Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

Niektorí slovenskí novinári – kolegovia, ktorí azda prvýkrát v živote navštívia Ukrajinu, i to ešte iba do vzdialenosti dva kilometre od spoločných hraníc, sú nadšení výhodným kurzom eura voči hrivne a tak pre nás aj nízkymi cenami tovarov a služieb v ukrajinských obchodoch a reštauráciách a na trhoviskách. Zároveň ich príjemne prekvapí aj množstvo, kvalita a pestrosť ponúkaného tovaru. Majú pravdu, veď kurz hrivny neustále klesá. Keď v posledných dňoch minulého roku v oficiálnych zmenárňach dávali za euro v najlepšom 27,90 hrivny, v minulých dňoch už 28,40. A tak, napríklad, za euro dostanete v tamojších kaviarňach až tri šálky kvalitnejšieho espresa než u nás, pričom na Slovensku vám to euro s najväčšou pravdepodobnosťou nebude stačiť ani na jedno. A tak by sme mohli pokračovať aj porovnávaním cien alkoholických nápojov, cigariet, ale i odevov, topánok, či benzínu. Kolegovia sa vrátia domov, plní dojmov z tržníc a obchodov, zároveň s plnými taškami. Nemajú potom problém napísať reportáž z krajiny našich východných susedov. Má to však jeden háčik: celý materiál je zameraný iba na porovnávanie cien u nás a na Ukrajine. Áno, naša susedná krajina sa im môže zdať dokonca ideálna, veď ju navštívia iba na niekoľko hodín a vtedy sa tu cítia ako kedysi v 60-tych rokoch minulého storočia Viedenčania, ktorí si odskočili do Bratislavy na obed do hotela Devín, spojený s nákupom potravín a krištáľu.

 

Ukrajina však v súčasnosti prežíva jedno z najťažších období od roku 2014, kedy sa k moci dostali súčasní predstavitelia štátu. Vládna kríza je, ako sa hovorí, na spadnutie, v Doneckej oblasti sa zintenzívňujú boje medzi separatistami a vládnymi vojskami. Vláda nedokáže vyriešiť jeden vážny problém, ktorým je pre ňu záväzok z podpísanej dohody v Minsku – udeliť osobitný štatút územiam, na ktorých vyhlásili tzv. Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku.

 

NESPLNITEĽNÉ PODMIENKY?

Minister ekonomického rozvoja a obchodu Ajvaras Abromavičius, ktorý prišiel z Litvy, požiadal ministerku financií Nataliu Jareskovú, tá sa pre zmenu vrátila na Ukrajinu po dlhodobom pobyte v USA, aby vo funkcii premiéra vystriedala Arsenija Jaceňuka. Abromavičius má ešte ďalšie podmienky: odvolať generálneho prokurátora Viktora Šokina a podpredsedu Bloku Petra Porošenka, teda veľmi blízkeho človeka hlavy štátu, Ihora Kononenka. Pokiaľ sa tak nestane, podá demisiu. Tú nakoniec aj podal. Dôvod? Nepociťuje podporu vlády pri zavádzaní a realizácii nevyhnutných hospodárskych reforiem, naopak, Kononenko cieľavedome brzdí reformy všade tam, kde len môže. Napríklad v parlamente... Okrem toho chce mať kontrolu nad tokmi peňazí, ktoré z Abromavičiusovho ministerstva smerujú do štátnych podnikov.  Jaresková návrh zatiaľ jediného kolegu z vlády jednoznačne odmietla. Niektorí ministri, ktorí sa tiež vyhrážali demisiou, po rozhovore s prezidentom Petrom Porošenkom, sa rozhodli zostať vo vláde. Abromavičius však trvá na svojich požiadavkách a svoju demisiu na rozdiel od kolegov neodvolal.

