Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

 

Náš východný sused už síce nie je jednotkou v zahraničnom spravodajstve svetových médií, vystriedali ho udalosti na Blízkom východe, predovšetkým v Sýrii a Iraku, ako aj invázia utečencov do Európy, ale naďalej zostáva v centre záujmu politikov, diplomatov, bezpečnostných expertov a novinárov.  Už len preto, lebo v riešení tohto /nielen/ ukrajinského problému sa z politického hľadiska neurobil ani jeden pozitívny krok vpred. Okrem toho, ukrajinskí utečenci nikoho na starom kontinente nezaujímajú. Pritom z Doneckej a Luhanskej oblasti utekajú celé rodiny iba s najnutnejšími vecami na východ do Ruska, iní na západ do centrálnych regiónov Ukrajiny. Nikde ich však nečakajú prázdne byty ani solídne ponuky zamestnať sa. Doma sa báli o vlastné životy, teraz sa síce okolo nich nestrieľa, ale často živoria ešte viac, než v pôvodných domovoch.

 

KRAJINA DÔCHODCOV?

Mladí Ukrajinci sa v súčasnosti zameriavajú nielen na štúdium angličtiny, ale aj poľštiny, francúzštiny, češtiny a nemčiny. Sú to jazyky krajín do ktorých sa plánujú vysťahovať na dlhodobý pobyt, alebo dokonca natrvalo. V prípade francúzštiny  ide nie o materskú krajinu tohto jazyka, ale o Kanadu. Neboja sa, že ako vzdelaní IT – špecialisti, alebo strojní či iní inžinieri nenájdu v strednej Európe uplatnenie. V Česku z iniciatívy Zväzu priemyslu a dopravy ČR prijali projekt na zamestnanie mnohých mladých Ukrajincov, majú ich byť tisíce – a to považujú za tzv. zdravú migráciu, nie prijímanie utečencov z arabských a afrických krajín.

 

V roku 2011 krajiny EÚ umožnili získať povolenie na pobyt 126 000 Ukrajincom, o tri roky neskôr ho už dostalo až 303 000 našich východných susedov. Ukrajinci o vysťahovaní hovoria veľmi otvorene. V Odese sme sa zoznámili s Nikolajom, bývalým dôstojníkom Sovietskej armády, ktorý má zhodou okolností dcéru i vnučku v takmer rovnakom veku – 23 a 20 ročnú. „Chceme, aby obe odišli žiť do cudziny. Sú veľmi pekné aj vzdelané a vieme, že v zahraničí sa nestratia. Ja osobne ich presvedčujem, že na Ukrajine ich nečaká žiadna perspektíva a teda nič z toho, na čo by sa mali tešiť. Spomínam im najmä Kanadu, Izrael, ale i Česko a Nemecko. Jednoducho niekam už pôjdu, samozrejme, svoju budúcu krajinu si vyberú samé. Ukrajinci už v XIX. storočí odchádzali do Kanady, USA, Argentíny a ďalších zámorských krajín za prácou, ale najmä za pôdou, ktorej vedy všade kam prišli bolo dosť“, povedal nám Nikolaj. Nespomenul však, že najviac Ukrajincov sa v nedávnej minulosti vysťahovalo do Ruska, konkrétne na Ďaleký východ, na stredné a južné Povolžie, do západnej Sibíri a okrem toho do severného Kazachstanu. Podľa niektorých súčasných ukrajinských demografov v Sovietskom zväze Ukrajinu považovali nielen za obilnicu krajiny, ale aj za dodávateľa pracovnej sily do druhých republík. Masovo napríklad Ukrajinci odchádzali pracovať na ropné náleziska do západnej Sibíri, budovať BAM /Bajkalsko – Sibírsku železničnú magistrálu/, zúrodňovať celiny, atď.

 

V súčasnosti Ukrajina patrí do dvadsiatky  „najstarších“ krajín sveta, pretože na 12 mil. dôchodcov pracuje iba 10 mil. obyvateľov. Zdá sa však, že z tohto pohľadu bude situácia ešte horšia. Krajinu plánujú natrvalo, alebo aspoň na dlhú roky opustiť predovšetkým mladí vzdelaní ľudia, študenti a tí, ktorí už na Ukrajine dosiahli určitú úroveň. Veď, ako nám povedal ďalší obyvateľ Odesy, 42-ročný Valerij, doma úspešný podnikateľ – do Kanady sa chce vysťahovať predovšetkým preto, lebo na Ukrajine ho v rozvíjaní biznisu obmedzujú mnohé byrokratické zákony a predpisy. Prvé však čo chce urobiť po príchode do novej domoviny je kúpiť si priestranný a pohodlný dom...

