Z ukrajinského zápisníka – Vladimír MEZENCEV

Bolo obdobie počas ktorého informácie o dianí na východ od našich hraníc sa objavovali iba sporadicky. Nebolo to však iba na Slovensku, ale v podstate v celej západnej Európe – veď Ukrajinu zatienili informácie o prezidentských voľbách v USA, potom o prvých kontroverzných zariadeniach  D. Trumpa a v médiách sú trvalo uprednostňované správy o migrantoch, prichádzajúcich do Európy.

 

Zintenzívnené bojové konflikty medzi vládnymi vojenskými jednotkami a separatistami na východe krajiny, blokáda mesta Avdejevka, ktoré niekoľko dní zostalo bez vody, elektriny a potravín, opäť sústredilo pozornosť médií na Ukrajinu. Naša pravidelná návštevy Ukrajiny však potvrdila, že ľudia stále viac spomínajú na minulosť, než aby mysleli na neistú budúcnosť. Minské dohody, pred časom také nádejné, podľa mnohých predstavujú iba zdrap papiera. Veď sa mali natrvalo prerušiť bojové akcie a tie stále pokračujú aj s obeťami, pričom ich počet zverejňujú iba ukrajinské ministerstva obrany a vnútra. Ako to tradične býva v takýchto prípadoch, jedná zo strán obviňuje tú druhú z porušenia prímeria a naopak. Namiesto výmeny všetkých zajatcov separatisti vymieňajú iba jednotlivcov, prevažná väčšina zajatcov je stále v mestách Doneck a Makejevka držaná vo veľmi nevyhovujúcich podmienkach. Na odtrhnutom území by sa mali uskutočniť aj voľby rôznych stupňov, teda až po parlament – ale jediné na čom sa obe strany zhodnú – nie je na to správny čas a nakoniec, kto si na svoje plecia vezme zodpovednosť za prípravu a priebeh samotných volieb keď sa nad hlavami potenciálnych voličov neustále strieľa?

 

UKRAJINSKÝ OSCAR

V čase, kedy sa u našich susedov zo zodpovedných miest ozývajú hlasy o zavedení vojnového stavu /!/ so všetkým, čo k tomu patrí /stanné právo, masová mobilizácia, prísna cenzúra, absolútny zákaz činnosti mnohých masovokomunikačných prostriedkov, atď./, našťastie mnohí nezabúdajú ani na kultúru a umenie i keď si Ukrajina uvedomuje, že z jej strany konkurovať udeľovaniu amerických Oscarov by bolo doslova šialenstvo, predsa pripravuje jeho obdobu, ale v ženskom rode. Táto myšlienka sa zrodila medzi organizátormi Odeského medzinárodného filmového festivalu a prvé sošky Zlatej Júlie udelia už v apríli. Práve preto vznikla aj Ukrajinská filmová akadémia, teda združenie expertov, ktoré bude rozhodovať o cenách. Tie vraj majú byť na celej Ukrajine jediným oficiálnym objektívnym ocenením úspechov ukrajinských filmov /14 nominácií/ s cieľom neustále zvyšovať kvalitu ukrajinskej kinematografie. Na Slovensku je veľmi ťažké ohodnotiť jej úroveň, pretože o tej súčasnej nič nevieme...

 

PENIAZE, PENIAZE, PENIAZE...

Predseda vlády Volodymyr Hrojsman pri hodnotení práce vládneho kabinetu za minulý rok sa pochválil aj tým, že štátny rozpočet bol bohatší o 81,6 mld. hrivien viac než v roku 2015 /1 euro – cca 28,50 hrivien/. Okrem toho aj deficit štátneho rozpočtu bol o 13,6 mld. hrivien nižší. Pán premiér však akosi zabudol dodať, že nie jeho vláda, ale finančné dotácie zo všetkých svetových strán sa zaslúžili o to, že štátne účtovníctvo je nakoniec  také, aké je. Reálnym pozitívom je však zvýšenie minimálnej mzdy o takmer 100 percent na 3200 hrivien /cca 112,30 eura/ od 1.januára t.r.

