Z ukrajinského zápisníka – Vladimír MEZENCEV

Naši východní susedia majú už za sebou Vianoce i novoročné sviatky. Na tom by nebolo nič zaujímavé, ale niektoré rodiny slávili až dvoje Vianoce. Predovšetkým v západnej časti krajiny, v ktorej žijú aj početné katolícke komunity. Pre ne Vianoce sú v nám dobre známom termíne /24.-26. decembra/, ale prevažná časť Ukrajincov sa pridržiava tzv. juliánskeho kalendára. Ten je stále záväzný pre pravoslávnych veriacich a časť gréckokatolíkov. Rozdiel medzi gregoriánskym a juliánskym kalendárom je 13 dní...

 

Bez ohľadu na to, či slávili iba jedny Vianoce, alebo až dvoje, pre väčšinu Ukrajincov mali skromnejší rozmer než v uplynulých rokoch. Aspoň z pohľadu toho, čo si mohli dovoliť dať na sviatočné stoly. Od roku 2013 ceny potravín, zeleniny a ovocia neustále stúpajú. Tak napríklad mäso v priemere o 40%, údeniny o 50%, ryby o 60, mandarínky o takmer 200, olivy o 140 percent, jablká dvojnásobne, pomaranče o tretinu, citróny viac než trojnásobne... Samozrejme, Ukrajinci si viac ako plné stoly želali mier vo svojej domovine. Podľa prieskumov verejnej mienky však až 62% respondentov je presvedčených, že súčasné zákony nemôžu zabezpečiť mier a iba necelá tretina /31,66%/ si myslí, že trvalý mier na Ukrajine môže nastať na základe politických riešení a dodržiavania ich realizácie. Napriek novoročnému a vianočnému prímeriu v zóne bojov, množstvo rodín z obcí a miest v Doneckej a Luhanskej oblasti sviatky neprežívalo vo svojich domácnostiach. Minimálne pätina, vrátane oblastných centier, teda Donecka a Luhanska, hľadalo dočasné útočištie u príbuzných a známych v iných regiónoch. Z obce Stancia Luhanovskaja odišla na sviatky až vyše polovica domácich, konkrétne 52%, z iných obcí a miest necelá tretina. Väčšina však predsa len dala prednosť svojim domovom. Veď ľudia sú už tu zvyknutí na všeličo a vedia kam sa majú v prípade streľby schovať...

 

VOJNA KORUPCII

Donbas a korupcia – dve najbolestivejšie problémy súčasnej Ukrajiny. Obyvatelia tejto krajiny sú smutní z toho, že novému vedeniu štátu sa napriek snahe, ktorú mu nemožno uprieť, v boji proti korupcii veľmi nedarí. Spočiatku zaslúžene nechýbal optimizmus, veď sa boj proti tejto pliage radil medzi prioritné záležitosti spoločnosti, ale postupne sa všetko začalo vracať do tradičných koľají. Podľa 2015 oslovených občanov zo všetkých regiónov Ukrajiny /okrem okupovaného Krymu a okresov Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré sú pod správou separatistov/ sa korupcii najviac darí na akademickej pôde, za ňou nasleduje vybavovanie potrebných potvrdení pri privatizácii pôdy a prideľovaní poľnohospodárskych pozemkov. Symbolická bronzová medaila patrí zdravotníctvu, konkrétne tzv. dobrovoľným darom nemocniciam a zároveň platbám za bezplatné služby v tomto rezorte, štvrté miesto má podplácanie dôstojníkov a lekárov pri snahách vyhnúť sa povinnej vojenskej službe. TOP 5 „najrozkvitnutejších“ miest korupcie uzatvárajú úplatky pri vydávaní cestovných pasov.

 

Skutočným fiaskom nedávno skončilo prvé zasadnutie Národnej proti korupčnej rady na ktorom došlo takmer k fyzickému stretu medzi ministrom vnútra Arsenom Avakovom a exprezidentom Gruzínska, teraz už ukrajinským občanom a šéfom Oblastnej štátnej administratívy v Odese Michailom Saakašvilim. Čo sa týka korupcie v krajine sú zaujímavé dva citáty popredných ukrajinských predstaviteľov. Prvý zaznel z úst M.Saakašviliho, ktorý na adresu predsedu vlády Arsenija Jaceňuka povedal: „Žiaľ, že som premiér ministra musel nazvať zlodejom a ešte viac mi je ľúto, že je to pravda“. Druhý vyslovil špeciálny proti korupčný prokurátor Nazar Cholodnickij: „Myslím si, že prvé výsledky v boji s korupciou dosiahneme už skoro, konkrétne s príchodom nového roku. Tie dôležitejšie sa dostavia neskôr, pretože korupcia u nás v Ukrajine je virtuálna“. Veľmi zaujímavá myšlienka, ale čo pod tou virtuálnosťou myslí pán prokurátor, to vie len on sám...

