Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

Maďarsko to vie. Nakoniec, tieto ich iniciatívy sme pred rokmi pocítili aj my na Slovensku a to i napriek tomu, že s našími južnými susedmi nás spája členstvo v mnohých inštitúciách a blokoch, napríklad vo V4, EÚ i NATO. Pokiaľ predstavitelia Maďarska začnú mať dojem /a ten majú veľmi často, i keď na to nie sú dôvody/ že príslušníkom maďarskej menšiny sa v susedných krajinách z ich pohľadu ubližuje, tak sa dokážu vytrvalo sťažovať v OSN, Bruseli i Štrasburgu. Našťastie, Slovensko v súčasnosti nie je v centre ich pozornosti, tá sa sústredila na Ukrajinu. Akoby táto krajina nemala i tak už dosť, zatiaľ neriešených problémov.

 

Kto pravidelne cestuje do Zakarpatskej oblasti, v ktorej žije asi 200 000 občanov Ukrajiny maďarskej národnosti, tak sa neustále presviedča, že maďarčina sa v nej používa stále viac a viac. I keď ukrajinský Maďari žijú prakticky iba v jednej z 25 oblastí Ukrajiny, ich predstavitelia sú v súčasnosti aj poslancami Najvyššej rady, teda ukrajinského parlamentu. Stáva sa, že volení zástupcovia ľudu v Berehovskom rajóne pred otvorením svojho rokovania dokonca spievajú maďarskú štátnu hymnu – a nikto ich za to nekritizuje. Pribúdajú maďarské vzdelávacie a kultúrne inštitúcie aj tam, kde by to málokto čakal. Napríklad v najvyššie položenom okrese v oblasti – v Rachovskom, nedávno otvorili Maďarský dom, i keď v ňom žije menej príslušníkov maďarskej národnosti, ako na Slovensku Turkov. V každom prípade ide o cielenú maďarizáciu celej oblasti, jej propagátori sa odvolávajú na jej „historické korene“, teda na obdobie do roku 1918, kedy Zakarpatsko bolo súčasťou Uhorska a na roky 1938-1945, teda na obdobie okupácie vtedajšieho československého územia horthyovským Maďarskom.

 

Zároveň sa však maďarská vláda vyhráža Ukrajine a tvrdo ju všade v zahraničí kritizuje za nový školský zákon, ktorý má vstúpiť do platnosti v jeseni tohto roku. Na jeho základe školy v jazyku národnostných menšín, teda aj v maďarskom, majú mať výučbu v materinskom jazyku iba do piateho ročníka, potom prejsť na vyučovanie v ukrajinčine, teda štátnom jazyku. Orgány v Kyjeve sa rozhodli pre tento krok iba preto, lebo absolventi základných i stredných škôl, v ktorých sa vyučuje v maďarčine, takmer neovládajú štátny jazyk. Nakoniec, nemusíme ísť ďaleko, takúto situáciu poznáme aj u nás. Síce oficiálne vyjadrili nesúhlas s prijatým zákonom aj Poľsko a Rumunsko, ale z ich strany išlo skôr o formalitu. Ani medzinárodné spoločenstvo však nevie pochopiť nekompromisné stanovisko Maďarska a jeho vyhrážky Ukrajine, ktorú sa snaží izolovať od EÚ a ďalších medzinárodných inštitúcií.

 

