Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

Naši východní susedia sa vytúženej vlastnej meny dočkali až v roku 1996, teda od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 si na ňu museli trpezlivo počkať. Dlhý čas však už bankovky i mince ležali v trezoroch národnej banky, pretože v Kanade ich zhotovili s predstihom, ale pre zmenu v útrobách tejto banky chýbali potrebné zásoby amerických dolárov, ktoré by novú menu chránili pred vysokou infláciou. Ukrajinci s ňou už mali nie najlepšie skúsenosti, veď prechodná mena – karbovanec – v rokoch 1992-1996 zažila skutočnú hyperinfláciu, dokonca vyše 1000%! Pre objektívnosť však musíme pripomenúť, že vtedy Ukrajina nebola jedinou krajinou, ktorá prežívala takéto kruté časy. Takouto etapou prešla väčšina nových samostatných štátov, ktoré vznikli na troskách rozpadnutého Sovietskeho zväzu.

 

Začiatky novej meny boli vcelku optimistické. Kurz k USD stanovili 1,76:1 a rezervy dolárov boli vo výške 1 971 mil., pričom Medzinárodný menový fond sa na tejto sume podieľal pôžičkou 775 800 000 dolárov. Žiaľ, už v prvom roku existencie vlastnej ukrajinskej meny došlo takmer k 40% inflácii, vyššia bola až v roku 2014, kedy začali vrcholiť problémy s časťami Doneckej a Luhanskej oblastí i Krymom /43,9%/. Pri príležitosti 20.výročia zrodu samostatnej ukrajinskej meny – hrivny – ekonómovia vyrátali, že hrivna devalvovala 14-násobne a jej kúpna sila sa znížila 16-krát. Odvtedy tento neutešený proces pokračuje. V súčasnosti za jeden USD v bankách i zmenárňach dávajú približne 29 hrivien. Nemožno však nespomenúť i to, že od roku 1996 sa zásoby „tvrdých dolárov“ v rukách štátu znásobili takmer desaťkrát.

 

Samozrejme, prvé dva vojnové roky /2014-2015/ najvýraznejšie ovplyvnili pád domácej meny. Nemožno však všetko zvaliť na ne. Vraj každý šéf Národnej banky Ukrajiny /od roku 1996 ich bolo deväť/ nejakým spôsobom ovplyvnil devalváciu a to dokonca aj v rokoch, kedy vôbec nebola! /2002, 2012, 2013/. Už len preto, lebo nemyslel na budúcnosť...

 

POTREBUJÚ VLASTNE HRDINOV?

Najvyššie štátne vyznamenanie – Hrdina Ukrajiny – si mal prevziať aj čerstvý absolútny majster sveta v ťažkej váhe Alexander Usik, ktorý v moskovskom ringu zvíťazil nad domácim Rusom Muratom Gassijevom. Usik však skromne odkázal, že mu netreba dávať žiadne vyznamenanie už aj preto, lebo časť obyvateľov Ukrajiny ho za žiadneho hrdinu nepovažuje. Má svoj titul šampióna a okrem toho má aj dojem, že hviezdy sa v jeho vlasti dávajú aj tým, ktorí si to nezaslúžili.

 

S udeľovaním vyznamenania Hrdina Ukrajiny nesúhlasí aj generálny prokurátor Jurij Lucenko, pretože ho považuje za zdiskreditované, okrem toho pripomína sovietsku éru. Navrhol, aby sa to vyznamenanie zrušilo a nahradilo radom Zlatý trojzubec /teda zlatý štátny znak/ a k tomu, aby boli prijaté prísne zásady jeho udeľovania. Aj preto, lebo v súčasnosti sú traja Hrdinovia Ukrajiny stíhaní za úplatkárstvo či zneužívanie postavenia verejného činiteľa, alebo rozkrádanie štátnych finančných prostriedkov. Išlo o bývalého ministra uhoľného priemyslu, prvého exzástupcu oblastnej štátnej administratívy a už tiež bývalého šéfa štátneho Ukrspecexporta. Samostatný je prípad donedávna najslávnejšej ženy súčasnej Ukrajiny Nadeždy Savčenkovej, obvinenej z terorizmu a velezrady.

