Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

Kto je v súčasnosti najznámejší Ukrajinec na celom svete? Zdá sa, že ani nie tak prezident Petro Porošenko ako ešte stále oligarch Rinat Achmatov, pôvodne  Tatár. Občianska vojna v krajine ho síce obrala o stovky miliónov dolárov a hrivien, ale ešte stále ho možno považovať  aj za najbohatšieho občana nášho východného suseda. Achmetov, ešte nie tak dávno neoficiálny cár Donbasu, nepatrí medzi priaznivcov tzv. separatistických ľudových republík so sídlami v Donecku a Luhansku a preto mu z ich strany stále hrozí „zoštátnenie“ jeho majetku v týchto regiónoch, i keď v priebehu roka už veľa stratil na svojej hodnote.

 

O bývalom spojencovi exprezidenta Viktora Janukovyča si síce každý môže  myslieť čo chce, ale na celej Ukrajine azda nikto tak nepomáha trpiacim obyvateľom Donbasu ako on. Pred rokom založil Humanitárny štáb Rinata Achmetova, ktorý odvtedy vyexpedoval do zóny tzv. Protiteroristickej  operácie približne štyri milióny /!/ balíčkov  na prežitie. Jeden takýto balíček pre dospelého má hmotnosť 12 kg  a obsahuje sardinky v oleji, múku, cukor, slnečnicový olej, kondenzované mlieko, cestoviny, ovsené vločky, hrach, soľ, hydinovú paštétu.

 

Tento štáb venuje mimoriadnu pozornosť aj deťom. Dostávajú špeciálne potravinové balíčky, ale mimoriadnu pozornosť venuje zraneným a tým, ktoré potrebujú psychologickú podporu. Na území, spravovanom separatistami žije vyše 40 000 detí do dvoch rokov! Doteraz asi 13 000 detí sa dostalo k 250 vysokokvalifikovaným odborníkom z Psychologickej služby pri Humanitárnom štábe R. Achmetova, ktorí chlapcom a dievčatám poskytli nevyhnutnú psychologickú pomoc, potrebnú po prežití vojnových útrap a tráum. Achmetovovi ľudia dávajú veľký pozor, aby balíčky na prežitie obsahovali iba kvalitné potraviny ukrajinskej výroby, žiadne domáce či zahraničné produkty už po určenom termíne spotreby.

 

Ukrajinský superboháč však nezabudol ani na účastníkov II. svetovej vojny, ktorých v tzv. samostatných ľudových republikách žije vyše 38 000, ako aj na ďalších seniorov nad 83 rokov. Tí okrem balíčkov na prežitie dostali vkusnú a kvalitnú šálku na čaj, balíček čaju, škatuľu cukríkov, piškótový závin, dva druhy mydla a šampón. Plus pohľadnicu s osobným blahoželaním R. Achmetova pri príležitosti ukončenia vojny pred 70. rokmi, pričom on osobne sa klania pred nimi, pretože sú symbolom hrdosti a slávy.

 

Možno, že niekto celú činnosť Humanitárneho štábu R. Achmetova považuje skôr za akési prázdne a reklamné gesto, ale treba si uvedomiť, že na Donbase žijú stovky tisíc ľudí, ktorí stále nedostávajú mzdy, dôchodky a sociálne dávky.

 

ILEGÁLNY OBCHOD SO ZAJATCAMI

Ešte v minulom roku výmeny zajatcov sledoval na televíznych obrazovkách prakticky celý svet. Z jednej strany prichádzali vojaci regulárnej armády Ukrajiny a Národnej gardy, z druhej príslušníci vojsk tzv. Doneckej a Luhanskej ľudových republík. S pribúdajúcimi  mesiacmi však o výmene zajatcov prichádzajú z oboch táborov iba sporadické informácie. O to viac sa však hovorí o akomsi nelegálnom obchode s ľuďmi, teda so zajatcami, o ich výkupe za peniaze prostredníctvom rôznych sprostredkovateľov. Tieto  neoficiálne aktivity brzdia samotnú legálnu výmenu zajatcov, ktorá na základe dohôd, podpísaných v Minsku, jednoznačne hovorí o výmene „všetkých za všetkých“.  Tak  napríklad zo strany Ukrajiny sa do výmeny  zajatcov zapájajú rôzne dobrovoľnícke organizácie i niektorí „Afganci“ /takto volajú v krajinách bývalého ZSSR  tých, ktorí  ako vojaci Sovietskej armády museli bojovať koncom 70-tych a v 80-tych rokoch minulého storočia na území Afganistanu. Mnohí sa neskôr stali členmi rôznych kriminálnych štruktúr/. Samozrejme, rôzne tzv. tieňové výmeny sa realizujú jednotlivcami a skupinami, ktoré na to nemajú patričné kompetencie. Okrem toho spôsobujú chaos a nečudo, že nikto zo zodpovedných nevie, koľko zajatcov na oboch stranách netrpezlivo čaká na výmenu. Okrem toho Doneck  obviňuje Kyjev z toho, že zatvára do väzenia svojich prorusky zmýšľajúcich občanov a tí sa na slobodu môžu dostať iba tak, že ich potom ako zajatcov vymenia za ukrajinských vojakov, ktorí sa dostali do rúk separatistov. Údaje o počtoch zajatcov sa takto  značne rozchádzajú. Donbas tvrdí, že spolu s prorusky zmýšľajúcimi Ukrajincami je v rukách ukrajinských bezpečnostných síl až 1500 zajatcov, predovšetkým civilov. Kyjev tvrdí, že eviduje maximálne 300 rebelov, zajatých priamo v bojoch počas protiteroristickej operácie. Obe strany však pripúšťajú, že doteraz posledná oficiálna výmena sa uskutočnila vo februári, kedy sa na slobodu dostalo 139 ukrajinských vojakov, ktorí skončili v rukách separatistov v bojoch pri Debaľceve a na Doneckom letisku, pričom vládne sily prepustili 52 bojovníkov z Donbasu. Doneck a Luhansk tvrdia, že v ich zariadeniach držia ešte 300 zajatcov. Je možné, že ich niekto bude musieť doslova vykúpiť...

 

COLNICE DO RÚK CUDZINCOV?!

Ukrajinská vláda chce v najbližšom čase odovzdať niektoré svoje colnice na hraničných priechodoch do Poľska, Maďarska, Rumunska a na Slovensko do rúk zahraničných súkromných spoločností /!/, konkrétne britskej Crown Agents, ktorá vraj už má skúsenosti z takejto činnosti v niektorých európskych krajinách. Týmto netradičným krokom chce zaviesť poriadok v práci najskorumpovanejších colníc v krajine, teda vrátane troch, ktoré sa nachádzajú na ukrajinsko-slovenských hraniciach. Ťažko povedať, akú dohru bude mať toto rozhodnutie vlády, pretože colné orgány nášho východného suseda sú v tomto smere veľmi skeptické. Áno, o korupcii vo vlastných radoch síce vedia svoje, ale nemôžu pochopiť /nielen oni/ ako môže niektorá krajina dať do rúk zahraničnej súkromnej firme také dôležité štátne zariadenia, akými sú colnice na hraničných priechodoch!

 

/Príspevok napísaný pri finančnej pomoci Literárneho fondu, ktorý autorovi prispel na cestu na Ukrajinu/.