TANKY DO THAJSKA

Ukrajina dnes rozhodne nepatrí medzi svetové veľmoci v exporte zbraní, ale má v ich predaji dlhoročné skúsenosti. Už za čias existencie ZSSR na jej území vyrábali kvalitné zbrane, či už išlo o tanky, lietadlá, alebo lode. Samozrejme, dnešný vývoz zbraní z Ukrajiny sa nemôže porovnávať s množstvom, ktoré opúšťa územia USA, Číny a Ruska, dokonca sa z roka na rok znižuje. Ukrajinci sa s predajom svojich zbraní netaja, presvedčili sme sa o tom osobne na rôznych výstavách i v rozhovoroch s predstaviteľmi zbrojoviek, ale navonok sa Ukrajina schováva za čísla, ktoré uvádza Štokholmský inštitút pozorovania problémov mieru /SIPRI/. Podľa údajov tejto inštitúcie Ukrajina znížila export svojich zbraní o celú štvrtinu, čo súvisí najmä s anexiou Krymu a separatistickými akciami na východe krajiny. Na svetovom vývoze zbraní sa Ukrajina podieľa v súčasnosti iba 1,7%, pričom v rokoch 2008-2012 bol tento podiel o 0,8 percenta vyšší. V rebríčku najvýznamnejších exportérov zbraní tak klesla z 9.na 11.miesto. kuriózne je, že až do roku 2014 bolo najväčším dovozcom zbraní z Ukrajiny Rusko, do ktorého smerovala takmer štvrtina celého ukrajinského vývozu. Samozrejme, dnes už spolupráca medzi týmito susednými krajinami neexistuje. Za Ruskom nasledovali Čína s 20 a Thajsko s 12 percentami. Do Číny smerujú predovšetkým motory do jej lietadiel, Thajsko má tradične záujem predovšetkým o ukrajinské tanky. Pre zaujímavosť – pre túto ázijskú krajinu vyrábajú tanky s klimatizáciou. Ukrajina na základe obchodnej zmluvy mala do Thajska do konca roku 2014 dodať tanky v hodnote 240 mil. USD, ale svoje záväzky dokázala splniť až s trojročným meškaním. Dôvod? Mnohí dodávatelia sa nachádzali na území, ktoré nekontrolujú ukrajinské úrady a tak sa museli hľadať náhradné riešenia. Tieto tanky používa ukrajinská armáda aj v bojoch v Luhanskej a Doneckej oblasti a vylepšuje ich, ako sa hovorí za pochodu, na základe získaných skúseností priamo v bojoch. Thajsko malo pochopenie pre ukrajinské problémy a voči dodávateľovi neuplatnilo žiadne sankcie za nedodržanie termínov, ktoré malo právo použiť. Zaujímavé je aj to, že jeden takýto tank zakúpili aj USA.

 

Významným obchodným partnerom Ukrajiny je v tejto oblasti aj India, ktorá kupuje predovšetkým ukrajinské vojensko-dopravné lietadlá a plynové turbíny pre svoje vojenské námorné lode.

 

Zaujímavá spolupráca sa začína medzi Ukrajinou a Saudskou Arábiou, v ktorej sa začne s výstavbou továrne na výrobu lietadiel AN-132. Prvé lietadlo by malo opustiť linku v roku 2021 a výrobné haly budú ročne vyrábať desať kusov takýchto veľkých lietadiel, ktoré sú konštruované na prepravu nielen osôb, ale i vojenského materiálu, vrátane tankov. Teraz Saudská Arábia plánuje zakúpiť asi 80 lietadiel AN-132, pričom cena jedného sa pohybuje od 30 do 35 miliónov amerických dolárov.

 

„UKRAJINIZÁCIA“ POĽSKA 

Napriek tomu, že v poľsko-ukrajinských vzťahoch sa niekedy poriadne zaiskrí, Poľsko je určite krajinou, do ktorej prúdi najviac Ukrajincov, hľadajúcich prácu v zahraničí. Našinec sa o tom najlepšie presvedčí pri návšteve západoukrajinských miest Ľviva, Ivano-Frankivska, Ternopoľa i Lucka. Výnimkou je iba Zakarpatsko a jeho oblastné centrum Užhorod, odkiaľ najviac Ukrajincov odchádza za prácou do Maďarska, Česka a na Slovensko.

V niektorých poľských mestách, napríklad vo Vroclave, Ukrajinci dnes tvoria až desatinu obyvateľov. V ich jazyku sú už aj všetky podstatné informácie na železničných staniciach, autobusových a električkových zastávkach. Doteraz sa takéto informácie uvádzali iba v poľštine, angličtine a nemčine. Ešte pred Vroclavom zaviedli informácie o meste v ukrajinskom jazyku v Poznani. Tieto ústretové kroky radníc v poľských mestách sú účelové – v Poľsku si veľmi dobre uvedomujú, že bez ukrajinskej pracovnej sily by krajina nezaznamenala ten hospodársky rast, na ktorý je dnes patrične hrdá.

 

Podľa oficiálnych údajov od začiatku tohto roku vyše 145 000 Ukrajincov dostalo právo žiť a pracovať v Poľsku minimálne rok. Počas návštevy západnej Ukrajiny sme sa snažili urobiť si vlastný prieskum obľúbenosti Poľska medzi Ukrajincami a o tom, či chcú v tejto krajine pracovať a žiť. Vyše polovica respondentov by si Poľsko vybrala kvôli jeho geografickej polohe, takmer každý druhý chce vycestovať do tejto krajiny pre dobré platové podmienky, tretina kvôli blízkemu a zrozumiteľnému slovanskému jazyku a každý piaty opýtaný vedel o možnosti nájsť si v Poľsku uplatnenie na základe vlastného výberu. Prekvapilo nás aj to, že takmer tretina opýtaných už má v Poľsku príbuzných, alebo priateľov, ktorí tam pracujú. Darmo, Slovensko pre západných Ukrajincov nie je zďaleka také príťažlivé ako náš severný sused.

/Cesta na Ukrajinu uskutočnená s finančnou pomocou Literárneho fondu/.