Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

Vo väčšine krajín občania nemajú veľa dôvodov ctiť a vážiť si svojich zástupcov v parlamentoch. Napriek tomu, že práve nimi zvolení poslanci prijímaním zákonov v mnohom rozhodujú o ich prítomnom živote. Hádky, bitky, vulgárne osočovanie, trhanie zástav susedných krajín už málokoho zdvihne zo stoličky.

 

Samozrejme, ani Verchovná Rada Ukrajiny, teda najvyšší zastupiteľský orgán našich východných susedov nie je žiadnou výnimkou. Boli tu už aj hádky a bitky, ale oveľa, oveľa častejšie je tu bránenie poslancom vystúpiť so svojími názormi. Robia to ich kolegovia s inými názormi, ktorí im jednoducho fyzicky zablokujú cestu k rečníckej tribúne. V marci tohto roku ukrajinský parlament doslova bleskovou rýchlosťou schválil návrh zákona „O štátnej ochrane orgánov štátnej moci“, ktorý už deň po prijatí vstúpil v platnosť! Tento zákon zakazuje poslancom a všetkým návštevníkom objektu, v ktorom zasadajú poslanci, prichádzať so zbraňou. Znamená to, že doteraz páni „služobníci ľudu“ mohli pobehovať po objekte aj so zbraňou v ruke, veď im to nikto nezakazoval. Novoprijatý zákon o zákaze nosenia zbraní do parlamentu však nič nehovorí o systéme kontroly. Teda všetko zostáva na samotných poslancoch, či sa budú držať toho, čo schválili. V každom prípade  ani strážna služba, ktorá pri vstupe do budovy by akosi prišla na to, že pán poslanec je ozbrojený, nemôže nič urobiť. Nemá totiž právo ho fyzicky kontrolovať a nevpustiť ani keby mal samopal. Vedenie parlamentu však pripravuje umiestnenie trezorov, v ktorých si poslanci budú môcť nechávať svoje osobné zbrane počas práce v objekte. Kľúče od nich budú mať zákonodarcovia.

 

Ukrajinskou zvláštnosťou je však chodenie do Verchovnej rady s privátnou ochrankou! Napriek tomu, že sa našiel jeden poslanec, ktorý ešte pred prijatím zákona O štátnej ochrane orgánov štátnej moci ho navrhoval doplniť o zákaz vstupu do parlamentu so súkromnými osobnými strážcami, jeho aktivita  nenašla ani minimálnu podporu. Väčšiu pozornosť získal návrh na izolovanie poslancov od novinárov sklenenými stenami. Vraj chcú len prevziať to, čo videli v niektorých iných štátoch. Nemajú nič proti novinárom, ale chcú sa od nich izolovať iba z bezpečnostných dôvodov. Čo keď napríklad u balkóna, na ktorom majú štáby umiestnené kamery, spadne niektorá dole a zraní ťažko pracujúcich služobníkov ľudu? Zdá sa, že vytvorením akéhosi „akvária“ sa ukrajinskí poslanci budú zaoberať už tento mesiac, teda v apríli.  

 

Z PAPIERA BUDE KOV

Poznáme to, veď aj my v bývalom Československu sme tým prešli a potom pri zrode slovenskej meny sa už tohto prehnaného optimizmu nedopustili. Išlo totiž o emisiu korunových bankoviek, ktoré sme začali používať po menovej reforme v roku 1953 a neskôr potichu vymenili za korunové mince. Niečo podobné prežíva teraz Ukrajina. Keď pred rokmi po prechodnej mene karbovancov dávali do obehu hrivnu, tak mala pomerne vysokú hodnotu: kurz bol necelé tri hrivny za jeden americký dolár. V súčasnosti na kúpu jedného USD Ukrajinec musí mať približne 30 hrivien.

Nečudo, že v časoch inflácie, ktorá u našich východných susedov trvá už pomerne dlho, papierové bankovky v hodnote jednej hrivny majú veľmi malú hodnotu a kovové kopijky /100 kopijok = 1 hrivna/ ešte menšiu. Preto sa Národná banka Ukrajiny rozhodla papierové bankovky v hodnote 1,2,5 a 10 hrivien rozhodla zameniť kovovými mincami v tej istej hodnote. Na minciach budú vyobrazené tie isté osobnosti, ktoré sú na papierových bankovkách. Ide o významné osobnosti ukrajinských dejín – kniežat Vladimíra Veľkého /1 hrivna/, Jaroslava Múdreho /dvojhrivnovka/, hejtmana Bohdana Chmeľnického /5 hrivien/ a hejtmana Ivana Mazepu /10 hrivien/. Kovové mince sa budú dávať do obehu na dve etapy – v nominálnej hodnote jedna a dve hrivny od 27.apríla tohto roku, ale v hodnote 5 a 10 hrivien až v rokoch 2019 a 2020.

Našinci, prevažne z východného Slovenska, ktorí často cestujú za nákupmi na Zakarpatskú Ukrajinu, sa výmeny peňazí z papierových na kovové nemusia obávať. Bankovky sa budú sťahovať postupne, teda až do výmeny posledných kusov sa všade bude môcť aj pôvodnými, papierovými aj už novými mincami. Nakoniec, kovové jednohrivnovky vydávajú pri rôznych príležitostiach už niekoľko rokov a sú v obehu, pričom aj nová emisia sa určite stane magnetom aj pre našich numizmatikov.

 

REKONŠTRUKCIA BEZ PEŇAZÍ?

Firmu Vedecko-výskumná, a.s. Leopoldov u nás málokto pozná. V západnej Ukrajine, konkrétne v Zakarpatskej oblasti a jej sídle v Užhorode sa už stáva až tak zaujímavá, že jej meno sa skloňuje vo všetkých regionálnych médiách.

Táto spoločnosť, ktorá nemá žiadnych zamestnancov a vznikla iba v júli 2015, sa skontaktovala s prvým mužom Zakarpatska – šéfom Oblastnej štátnej administratívy /gubernátorom/ Hennadijom Moskaľom a ponúkla sa rekonštruovať zanedbané užhorodské letisko. Stálo by to milióny eur, ale už v prvej etape by sa lietalo na linke Bratislava – Užhorod – Kyjev. Všetko je to veľmi pekné, ale... Ukrajinci si zistili, že Vedecko-výskumná, a.s., rozhodne nepatrí medzi také solventné subjekty, aby si vzala celé letisko do nájmu, zmodernizovala ho, v druhej etape sa podieľala na zavedení liniek do Prahy, Viedne, Budapešti a tureckých prímorských stredísk. Už aj preto, lebo podľa jej oficiálne zverejnených údajov majetok Vedecko-výskumnej, a.s. Leopoldov predstavuje 32 151 eur a v minulom roku dosiahla zisk 1532 eur. Nuž, naša ľudová múdrosť síce hovorí, že niekedy aj motyka vystrelí, ale už len podľa samotného názvu by sa Vedecko-výskumná mala venovať niečomu inému, než medzinárodnej leteckej preprave. Lenže veda i výskum dnes nepatria medzi prioritné odvetvia, aspoň pokiaľ nie sú na špičkovej úrovni a preto hľadá iný biznis. Každý si však vyžaduje patričné financie...                                                                        

/Cesta na Ukrajinu uskutočnená pri finančnej pomoci Literárneho fondu/.