 

Na druhej strane od roku 1998, odkedy čestný titul Hrdina Ukrajiny udeľujú, ho osobne, alebo posmrtne dostalo 440 ľudí, pričom od roku 2014 patrí iba tým, ktorí na východe krajiny bojujú proti separatistom, aktivistom Euromajdana a obetiam tragických udalostí v rokoch 2013-2014. Zástancovia udeľovania titulu Hrdina Ukrajiny vychádzajú z toho, že podobné vyznamenania a ocenenia sú aj v iných krajinách.

 

RODINA NADOVŠETKO

Podľa ukrajinských sociológov naši východní susedia si stále viac a viac vážia chvíle medzi najbližšími, teda s rodinou, deťmi, ale aj s priateľmi. To im prináša najväčšiu radosť v živote. Za rodinou a priateľmi najviac radosti spôsobuje cestovanie, pobyty v prírode, peniaze, hudba, každému štvrtému práca, rovnako aj zvieratá. Ukrajinci sa vedia úprimne radovať aj z ďalších vecí, konkrétne z dovolenky, alebo prázdnin, čítania kníh, internetu, dobrého jedla, športovania, dokonca z upratovania, návštevy kina, divadla, víťazstva obľúbeného športového mužstva, oslavy narodenín, nakupovania... Iba 5% Ukrajincov sa vie radovať zo štúdia a pitia alkoholických nápojov, jedno percento z hazardných hier a ľahkých drog a dokonca rovnaký počet, teda jeden zo sto nemá v živote radosť z ničoho.

 

Tento výskum priniesol sociológom ďalší poznatok – stále menej a menej Ukrajincov sa dokáže radovať zo sledovania televízie, teda počet pravidelných televíznych divákov neustále klesá, v súčasnosti ich už nie je ani 10 percent...

 

ZA LEPŠÍM ŽIVOTOM

Až sa nechce veriť, že podľa ukrajinských odborníkov každých 30 sekúnd opúšťa svoju domovinu občan, ktorý odchádza za jej hranice s cieľom nájsť si v cudzine prácu. Samozrejme, lepšie platenú než doma a teda s nádejou na lepší život. Ukrajina sa tak každoročne rozlúči s miliónom svojich občanov. Experti sú zároveň presvedčení, že takýto odliv ľudí v aktívnom veku ohrozuje nielen demografickú situáciu, ale aj veľa odborov ukrajinského hospodárstva.

 

Národná banka Ukrajiny si myslí, že zvýšená intenzita pracovnej migrácie môže v Ukrajine spôsobiť rast cien tovarov a služieb a zároveň spomaliť ekonomický rast. Pocítia to predovšetkým stavebníctvo, strojárenstvo, poľnohospodárstvo, doprava a spoje. Podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu priemerný plat ukrajinského pracovného migranta v mesiacoch január – november 2017 predstavoval 722 amerických dolárov, pričom príjem jedného Ukrajinca doma len 262 USD. Ústredie ekonomických stratégií si myslí, že v rokoch 2015-2017 odišlo do cudziny pracovať natrvalo, alebo len dočasne až štyri milióny Ukrajincov. Priemerne ich tam bolo v rovnakom čase 2,6-2,7 milióna.

 

Najväčší záujem o prácu v zahraničí predstavuje pre Ukrajincov už niekoľko rokov Poľsko. Obyvatelia Poľska si už na Ukrajincov zvykli a nesprávajú sa k nim agresívne. Aj preto, lebo až 88% Poliakov sa neobáva, že svoje pracovné pozície stratia pre Ukrajincov. Možno si to myslia i preto, lebo iba jedno percento ukrajinských gastarbajtrov pracuje vo vedúcich pozíciách, ale až 77% vykonáva fyzickú prácu, 16% pôsobí v službách a len 3% v intelektuálnej sfére. V súčasnosti peniaze, ktoré Ukrajinci zarobia v cudzine a posielajú, resp. prinášajú domov predstavujú až 10,85% HDP.

 

Podľa Štátneho štatistického výboru Ukrajiny je v krajine 16 mil. ekonomicky činných občanov. Z nich oficiálne pracuje 12,8 mil. Už dnes na desať pracujúcich Ukrajincov pripadá 12 dôchodcov. Pokiaľ sa intenzita migrácie udrží na súčasnej úrovní, tak tento pomer sa v blízkej budúcnosti zmení na 8:12.

 

/Cestu na Ukrajinu autorovi financoval Literárny fond/.