Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

U našich susedov sa už 5. septembra začala oficiálna kampaň, spojená s komunálnymi voľbami, ktoré budú 25. októbra. Uskutočnia sa v čase hlbokej ekonomickej i spoločenskej krízy a okrem toho počas nevyhlásenej občianskej vojny na východe krajiny. Vládne tam síce relatívny pokoj, ale o zložitosti situácie svedčí aj situácia v Minsku, kde sa stretla trojstranná skupina, ktorú tvoria predstavitelia Ukrajiny, separatistov z tzv. Doneckej a Luhanskej ľudových republík a OBSE. Trio sa nedokázalo dohodnúť na stiahnutí tankov a diel s kalibrom menším než 100 mm a predovšetkým na termíne volieb v separatistických regiónoch. Tie ultimatívnou formou oznámili, že v Donecku budú voľby 18. októbra, v Luhansku 1. novembra a ďalšie plánujú uskutočniť na vidieku až 21. februára. Zástupcovia OBSE v tejto súvislosti vyhlásili, že tieto voľby nebudú v súlade s ukrajinskými zákonmi a odporujú všetkým doterajším dohodám, uzatvoreným na najvyššej úrovni v Minsku. Doneck a Luhansk o.i. žiadajú odhlasovať Najvyššou radou zmeny v Ústave Ukrajiny na základe ich návrhov. Do riešenia krízy v krajine sa aktívne zapája aj prvý prezident Ukrajiny /1991-1994/ Leonid Kravčuk, ktorý vyhlásil, že nezodpovedné zmeny dátumov volieb síce vyhovujú Kremľu, ale zároveň Ukrajina musí poprosiť Rusko, aby trochu usmernilo bojovníkov z Donbasu. Pretože by sa vôbec nepočudoval, keby zajtra určili nové dátumy volieb, pozajtra ešte novšie...

 

Jedno je však isté: podobne ako pred štvrťstoročím v ruskojazyčnej časti Moldavska, v dnešnej Pridnestrovskej republike, nikto nedokázal nájsť konsenzus. Vznikol tam síce štát, ktorý prakticky nikto neuznáva, ale v Tiraspole a na okolí už dávno nikto nebojuje, situáciu legálne kontrolujú aj jednotky ruskej armády ako tzv. mierotvorcovia. Samozrejme, kopírovať Pridnestrovsko v Donbase má veľmi, veľmi ďaleko od ideálu, ale veľa vecí nasvedčuje, že sa scenár od Dnestra môže aspoň približne opakovať...

 

SCHENGEN SA IM VZDIAĽUJE?

Na jednej strane Brusel tvrdí, ako robí všetko pre to, aby sa Ukrajina stala súčasťou západného sveta, na druhej všestranne brzdí rozvoj kontaktov Ukrajincov s občanmi schengenského priestoru. Je síce pravda, že niektoré krajiny sú voči Ukrajine ústretovejšie, iné zase menej. Tak napríklad obyvatelia Zakarpatskej oblasti Ukrajiny tvrdia, že veľmi ťažko získavajú slovenské víza a preto – pokiaľ chcú navštíviť našu republiku – snažia sa získať potrebné pečiatky na generálnom konzuláte Maďarska v Užhorode a na poľskom vo Ľvive. Belgicko však zamieta v priemere už každú desiatu žiadosť o víza, čo je dvakrát viac než ich bolo zamietnutých v roku 2013. Podobná situácia je na diplomatických zastupiteľstvách Švajčiarska, Fínska, Španielska, Portugalska, Grécka a Švédska. Naopak, ústretovejšie pri vydávaní víz Ukrajincom ako v minulosti sú konzuláty Poľska, Slovinska a troch bývalých sovietskych republík – Lotyšska, Litvy a Estónska.

 

RÓM S METLOU?

V Mukačeve, druhom najväčšom meste Zakarpatska a zároveň partnerskom meste Prešova, odhalili sochu Róma s metlou v rukách. Má zobrazovať tak trochu klasického sovietskeho „dvorníka“, teda domovníka, ktorého povinnosťou bolo aj zametanie ulice pred domom. Dielo je umiestnené pred obytnou štvrťou, v ktorej žijú predovšetkým Rómovia a tí voči nemu neskrývajú svoje výhrady. Podľa nich muž s metlou v rukách nemôže charakterizovať príslušníka ich etnika, veď domovník nikdy nebola klasická rómska profesia, skôr ju považujú za urážku a výsmech svojho pôvodu a spôsobu života. Budúcnosť tejto sochy je preto neistá a môže sa ľahko stať, že jedného rána tam už nebude...