 

Už v tomto mesiaci má Ukrajina z Medzinárodného menového fondu dostať jednu okrúhlu sumu – miliardu amerických dolárov. V predchádzajúcich troch rokoch takýchto „injekcií“ s podobným obsahom bolo niekoľko. MMF si však teraz kladie podmienky: uskutočniť dôchodkovú reformu, zmeniť už prijatý jednoduchý systém daňových povinností, zrušiť spôsob poskytovania štátnych úverov obyvateľstvu na platenie pozdĺžnosti za poskytované komunálne služby, vrátane platieb za plyn a elektrinu, znížiť počet organizácií napojených na štátny rozpočet a štátnych úradníkov, zriadiť finančnú políciu, sprístupniť bankové účty orgánom daňovej správy, prijať nové zákony, súvisiace s nájmom a predajom poľnohospodárskej pôdy... Poprední ekonómovia sú však trochu skeptickí – jednoducho neveria, že krajine sa podarí splniť požadované podmienky. Na druhej strane prezidentka Národnej banky Ukrajiny V. Hotarevovej neskrýva optimizmus i keď priznáva, že v uplynulých mesiacoch Ukrajina nedosiahla vo finančnej sfére žiadne úspechy. Okrem jedného – na žiadosť MMF umožnila privatizáciu azda najväčšej banky v krajine – PrivatBanka...

 

Aj my sme už na stránkach Slovenského rozhľadu priniesli niektoré informácie o obrovských majetkoch, peniazoch v hotovosti aj na účtoch, ktoré vlastnia ukrajinskí ministri, poslanci, primátori, sudcovia a prokurátori a ďalší. Ich majetkové a finančné pomery, ktoré doslova šokovali celý svet, vyšli na svetlo sveta zásluhou povinných e-deklarácií, ktoré museli zverejniť v určitom časovom limite. Aj mnohí znalci ukrajinských pomerov predpokladali, že zverejnenie týchto deklarácií vyvolá novú revolúciu na kyjevskom Majdane, alebo minimálne odvolávania a rezignácie týchto predstaviteľov štátu. Zároveň očakávali rozpútanie tvrdého boja proti korupcii. Potvrdilo sa však, že radoví občania vedia niekedy o vysokej politike viac, než politológovia. Tak napríklad iba necelá štvrtina respondentov si myslí, že e-deklarácie výrazne pomôžu zvíťaziť nad korupciou, 31,3% opýtaných si myslí, že minimálne a vyše tretina /33,4%/ je presvedčená, ž nebudú mať nijaký vplyv. Pre zaujímavosť – až 6,7% respondentov o e-deklaráciach nič nepočuli, pričom vo svete sa o nich hovorí a píše už aspoň dva mesiace...

 

Nuž, na ukrajinské banky nie je spoľahnutie, i keď vkladateľov lákajú na vysoké úroky a tak nečudo, že už zaujali aj nejedného našinca, veď s ponukou dostať 15-20% ročne ku vkladu v euro a dolároch sa len tak nestretnú. Našťastie, pocit sebazáchovy je silnejší než na pohľad nádherné úroky a tak idú ďalej. Nejedná banka už síce zbankrotovala aj u nás, ale na Ukrajine od roku 2014 už stratilo platobnú schopnosť až 87 (!/ bánk, z toho 18 mali veľmi úzku väzbu na blízky okruh príbuzných a priateľov exprezidenta V. Janukovyča, ďalších 14 patrilo rôznym politikom, 6 bývalým štátnym úradníkom, 8 oligarchom, 28 podnikateľom a tri štátu. Tento však predovšetkým v iných prišiel najmenej o 17 miliárd hrivien...

 

/Cesta na Ukrajinu absolvovaná pri finančnej pomoci Literárneho fondu/.