko, Česko, Taliansko, Dánsko, Maďarsko...

Pri našich pravidelných cestách na Ukrajinu sa neustále presvedčujeme, že za východnými hranicami si veľmi dobre žijú pracovníci rôznych sprostredkovateľských agentúr, ktoré ponúkajú pracovné príležitosti predovšetkým v ČR, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku.

/Cesta na Ukrajinu realizovaná pri finančnej pomoci Literárneho fondu/