 

PREDÁVAJÚ NOVINY

Na rozdiel od Slovenska regionálna a miestna tlač na Ukrajine je zatiaľ v rukách štátu. Dlho však už nebude. V rámci privatizácie a komunálnej reformy je na predaj až 518 regionálnych a lokálnych novín s celkovým nákladom 2,3 miliónov kusov. Ich ročný príjem predstavuje v súčasnosti 286 miliónov hrivien, teda cca 12 miliónov eur. Ide o tretinu z celkového trhu miestnej tlače, pričom takmer dve tretiny sa distribuujú predplatiteľom. Zamestnávajú takmer 4650 pracovníkov, polovicu z nich tvoria novinári. Predávať sa budú predovšetkým tie tituly, ktoré sú ziskové a tých je vyše tretina. Tie stratové, pokiaľ sa pre nich nenájdu kupci, zostanú síce naďalej v rukách štátu, ale asi nie dlho. V súčasnosti v podmienkach tvrdej hospodárskej krízy sa ich štát bude snažiť jednoducho zlikvidovať. Očakáva sa, že niektoré z týchto tlačených médií kúpia aj zahraničné firmy a vydavateľstvá.

 

ULICU UŽ NEMÁ...

V západoukrajinskom meste Ľviv mali donedávna ulicu aj pamätník prvej ženy – kozmonautky Valentíny Tereškovovej. Mestská rada však už pred časom prijala uznesenie o demontáži symbolov komunizmu a nacizmu. Pamätník sa nachádza na ulici Vyhovského /predtým Tereškovovej/. Ruský senátor Anatolij Lisicin už oslovil Ľvivského primátora Andrija Sadového s návrhom, že v prípade prijatia konečného rozhodnutia o demontáži tohto pamätníka má záujem o jeho presťahovanie do Jaroslavskej oblasti Ruskej federácie, v ktorej sa V. Tereškovová narodila v roku 1937. Do vesmíru vyletela v júni 1963, na kozmickej lodi Vostok 6 absolvovala tri dni. Jej meno nesie aj kráter na mesiaci a malá planétka.

 

NEMUSIA HĽADAŤ PRÁCU

Na Slovensku Ukrajinci, ktorí chcú u nás pracovať, musia absolvovať zdĺhavú administratívnu procedúru. O ňu sa môžu oficiálne uchádzať iba vtedy, keď už majú povolenie na pobyt. Ten im však vo všeobecnosti cudzinecká polícia udelí až vtedy, keď majú pracovnú zmluvu. Kruh je tak uzavretý... Veľký záujem o prácu Ukrajincov je predovšetkým v Poľsku a Česku. Za hodinovú mzdu od 3 do 10 eur ponúkajú prácu obrábačom kovov, stavbárom, v potravinárskom a textilnom priemysle, v cestovnom ruchu. Väčšina firiem ponúka bezplatné ubytovanie. Len pre zaujímavosť – až 60% našich solídnych stavebných firiem si sťažuje na nedostatok kvalifikovaných robotníkov...

 

TAKMER NA DNE...

Ukrajina od vyhlásenia samostatnosti v roku 1991 sa dlhé roky pýšila svojou mediálnou slobodou, za ktorou zaostávali takmer všetky bývalé republiky Sovietskeho zväzu. Žiaľ, dnes je tento stav už minulosťou. Z pohľadu slobody prejavu v masmédiách jej v súčasnosti patrí až 129. miesto na svete, najhoršie v jej dejinách od vyhlásenia nezávislosti. Na druhej strane najslobodnejšie médiá sú vo Fínsku, Nórsku, Dánsku a Holandsku. Do TOP 10 sa ešte dostali Švédsko, Jamajka /?!/, Nový Zéland, Rakúsko, Kanada a Estónsko. Ako vidieť, ani Slovensko sa nemá čím chváliť. Nečudo, veď prevažná väčšina tzv. mienkotvorných médií je v zahraničných rukách...

 

Vladimír MEZENCEV

/Príspevok napísaný pri poskytnutí finančného príspevku Literárnym fondom na cestu na Ukrajinu/.