 

AZYL NAŠLI OD KRYMU PO PANAMU

Niektoré ukrajinské médiá ich volajú „zlatí emigranti“, alebo „utieknutá garda“. Ide vo väčšine prípadov o najbližších spolupracovníkov exprezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča. Väčšina z nich, teda dve tretiny, žijú v Rusku alebo na anexovanom Kryme. Tak napríklad bývalý minister financií Jurij Kolobov dal prednosť Španielsku, exminister ekológie a životného prostredia Mykola Zločevskij dal prednosť ešte exkluzívnejšej destinácii – Monaku a zrejme aby mu tam nebolo samému smutno, tak s ním odišiel exposlanec za vládnucu Stranu regiónov a jeden z jej najväčších sponzorov Jurij Ivaňuščenko. Bývalý minister energetiky a uhoľného priemyslu Eduard Stavickij a jeho vtedajší kolega vo vláde Mykolu Azarova – exminister vzdelávania Dmytro Tabačnik sa rozhodli pre život v Izraeli. Najďalej sa zo všetkých dostal  bývalý predseda Štátnej agentúry na získavanie investícií Vladislav Kaskiv, ten našiel útočište až v Paname. Exšéf Národnej banky Ukrajiny odišiel do Arménska a na veľké prekvapenie bývalý minister obrany sa rozhodol pre Bielorusko. V Rusku je okrem bývalého prezidenta Viktora Janukovyča a jeho syna podnikateľa Alexandra aj expremiér Azarov, bývalý minister vnútra Vitalij Zacharčenko – a tak by sme mohli pokračovať. Zdá sa, že ukrajinská vláda chcela mať jasno v súvislosti s Viktorom Janukovičom a preto oficiálne vyhlásila, že nevie kde sa nachádza, i keď to určite veľmi dobre vedela. Rusko oficiálne reagovalo – bývalý ukrajinský prezident dostal dočasný politický azyl a žije v Rostove nad Donom.

 

Časť z týchto ľudí pri pomoci svojich advokátov sa úspešne súdia na súdoch rôznych inštancií, dokonca na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, žiadajú vyplácanie svojich dôchodkov. Okrem toho ani ukrajinské súdy sa neponáhľajú konfiškovať ich obrovské majetky a spoločnosti, ktorých sú stále majiteľmi.

 

Najhoršie z nich je na tom exšéf investícií V.Kaskiv, ktorého v Paname zadržala polícia pri oficiálnom prechode hraníc do Kostariky, kam smeroval si iba oddýchnuť. Panama vyhlásila, že ho chce vydať do Kyjeva a tak v blízkej budúcnosti bude v rukách ukrajinskej spravodlivosti. Podľa ukrajinských zdrojov Kaskiv si už v Paname stihol kúpiť niekoľko nehnuteľností, jedna z nich stojí „iba“ nad 500 000 eur. Aj exministra financií J.Kolobova zadržala polícia v jeho novom pôsobisku – v Španielsku, ale miestny súd rozhodol o jeho prepustení. Najviac však šokujú vyhlásenia bývalého prvého podpredsedu vlády Serheja Arbuzova, exministra vnútra Alexandra Zacharčenka, ako aj ďalších, že sú rozhodnutí v krátkom čase sa vrátiť na Ukrajinu a zapojiť do politickej činnosti...

 

ZA TREST DO KLÁŠTORA

Aj kňazi sú predsa ľudia, i keď tí katolícki  musia žiť s určitými ľudskými obmedzeniami. O to viac si môžu dovoliť, napríklad, pravoslávni popi, ale ani oni by to nemali preháňať. Je trochu nepochopiteľné, že niektorí pravoslávni kňazi, dokonca predstavený Chmeľnickej, Ternopoľskej a Podoľskej eparchie Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi /UAPC/ Mstislav so svojimi podriadenými rád navštevoval staničný bufet v Chmeľnickom, zariadenie podobné na naše krčmy IV.cenovej skupiny. Zamestnanci tohto pohostinstva proti tomu nič nemali, práve naopak. Dodnes tvrdia, že opití popi sú pre nich tou najlepšou reklamou. Ale nepredbiehajme...  Ako neskôr potvrdil videozáznam, v staničnom „bare“ nechýbali sexuálne „hry“  so ženami ľahších mravov, bezduché pijatiky a nakoniec bitky, samozrejme za aktívnej účasti kňazov, ktoré musela ukončiť až privolaná na pomoc polícia. Keď záznamy zo skrytej kamery uvideli účastníci Sobora UAPC tak sa iba chytali za hlavu... Kňazi, ktorých video zachytilo aj s Mstislavom, dostali okamžitý zákaz činnosti a sám Mstislav, ktorý sa začal kajať  a ospravedlňovať  sa za svoje správanie odíde za trest do niektorého z mužských kláštorov. Veď nikto z nás nie je bez hriechu a všetci sme kresťania...

 

Ako dlho sa bude Mstislav v kláštore kajať a modliť sa za odpustenie svojich hriechov, to zatiaľ nikto nevie. V každom prípade sú aj takí, ktorí sú spokojní so všetkým tým, čo sa udialo v krčme. Personál tam má k dispozícii priame spojenie s políciou pomocou stlačenia jedného gombíka – a ten stlačil jeden z čašníkov keď už vo vzájomnej bitke popov išlo skutočne do tuhého. Zamestnanci pohostinstva sa na Mstislava a jeho popov nehnevajú. Veď teraz sami tvrdia, že „odkedy došlo k škandálu, tak počet hostí u nás výrazne vzrástol“. Nuž, otvorená zostala ešte jedna kapitola. Aké závery zo svojho zásahu urobí polícia, konkrétne Štátna služba ochrany Ternopoľskej oblasti...

 

Vladimír MEZENCEV

/Cesta na Ukrajinu realizovaná pri finančnej pomoci Literárneho fondu/.