Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

 

Na východ od našich hraníc sa rozprestiera krásna krajina. I keď tie prípady nemajú masový charakter, napriek zložitej vnútornej i zahraničnej situácii, na Ukrajine našli svoj nový domov mnohí cudzinci. Prišli sem v období po roku 1991, kedy sa náš východný sused stal samostatnou a nezávislou krajinou. Presťahovali sa sem, možno smelo napísať natrvalo, ľudia z mnohých kútov sveta, napríklad Američania, Kanaďania, Taliani, Japonci, Škandinávci, Nemci, Francúzi... I keď prevažnú väčšinu z nich sem pritiahla láska, mnohí sa na Ukrajine pustili aj do podnikania – a v podstate úspešného. Pre nás je nepochopiteľné, že na Ukrajine našli svoj prechodný domov aj dvaja bývalí slovenskí politici a to Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Nuž, u nás doma im už v popularite ruže dávno prestali kvitnúť, výstižnejšie je napísať, že skončili na politickom smetisku. Práve o to viac prekvapuje, že sú stále poradcami významných členov vlády, I. Mikloš dokonca jej predsedu Vladimíra Hrojsmana.

 

Ťažko povedať, v čom vlastne radia. Mikloš ako bývalý minister financií by možno mohol niečo vedieť o daňovej disciplíne, teda o povinnosti platiť dane z príjmu, ale asi si svoje skúsenosti necháva pre seba. Samozrejme, tzv. tieňová ekonomika existuje všade. V niektorých krajinách, napríklad v škandinávskych je skôr symbolická, v iných však dosahuje celé desiatky percent HDP. Nakoniec, ani my sa nemáme veľmi čím chváliť. Na Ukrajine je však v tomto smere situácia veľmi zlá. Dostať niekde účet z registračnej pokladne je skutočné umenie. Keď ho požadujete, tak vám povedia, že momentálne majú pokladňu pokazenú, alebo rukou vypíšu účtenku. Len pre zaujímavosť – aj v jednej forme mestskej hromadnej dopravy, v tzv. maršrutkách všetci cestujúci platia vodičovi v hotovosti, ale žiadne lístky nedostávajú. Tak by sme mohli pokračovať... Nakoniec, potvrdenie o zaplatení ubytovania vám nevystavia v každom hoteli a keď ho nekompromisne požadujete tak ho tiež iba vypíšu rukou. Nuž čo, iný kraj, iný mrav. Prečo však potom I.Mikloš dostáva na Ukrajine plat, o akom sa prevažnej väčšine našich susedov môže iba snívať, keď nedokázal poradiť ani v povinnom používaní registračných pokladníc.

 

Pred časom obaja, teda I.Mikloš aj expremiér M.Dzurinda vyhlásili, že sa chcú vrátiť domov a pokračovať v politike. Nuž, keby sme nemali radi Ukrajincov, tak by sme si želali, aby si oboch nechali navždy. Ivan Mikloš raz pre jeden denník povedal, že po návrate na Slovensko by najradšej pôsobil v školstve. Čo už, tento rezort má roky obrovské problémy a myslíme si a myslíme si, že keby chod tohto rezortu začal ovplyvňovať exminister financií, tak by ich bolo ešte viac. A čo M.Dzurinda? V budúcom roku si celá Európa so smútkom pripomenie 20.výročie tragického bombardovania vtedajšej Juhoslávie letectvom NATO. Dvojnásobný slovenský expremiér však na rozdiel od miliónov čestných ľudí asi toto smutné výročie bude oslavovať, veď vláda pod jeho vedením umožnila prelet týchto lietadiel nad Slovenskom...

 

STAČIA NA TO IBA TRAJA!

Prezident Bieloruska Aleksandr Lukašenko je často objektom kritiky zľava i sprava. Naše médiá ho nazývajú „posledný diktátor v Európe“, ale už takmer pravidelne je aj terčom kritiky zo strany svojho najväčšieho spojenca – Ruska. To mu pre zmenu vyčíta prílišnú ústretovosť voči Európskej únii a takzvané kľučkovanie medzi Moskvou a Bruselom. Niekedy ostré slová na jeho adresu znejú dokonca častejšie z východu než z členských krajín EÚ.

 

Lukašenka veľmi mrzí súčasný konflikt na východe Ukrajiny a predovšetkým vzťahy medzi Moskvou a Kyjevom, ktoré bez ohľadu na ročné obdobia sú na bode „arktického mrazu“. Nečudo, že už niekoľkokrát sa zapojil do ich aktívneho riešenia. Napríklad aj tým, že všetkým zainteresovaným stranám ponúkol Minsk na miesto ich rokovania. A tak sa na papieri ocitli Minské dohody medzi Ukrajinou, Ruskou federáciou, Nemeckom a Francúzskom, ktoré však, žiaľ, skutočne existujú iba na papieri. Jednoducho ich nikto zo zainteresovaných strán nerešpektuje.

