Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Z ukrajinského zápisníka - Vladimír Mezencev

Na nedávnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku sa síce hovorilo o Ukrajine,ale určite nie toľko,koľko si to želal prezident nášho východného suseda Petro Porošenko. Zdá sa,že spojenci Ukrajiny sú už unavení z toho,že v krajine sa nič nemení k lepšiemu, situácia na východe zostáva nezmenená a napriek oficiálnemu prímeriu lokálne boje a prestrelky sústavne pokračujú. Provládne médiá síce poukazujú na rast priemyselnej výroby i HDP v porovnaní s minulým rokom,ale ani pravidelný návštevník Ukrajiny nezaregistruje zmeny k lepšiemu. Utešujú sa aspoň tým, že vojenský konflikt v Donbase sa nerozširuje na ďalšie územie,ale na druhej strane si všetci uvedomujú,že doteraz si vyžiadal už takmer 10 000 obetí z radov vojakov Ukrajinskej armády, ozbrojených separatistov, ale predovšetkým civilných občanov vrátane detí.

 

Tzv.Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika, teda dva regióny,ktoré sú pod kontrolou separatistov, predstavujú iba 2% z celkovej rozlohy Ukrajiny. Znamená to,že na 98% územia síceľudia žijú svoj ťažký život,ale predsa len v mieri so všetkým,čo k tomu patrí.

 

VÍŤAZNÁ ŠKODA SUPERB

Autom roka 2016 na Ukrajine sa stala Škoda Superb pred Volkswagenom Passat a Hyundaiom Tutson. Do TOP 5 patria ešte Audi Q7 a Audi A4. O výsledkoch ankety rozhodovali čitatelia jedného motoristického časopisu a špeciálneho internetového portálu a okrem nich 23 žurnalistov,členov Klubu motoristických novinárov Ukrajiny. Iba na prvých dvoch pozíciách boli výsledky zhodné,teda čitatelia i redaktori hlasovali za rovnaké vozidlá. Okrem toho v jednotlivých kategóriách áut vyhrali KIA Sorento, Suzuki Vitara, Hyundai Tutson, Mercedes-Benz GLC-Class, Mazda 2, Audi Q7, Ford Focus, VW Passat, Toyota Hilux, BMW rady 7. Zdá sa, že Ukrajinci určujú kvalitu áut približne rovnako ako v ostatných krajinách Európy.

MESTO MILIONÁROV
Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa toto mesto volaloDnepropetrovsk, na základe zákona o deboľševizácii ho museli premenovať na Dnepr. Mesto s približne miliónom obyvateľov má aj najviac ukrajinských milionárov, čo síce v prepočte na eurá nie je až tak veľa /cca 37 000 eur/.Dnepr je zá­roveň nielen srdcom Ukrajiny,ale aj jej hlavným biznis-centrom, pretože nie v Kyjeve,ale tu žije najväčší počet bohatých Ukrajincov. Každý 1200-tý obyvateľ tohto mesta má aspoň milión hrivien /tých už spomínaných asi 37 000 eur/, pričom v Kyjeve iba každý 3200-tý. Niekedy počas so­vietskej éry v Dnepropetrovsku vyrábali kozmické rakety,stále je tu však rozvinuté strojárenstvo a hutníctvo.Ešte cárovná Katarína I., ktorej meno malomesto Jekaterinburg vo svojom názve až do roku 1926,chcela z neho spraviť tretie najvýznamnejšie stredisko ruského impéria - po Peterburgu a Moskve. V 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia Dnepropetrovsk „v tichosti“ volali „hlavné mesto stagnácie“, pretože v ňom predtým dlhé roky pôsobil neskôr generálny tajomník UV KSSZ Leonid Brežnev. Mesto má však jednu skutočne svetovú raritu -najkratšie metro,ktorého trať meria iba osem kilometrov!

SAMI SI POKAZILI IMIDŽ

Agresívne naladení radikáli sa v Kyjeve snažili prekaziť hladovanie ruských občanov do štátnej dumy v priestoroch Veľvyslanectva Ruskej fede­rácie. Provokácie sa začali ešte v noci pred samotnými voľbami,kedy nez­námi páchatelia zahádzali plochu pred budovou veľvyslanectva dymovnicami. Ráno ešte pred otvorením volebnej miestnosti členovia strany Svoboda zabrá­nili voličom do nej vstúpiť,v rukách držali transparenty s textom „Smrť Rusku!“ a pred vchod umiestnili figurínu smrtky s tvárou V. Putina. Poslanec Kyjevskej mestskej rady „slobodovec“ I. Mirošničenko zabránil vstup do budovy staršiemu človeku,ktorý po ukrajinsky slušne poprosil o umožnenie vstupu do budovy. Ani jemu nevyhovel,ale pán poslanec poznamenal, aby
„kra­jina tohto muža najskôr odišla z Krymu a Donbasu". Potom radikáli rozkývali plot s cieľom zvaliť ho a dostať sa na územie,ktoré podľa medzinárodnýchzmlúv patrí cudziemu štátu,v tomto prípade Rusku. Niektorým sa dokonca podarilo zvaliť plot a dostať sa na územie veľvyslanectva, útočníkov sa však podarilo zastaviť a vrátiť späť až príslušníkom Národnej gardy! Zároveň však došlo k priamemu fyzickému útoku na jedného z voličov.