 

MÔŽE MAŤ DVA PASY

Minister Ajvaras Abromavičius však okrem boja s rôznymi proti reformnými skupinami, ktoré na verejnosti síce vyhlasujú, že ich cieľom sú rekonštrukcia a zmena všetkého nevyhovujúceho v ekonomickom a spoločenskom systéme krajiny, čo on považuje za permanentné politické frázy, musí riešiť aj jeden svoj osobný problém. Má pôvodné litovské občianstvo, okrem toho prijal aj ukrajinské. Podľa zákonov svojej pôvodnej vlasti, ktorá neuznáva dvojité občianstvo, má teda stratiť litovské. Napriek tomu sa vyhol jeho strate. Abromavičius využil medzeru v zákone, ktorá umožňuje mať dvojité občianstvo iba v tom prípade, kedy predkovia jeho žiadateľa sa vysťahovali z Litvy pred rokom 1940. Ukrajinský minister zistil, že jeho prarodičia odišli za lepším životom najskôr do Argentíny, potom do Brazílie. Vláda Litovskej republiky mu však dvojité občianstvo dovolila mať iba na dva roky. Asi ráta s tým, že po dvoch rokoch už na Ukrajine nikto nebude mať záujem o jeho služby, pretože na východ od našich hraníc nikto nenájde odvahu skutočne sa pustiť do radikálneho zavádzania zmien, na ktoré tak netrpezlivo čakajú veritelia v západnej Európe a za oceánom.

 

MÁLO PITNEJ VODY

Stavom sieti vodovodov sa musela zaoberať aj Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, pretože podľa jej informácií až 37% z nich sú v havarijnom stave. V porovnaní s rokom 1980 je síce spotreba pitnej vody v súčasnosti dvakrát nižšia, ale nemení sa nízka kvalita prác čistiarní odpadových vôd i znečisťovanie vodojemov. Výsledkom je nižšia kvalita pitnej vody až na takú úroveň, že stúpa nebezpečenstvo vzniku rôznych epidémií.

 

Odborníci vyrátali, že Ukrajina musí ročne zmeniť až 2 200 km verejných vodovodných sietí, čo predstavuje 2,9% ich celkovej dĺžky. V súčasnosti sa však darí každoročne vymeniť iba O,8%.

 

STRATIA MILIARDY EUR

Podľa vyjadrenia šéfky Národnej banky Ukrajiny Valeriji Hontarevovej zavedenie protiruských ekonomických sankcií bude stáť Ukrajinu najmenej miliardu eur. Okrem toho krajina stratí ďalších 2,5 mld. eur predovšetkým znížením cien komodít, ktoré tvoria základ ukrajinského exportu, na svetových trhoch. Rusko už len preto, že Ukrajina sa pripojila ku krajinám, ktoré praktikujú hospodárske sankcie voči nemu, zakázalo dovoz ukrajinských potravín a zároveň na ďalšie komodity uvalilo colné poplatky. Naši východní susedia sa stále spoliehajú na vývoz svojej produkcie do západnej Európy a Kanady, predovšetkým slnečnicového oleja, ktorého sú najväčšími výrobcami na svete. Určite však pôjde o oveľa menšie množstvá, než by Ukrajina potrebovala vyviezť.

 

UŽ NEBUDÚ UTEČENCI

Jednou z charakteristík súčasnej Ukrajiny je obrovská migrácia obyvateľstva za hranice svojej domoviny. V cudzine trvalo alebo dočasne žijú vyše dva milióny obyvateľov, ktorí Ukrajinu opustili v 90-tych rokoch minulého storočia. Časť z nich si legalizovala svoj pobyt, veľa z nich však žije a pracuje stále ilegálne. Ukrajinci pravidelne mesačne posielajú domov príbuzným a rodinám viac peňazí, než je oficiálny príjem štátu zo zahraničného obchodu! Aj to je jeden z dôkazov, že tých Ukrajincov žije a pracuje v cudzine veľmi veľa.

 

Ešte nie tak dávno migranti z Luhanska a Donecka dostávali vo vúčšine krajín EÚ štatút utečenca a to im pomáhalo bez problémov si legalizovať pobyt a nájsť si zároveň slušnú prácu. Teraz však mnohé štáty zaradili Ukrajinu medzi bezpečné krajiny. Znamená to, že migrantov z Ukrajiny už nebudú považovať za utečencov a i keď budú mať platné pasy i víza, tak iba za turistov. Znamená to, že po uplynutí termínu, uvedenom v pase, budú musieť opustiť schengenský priestor. Zrejme tak bude musieť urobiť aj prevažná väčšina z tých, ktorí pred časom dostali štatút utečenca.

 

Vladimír MEZENCEV

/Príspevok napísaný pri finančnej pomoci Literárneho fondu na cestu na Ukrajinu/