 

Bieloruský prezident nedávno vyšiel s novou iniciatívou. Pri stretnutí so svojim ukrajinským partnerom Petrom Porošenkom vyhlásil, že bielorusko-ukrajinské hranice sú hranicami priateľstva a preto nikdy nemôžu byť zneužité treťou krajinou. Ne nedávnom Prvom fóre regiónov Bieloruska a Ukrajiny v Gomeli A.Lukašenko verejne vyhlásil to, čo schvaľuje 76 percent Ukrajincov. „Konflikt na Donbase akoby nemal konca. Pritom je tu jediný cieľ – skončiť túto vojnu a zachovať jednotnú a nerozdelenú Ukrajinu. Nemožno riešenie všetkých týchto problémov nechávať na naše deti. To by bolo doslova trestným činom pred tými, ktorí prídu po nás. Samotná dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou síce môže nastať, no bude to veľmi málo. Tu už panuje nedôvera jedného voči druhému. Pozícia Bieloruska v tomto konflikte je jasná: je pripravená vstúpiť tam, kde je zložitá situácia a chýba dôvera. Tento problém musíme riešiť my – tri slovanské národy. Nie členské krajiny EÚ, ani Američania, ani nikto iný... Bielorusko je pripravené pôsobiť v riešení tohto konfliktu len v prípade určitej vzájomnej ústretovosti Ukrajiny a Ruska. Dvoch prezidentov. Zapamätajte si, my sa nevnucujeme hrať úlohu mierotvorcu, alebo sprostredkovateľa. Budeme pôsobiť iba v rámci dohôd dvoch krajín a iba s cieľom dosiahnuť mier na východe Ukrajiny.

 

NA LYŽOVAČKU AJ DO KARPÁT?

Ukrajina síce nepatrí medzi turistické veľmoci, ale pri každej návšteve nášho východného suseda sa stretávame s návštevníkmi so všetkých kontinentov planéty. Neustále rastie aj počet Slovákov, ktorí prichádzajú stráviť aspoň dva dni v Zakarpatskej oblasti. Obyvatelia východného Slovenska stále častejšie využívajú možnosť prežiť celý týždeň v jej južnej časti, ktorá ponúka nielen liečivé minerálne pramene, ale aj príjemné chvíle medzi pestovateľmi hrozna, spojené s degustáciou ich vín. Vo verejných dopravných prostriedkoch, smerujúcich z Košíc a Prešova do Užhorodu možno stále viac a viac stretnúť už nielen obyvateľov Košického a Prešovského kraja, ale dokonca aj zo západného a juhozápadného Slovenska. Niektorí cestujú na Ukrajinu po prvýkrát na základe odporúčania svojich priateľov, iní sem smerujú už s určitými skúsenosťami, získanými počas predchádzajúcich pobytov v Užhorode a Mukačeve. Na rozdiel od väčšiny východniarov, ktorí väčšinou smerujú na trhoviska, ich zaujíma predovšetkým všetko to, čo súvisí s cestovným ruchom – kvalita reštauračných služieb, užhorodský skanzem, pamätníky architektúry, útulné kaviarničky s kvalitnou a ešte stále lacnou kávou. Cestujú na Zakarpatsko na dva – tri dni a to i napriek stálym komplikáciám na slovensko-ukrajinských hraniciach. Tieto nie sú administratívneho charakteru, ale dlhé čakanie spôsobuje stále intenzívnejšia doprava cez hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod, pričom jeho priepustnosť zostáva už roky nezmenená.

 

V Zakarpatskej oblasti i priamo v Karpatoch má Ukrajina už niekoľko kvalitných lyžiarskych stredísk, ktoré síce nemôžu konkurovať tým v Alpách, ale už sú na solídnej európskej úrovni. Napríklad Bukoveľ a Jaremče. Napriek tomu mnohí Ukrajinci zatiaľ dávajú prednosť zahraničným strediskám, medzi nimi aj Tatrám, ale tí, ktorí pracujú v cestovnom ruchu sú presvedčení, že raz sa všetko zmení. Ukrajinci sa spoliehajú na svoje ceny, ktoré síce tiež z roka na rok rastú, ale v porovnaní s tatranskými, bulharskými, poľskými i rumunskými sú stále nižšie. I keď počas vianočných a novoročných sviatkov sú až dvakrát vyššie. Mimo nich za kvalitnú izbu so sociálnym príslušenstvom pre dve osoby na jednú noc zaplatíte v prepočte od 16 do 26 eur. Pretože však sústavne stúpajú ceny plynu a potravín, úpobyt v niektorých zimných strediskách v porovnaní s predchádzajúcou sezónou môžu vzrásť až o 20 percent...

 

Vladimír Mezencev

/Cesta na Ukrajinu bola financovaná z prostriedkov Literárneho fondu/.