 

DEDIČSTVO SPOZA OCEÁNU

V ukrajinských novinách a časopisoch sa často objavujú inzeráty, že tá a tá advokátska kancelária hľadá, v súvislosti s dedičstvom, príbuzných tej a tej osoby, ktorá zomrela v zahraničí. Najčastejšie ide o Kanadu, Austráliu, USA a Nemecko. Nečudo, veď svojho času do cudziny hľadať lepší život odišlo až 15 miliónov Ukrajincov. Ide hlavne o tých, ktorí do zahraničia, predovšetkým za Atlantický oceán odišli ešte pred II. svetovou vojnou. Ďalšia vlna emigrácie začala po rozpade Sovietskeho zväzu.

 

Odborníci predpokladajú, že v súčasnosti na dedičov v Ukrajine čaká vyše 350 miliónov amerických dolárov. V niektorých prípadoch však krajania ešte počas svojho života odkážu svoj majetok priamo obciam, v ktorých sa narodili oni, alebo ich rodičia, v mnohých prípadoch však aj pravoslávnej i gréckokatolíckej cirkvi. Najzaujímavejší prípad z posledného obdobia je z obce Staryj Dobrotvor vo Ľvivskej oblasti, z ktorej pochádza rodina teraz už nebohého milionára Wiliama /predtým Vasilija/ Petracha, v celom svete uznávaného jazykovedca. W. Petrach hľadal rodný dom svojich rodičov, ale ten už neexistoval. Američan po rozhovore s predsedom obecnej rady sa rozhodol v dedine postaviť knižnicu. Vrátil sa síce do Ameriky, ale skoro po návrate zomrel. Na svojich však nezabudol. Na Ukrajinu pricestovali správcovia jeho pozostalosti a začali pripravovať výstavbu spoločenského centra, ktorého súčasťou malo byť kino, knižnica, pošta, kaviareň, filiálka banky, ba dokonca i biliardová herňa. Stavbu takéhoto, pre ukrajinské dediny nezvyčajného objektu aj úspešne dokončili, veď z Ameriky každé tri mesiace prichádzala prísna kontrola. Inšpektori pozorne sledovali kvalitu stavebných prác i použitých materiálov. Stavbári však nedostávali americké platy, ale iba také, ktoré zodpovedali priemernej ukrajinskej mzde.

Na rozdiel od prevažnej väčšiny obyvateľov Starého Dobrotvora sa priami príbuzní W. Petracha zo stavby vôbec netešili. Veď všetci až do začiatku budovania objektu dúfali, že dedičstvo si rozdelia medzi sebou...

 

CUDZINCI V NÁRODNEJ GARDE

Prezident Petro Porošenko pred niekoľkými dňami podpísal doplnok k zákonu O národnej garde, na základe ktorého cudzinci môžu slúžiť v tejto špeciálnej bojovej organizácií, ale iba po podpísaní úväzku na konkrétne časové obdobie. Okrem toho tento doplnok určuje počet príslušníkov Národnej gardy, právne aspekty jej existencie a právomoci, štruktúru gardy, vzťahy s ostatnými bezpečnostnými inštitúciami, s orgánmi samosprávy i ministerstvom obrany. V súvislosti s podpísaním doplnkov a zmien v tomto zákone veliteľa Národnej gardy menuje prezident na základe odporúčania ministra vnútra.

 

Členmi Národnej gardy sa takto môžu stať cudzinci – dobrovoľníci, ktorí doteraz bojujú proti separatistom v rôznych tzv. dobrovoľníckych zoskupeniach. Oficiálne sa hovorí o Francúzoch, Gruzíncoch, Bielorusoch... Doteraz sa medzi zahraničnými aktivistami v bojoch proti separatistom nepodarilo odhaliť ani jedného Slováka...

 

NESMÚ PRÍSŤ O STRECHU NAD HLAVOU

Ukrajinské banky už nebudú môcť odoberať byty a domy svojich dlžníkov, ktorí majú neplnoleté deti. Ide o prípady, kedy klient banky za hypotekárny úver ručil svojou nehnuteľnosťou. Táto povinnosť však nevyplýva z nejakého zákona, ale z riešenia konkrétneho prípadu Najvyšším súdom. Každý, kto sa ocitne v takejto situácii má teraz nádej, že nepríde o strechu nad hlavou. Riešenie záležitosti súdmi však pripomína beh na dlhé trate, naopak, banky dokážu riešiť problémy veľmi rýchlo a samozrejme, vo svoj prospech.

 

Čo sa týka ukrajinských bánk, tie majú niekedy svojrázne spôsoby kontaktovania svojich klientov. Napríklad telefonovaním mu v nočných hodinách, aby nezabudol na splácanie svojho úveru, alebo poslaním k nim neskoro večer ostrých mužov, ktorí ich nie veľmi láskavo upozorňovali na ich pozdĺžnosti voči banke. Národná banka Ukrajiny preto vypracovala akýsi 12-bodový „morálny kódex správania sa k svojim dlžníkom“. Je síce vypracovaný ako odporúčanie, ale zároveň pomerne tvrdo žiada od bánk, aby sa ním riadili. Nech to len skúsia nebrať ich kódex na vedomie. Potom to môžu pocítiť...

 

/Príspevok napísaný s finančnou pomocou Literárneho fondu/