Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

Z pohľadu medzinárodnej politiky sa o ukrajinskom Donbase hovorí a píše stále veľa /pred touto témou sú iba utečenci a boje v Sýrii/, ale už menej o Kryme a predovšetkým o tom, čo si tí, ktorí tam žijú, o tom všetkom myslia. Na polostrove je to jednoduchšie: až 80% obyvateľov Krymu berie jeho anexiu veľmi reálne. Napriek tomu, že Rusko nesplnilo veľa z toho, čo tamojším občanom sľubovalo, sú v podstate spokojní. Zároveň si uvedomujú, že pokiaľ žije V. Putin, tak sa na súčasnej situácii nič nezmení, Krym teda zostane naďalej pod správou Ruskej federácie. Iná je však situácia na Donbase. Ruský prezident dal jednoznačne najavo, že o pripojenie Doneckej a Luhanskej oblasti k Rusku jednoducho nemá záujem. Obyvatelia týchto dvoch východných regiónov Ukrajiny sú teda v neistote. Nevedia, čo bude s nimi v budúcnosti. Voľby v Donbase sú v nedohľadne a nechcú ich ani predstavitelia separatistov, ani Kyjev. Voľby v tomto regióne však musia zainteresované strany uskutočniť na základe zmluvy MINSK-2.

 

Z ČOHO VLASTNE ŽIJÚ?

Poslancom ukrajinského parlamentu, aspoň niektorým, skutočne nie je čo závidieť. Niektorí z nich za celý minulý rok zarobili, podľa ich vlastných oficiálnych priznaní, iba od 1500 do 2400 eur /v prepočte/ a za takéto peniaze by mnohí naši zákonodarcovia do budovy NR SR nikdy ani nevstúpili! Títo však vytvorili TOP – desiatku najchudobnejších. Z desiatky z najväčšími príjmami sa najlepšie vedie V. Chomutynnikovi /hnutie Obrodenie/, ktorý v roku 2015 zarobil neuveriteľných 5 730 000 eur! Za touto sumou sa skrýva príjem nie z poslaneckého platu, ale z prenájmu svojho majetku a dividend. Nuž, niektorí sa snažili aspoň tieto štedré sumy skryť za dividendy z akcií a cenných papierov, iní svoje osobné zisky jednoducho zapísali do rubriky „iné príjmy“.  „Najchudobnejší“ z desiatky s najvyššími príjmami A. Oniščenko /Vôľa ľudu/ zarobil v minulo roku 2 281 220 eur, ale podľa neho z toho cca 1,5 milióna eur v jeho zárobku nemajú čo robiť, lebo tieto peniaze získal predajom svojho súkromného majetku. Svojou deklaráciou však najviac pobavil v poradí deviaty D. Dzendzerskij /Ľudový front/, ktorý priznal oficiálny ročný poslanecký plat vo výške 2584 eur, ale tých 1,25 milióna eur jednoducho dostal do daru...

 

CHUDÁCI MINISTRI

Podľa oficiálnych údajov sú ukrajinskí ministri skutočne chudáci – mesačne zarábajú asi 6000 hrivien /cca 214,30 eura/. Ostatní zamestnanci ministerstiev od 90 do 536 eur. Nie je však štátny zamestnanec ako štátny zamestnanec. Tak napríklad šéf Národného protikorupčného výboru zarába mesačne 2460 eur, riaditeľka Národnej polície 1535 eur, guvernérka Národnej banky  okolo 3000, priemerný plat detektíva Národného protikorupčného výboru je od 1200 do 1300 eur a napríklad predseda štátnej akciovky Naftohaz zarába necelých tisíc eur mesačne. Takže, na východ od našich hraníc sú ministri skutočne chudáci!

 

UKRAJINKA NA EVERESTE

Irina Halajová, rodáčka z Mukačeva, sa stala prvou Ukrajinkou, ktorá vystúpila na najvyššiu horu sveta. Pritom horolezectvu sa venuje iba tri roky. V „civile“ je úspešnou manažérkou, v Kyjeve riadi jednu firmu na predaj ropy a výrobkov z nej. Než sa rozhodla pricestovať do Himalájí tak absolvovala úspešné výstupy na najvyššie štíty Kaukazu. Irina vraj pracuje a zarába iba preto, aby mohla cestovať po svete a venovať sa horolezectvu. Ako liezť v horách ju stále učí jej tréner Viktor Bobok, ktorý je pre zmenu prvý Ukrajinec, ktorý vystúpil na najvyššie končiare všetkých kontinentov.

 

NEPOTREBUJÚ OBLÚK PRIATEĽSTVA

V hlavnom meste Ukrajiny sa pripravuje likvidácia Oblúka priateľstva a na jeho mieste chcú odhaliť pamätník bojovníkom ATO – účastníkom tzv. protiteroristickej operácie, ako naši susedia oficiálne volajú pôsobenie vládnych jednotiek na Donbase. Oblúk priateľstva národov zriadili v roku 1982 na počesť zjednotenia Ruska s Ukrajinou v roku 1654. Rozhodnutiu o likvidácii symbolu spojenectva Ruska s Ukrajinou predchádzali v médiách rôzne diskusie o tom, že tento pamätník nemá žiadnu umeleckú hodnotu a zároveň je celkom zbytočný...

 

DEKOMUNIZÁCIA V PRAXI

V Dnepropetrovsku ešte v posledných dňoch januára demontovali jeden zo symbolov komunistickej minulosti – pamätník Grihorijovi Petrovskému, ktorý stál pred budovou hlavnej železničnej stanice. Tých, ktorí prišli vyjadriť svoj nesúhlas s týmto aktom bolo oveľa menej než tých, ktorí boli pripravení aktívne prispieť k odstráneniu 7-metrov vysokej bronzovej sochy. Dnes už sa nachádza v prímestskej časti, do ktorej zvážajú demontované symboly sovietskej minulosti. Socha o hmotnosti 12,5 tony nie je lacná. Iba samotný bronz stojí približne 71 500 eur.

 

To všetko však bola iba prvá etapa. Tou druhou bolo neskoršie premenovanie mesta na Dneper. Jeho pôvodný názov nemal nič spoločné s Petrom I., ruským cárom, ale s boľševikom Petrovským. Ukrajinci mu vyčítajú skutočne veľa: napríklad to, že ako ľudový komisár vnútorných vecí RSFSR v rokoch 1917-1919 spustil červený teror, okrem toho začiatkom 30-tych rokov minulého storočia sa aktívne podieľal na organizovaní hladomoru na Ukrajine, ktorý spôsobil smrť najmenej dvoch miliónov ľudí. V rokoch 1919-1938 bol Petrovský, s určitými prestávkami, predsedom Všeukrajinského ústredného výkonného výboru, potom bol odstavený od všetkých významných funkcií, ale tento poslanec Štátnej dumy ešte počas cárizmu v rokoch 1912-14 pokojne prežil až do roku 1958.

 

Teraz je však problém v niečom inom. Niektorí navrhovali, aby mestu zostal názov v ukrajinčine Dnipropetrivsk na počesť apoštola sv. Petra, ale ani tento neprešiel. Mesto sa jednoducho bude volať Dneper. Táto zmena názvu mesta a zároveň i oblasti bude stáť milióny eur!

 

Vladimír MEZENCEV

/Cesta na Ukrajinu absolvovaná pri finančnej pomoci Literárneho fondu/