Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

Nuž, zatiaľ sa nesplnilo to, čo očakávali nielen politici, médiá, ale aj radoví obyvatelia krajiny – horúcu jeseň na domácej politickej scéne. Tá mala vzniknúť predovšetkým v spojení s výrazným zdražením elektriny, plynu a tepla pre domácnosti. Ukrajinci si už zvykli na všeličo a zdá sa, že už nimi neotrasie žiadna korupcia, či náhle zvyšovanie cien. Keď sa zverejnili prvé výsledky povinnej elektronickej deklarácie financií, hnuteľného a nehnuteľného majetku ministrov, poslancov a primátorov, tak sa síce museli niekoľkokrát poriadne nadýchnuť, aby ich mozgy boli schopné tieto informácie zvládnuť, ale veľmi rýchlo sa všetko vrátilo do pôvodných koľají. Akurát môžu mať dobrý pocit z toho, že úradníci v Bruseli dávajú ukrajinský systém elektronických majetkových priznaní za príklad pre celú Európsku úniu. Na druhej strane tí istí byrokrati zároveň Ukrajinu stále považujú za krajinu, ktorú stále charakterizuje doslova obrovská korupcia...

 

SUDCOVIA VERIA HRIVNÁM?

Už v predchádzajúcom vydaní Slovenského rozhľadu sme informovali o tom, že takmer všetci členovia vlády i poslanci Najvyššej rady – ako sami priznali vo svojich majetkových deklaráciách – majú doma doslova obrovské sumy peňazí v amerických dolároch a eurách v hotovosti. Z toho jednoznačne vyplýva, že nedôverujú bankám na území Ukrajiny a podľa západných expertov táto skutočnosť určite nepriaznivo ovplyvní ďalší príchod zahraničných investorov.

Výnimkou sú asi sudcovia, ktorí predsa len veria domácej mene. Podľa ich majetkových priznaní držia vo svojich domovoch až jednu  miliardu 55 mil. 563 tisíc hrivien /asi 37 698 676 eur/! Nuž, skutočne solídna suma za ktorú by sa dalo, napríklad, postaviť jedno solídne mestečko. Rekordérkou podľa vlastného priznania je sudkyňa Hospodárskeho súdu v Kyjeve pani Viktoria Džartovová, ktorá má doma /v pančuchách, alebo pod matracmi?/  v prepočte až 833 157 eur. Za ňou nasleduje jej kolegyňa z toho istého súdu Anna Bondarenková s vyše 13 miliónmi hrivien, teda v prepočte s asi 468 572 eurami. Okrem toho až desať ukrajinských sudcov priznalo, že doma má každý z nich vyše 8 mil. hrivien, teda cca 286 000 eur. Tu je teda každý komentár zbytočný...

Prvý deň nového roku začne platiť povinnosť podávať elektronické majetkové priznania aj pre akademických funkcionárov, teda pre rektorov, prorektorov, dekanov a vedúcich katedier, ako aj pre ďalších riadiacich pracovníkov štátnych vzdelávacích a vedeckých zariadení. Vyplýva to zo zákona o predchádzaní korupcii. Ministri, poslanci, primátori, sudcovia a ďalší vysokí štátni úradníci síce svoje obrovské majetky zverejnili, ale nikomu z nich sa neskrivil ani vlas na hlave, nikto neprišiel ani o jednu hrivnu, ani o svoje postavenie...

 

JE TO MRAKODRAP?

Ukrajinci o ňom hovoria ako o mrakodrape, ale v porovnaní s výškovými budovami v USA, Dubaji, či Singapúre a v ďalších krajinách ide o obyčajnú budovu. Napriek tomu sa o 48 – podlažný obytný dom v Kyjeve veľmi intenzívne zaujíma organizácia OSN pre kultúru UNESCO. Podľa nej je nutné znížiť objekt o 12 podlaží /!/, pretože budova zakrýva z centra mesta pohľad na jeden z najvýznamnejších pravoslávnych cirkevných komplexov na svete – na Kyjevsko – Pečorskú lauru a na pahorkatiny nad Dneprom. Pôvodne mala mať táto budova iba 37 podlaží, ale investori sa sami rozhodli, že postavenie vyššieho objektu bude pre nich výhodnejšie. Okrem UNESCO zníženie budovy žiadajú aj samotní obyvatelia ukrajinského hlavného mesta, pretože tento dom úplne pokazil scenériu celej centrálnej časti Kyjeva. Vedenie mesta však na mnohé petície jeho obyvateľov zatiaľ nereagovalo, rovnako ani na žiadosť UNESCO.

 

LIETADLO – OBOR

Obyvatelia Južnej Ameriky boli z toho doslova v úžase, ale zainteresovaných Ukrajincov to vôbec nevzrušilo. Konkrétne išlo o prevoz 182 tonového nákladu  z brazílskeho  Sao Paola do čílskeho Santiaga. Išlo o 155 – tonovú elektroturbínu, uloženú v špeciálnej 27 – tonovej konštrukcii. Samozrejme, takýto náklad previezlo ukrajinské lietadlo AN-255 Mrija, ale v tomto prípade išlo o rekord iba nad územím Južnej Ameriky. Toto lietadlo – obor, zhotovené na základe projektu Konštrukčnej kancelárie Antonova už v roku 2009 už generátor o hmotnosti 174 ton v 13,6 tonovom „obale“ z nemeckého Frankfurtu do arménskeho Jerevanu. Za absolútny rekord sa považuje prelet s 247 tonami nákladu v roku 2004, tu však išlo o tovar, pozostávajúci z množstva častí, nie ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch z jednej.

 

AN-255 Mrija, ktorý sa zrodil na rysovacích doskách v Kyjeve, je dodnes najväčšie, najťažšie a najvýkonnejšie dopravné lietadlo na svete, ktoré spolu s nákladom môže vážiť až 640 ton a pritom bez problémov vzlietnuť. Už od novembra 2004 mu patrí zápis v Guinnessovej knihe rekordov...

 

SPOLOČNÁ NEDÔVERA

Jednoduchí ľudia a ministri, poslanci parlamentu či primátori najväčších miest majú predsa len niečo spoločné: všetci nedôverujú bankám, bez ohľadu na to, či ide o zahraničné filiálky, alebo domáce, teda ukrajinské. Najmä tým druhým dôveruje iba 9% obyvateľov, 77% jednoznačne nedôveruje a 14% odmietlo sa na túto tému vyjadriť. Zhodou okolností medzi respondentmi bolo 4,1% tých, ktorí za uplynulé dva roky osobne prišli v problémových bankách o svoje vklady a takmer u 10% respondentov členovia ich rodín už vedia, čo je to prísť o životné úspory. Okrem toho až 68% opýtaných sa priznalo, že nemajú žiadne úspory, ale keby ich mali, tak ich dajú pod matrac...

Vladimír MEZENCEV

/Cesta na Ukrajinu realizovaná s finančnou pomocou Literárneho fondu/.