 

Určitou „rozbuškou“ týchto neospravedlniteľných útokov na diplomatické zastupiteľstvo cudzej krajiny bolo už predtým oficiálne vyhlásenie Minis­terstva zahraničných vecí Ukrajiny v ktorom zdôraznilo, že „voľby do Štát­nej dumy Ruskej federácie v priestoroch ruských zastupiteľských úradov na území Ukrajiny sa môžu uskutočniť iba vtedy,keď ruská strana odmietne uskutočniť voľby na okupovaných územiach Ukrajiny". Ruská strana odpoveda­la, že podľa medzinárodných noriem diplomatické zastupiteľstvá Ruska na Ukrajine sú oficiálne ruským územím a preto Kyjev nijako nemôže zamedziť hlasovaniu v priestoroch veľvyslanectva a generálnych konzulátov.

Na neprístojnosti zareagovali aj predstavitelia OBSE v Ukrajine, ktorí označili akciu I. Mirošničenka za akt porušenia práv ruských občanov, ktorým neumožnil voliť. Podobné problémy a narušenie verejného poriadku, neumožnenie vstupu ruských občanov do priestorov Generálneho konzulátu Ruskej federácie,spojené s priamymi útokmi na voličov,boli aj v Odese. Útoky a správanie sa týchto „aktivistov“ priamo odsúdil aj námestník ministra na riešenie problémov dočasne okupovaných území Ukrajiny H. Tuka. Pri udalostiach v Kyjeve polícia zadržala iba troch útočníkov.

 

TRAGICKÁ SMRŤ GENERÁLA

Pri jazde na vodnom skútri na rieke Dneper sa posledný deň počas svojej krátkej dovolenky zabil zástupca riaditeľa Úradu prezidenta Ukrajiny 49-ročný generálporučík Andrej Taranov. Jeho skúter narazil do kotviacej a priviazanej lodi.Polícia sleduje dve stopy tejto tragédie:základnou verziou je nešťastná náhoda, vyplývajúca z náhlej srdcovej nevoľnosti, alebo jednoducho jazda na vodnom skútrineprispôsobená podmienkam,ale okrem toho sa nevylučuje ani takto zamaskovaná vražda. Taranov niekoľko­krát odišiel z armády a niekoľkokrát sa do nej vrátil, určitý čas bol príslušníkom ozbrojených jednotiek OSN vo vtedajšej Juhoslávii,potom pôsobil vo vedení najvýznamnejšieho ukrajinského civilného letiska Borispoľ, neskôr bol poradcom ministra financií. V roku 2014 sa stal prvým zástupcom náčelníka odboru kontrarozviedky pri tajnej polícii Služba bezpečnosti Ukrajiny /SBU/, ale odtiaľ si ho vyžiadal Úrad prezidenta Ukrajiny, v ktorom mal na starosti silové rezorty,teda armá­du a bezpečnosť. Aktívne sa podieľal na zrode špeciálnych vysokomobilných výsadkových jednotiek a Vojska špeciálnych operácií, riadil aj oslobodzovanie väznených ukrajinských vojakov separatistami a teroris­tami... O týchto jeho aktivitách sa dá ešte aj verejne hovoriť a písať, ostatné sú prísne tajné,pretože si to vyžadujú štátne záujmy.

Podľa vyjadrení niekoľkých vysokopostavených vojenských veliteľov Taranova po návrate z dovolenky vraj čakalo preloženie na veľmi výz­namnú funkciu. O akú išlo však neupresnili... Taranov síce v SBU pracoval iba mesiac, ale vtedy -v decembri 2014 – organizoval špeciálnu akciu aosobne zadržal istú osobu z Luhanska, ktorá pri sebe mala veľmi silnú a účinnú výbušninu a tú mala odpáliť v strede Kyjeva -Ukrajinka vraj konala na príkaz príslušníka ruskej rozviedky.

 

Vladimír MEZENCEV

 

/Príspevok napísaný pri finančnej pomoci Literárneho fondu, ktorý autorovi zaplatil cestu na Ukrajinu/.