Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

V roku 1991 v referende za vyhlásenie nezávislosti Ukrajiny hlasovalo za samostatnosť až 90% obyvateľov vtedy ešte sovietskej zväzovej republiky, pričom časť z nich bola aj z Krymu i Donbasu. S pribúdajúcimi rokmi však vnútorná politika jednotlivých vlád, ich korupcia a následný pokles životnej úrovne spôsobili, že počet prívržencov  ukrajinskej samostatnosti sústavne klesal. Tak napríklad v auguste 2013 by už za nezávislú a samostatnú Ukrajinu hlasovalo iba 61% obyvateľov krajiny. Na veľké prekvapenie v podstate občianska  vojna a anexia Krymu zvýšili vlastenecké cítenie Ukrajincov, ale ich počet je stále nižší, než tých 90 percent v roku 1991. V auguste minulého roku sa za nezávislú a samostatnú Ukrajinu vyslovilo 76% občanov vo veku nad 18 rokov. Výrazné rozdiely sú však v jednotlivých regiónoch krajiny. V jej západnej časti sa za plnú suverenitu Ukrajiny vyslovilo až 99% obyvateľstva, v regióne Donbasu iba 34%, teda približne tretina. Rovnaký počet sa vyslovil proti existencii samostatného štátu a 32% obyvateľov Donbasu nemá na tento problém vyhranený názor. Až 91,4% občanov severných oblastí je jednoznačne za samostatnosť a nezávislosť /3,7% proti, 4,9% sa nevyjadrilo ani „za“, ani „proti“/, v hlavnom meste Kyjeve a na jeho okolí je 87,2% „za“, 5,2% „proti“, 7,6% sa nevyjadrilo. Po Donbase má najmenej ukrajinských vlastencov juh krajiny, predovšetkým Odesa s regiónom – 64% „za“ a 21% „proti“.

 

NA ČO SÚ HRDÍ?

Na otázku: Čo vo vás vyvoláva najväčšiu hrdosť na Ukrajinu? – vyše tretina /35%/ považuje za predmet hrdosti mesto, v ktorom sa narodili, miesto na ktorom žijú, 29% Ukrajincov sú hrdí na svojich predkov – významné osobnosti Ukrajiny a na samotný štát, 26% respondentov si myslí, že najväčšou hrdosťou krajiny je  pracovitosť obyvateľstva a jeho pozitívny vzťah k spoločnému i svojmu majetku. Takmer štvrtina je hrdá predovšetkým na svoj ukrajinský jazyk, 22% na dejiny krajiny a duchovné kvality Ukrajincov, 14% sú najviac hrdí na štátnu hymnu a zástavu, rovnaký počet na krásu prírody. Pre zaujímavosť – 6% si najviac cení športové víťazstva a najmenej – iba dve percentá opýtaných – za najväčšiu hrdosť Ukrajiny považuje jej vojenskú silu...

 

PREČO PRÁVE SAAKAŠVILI?

Ako blesk z čistého neba zapôsobila informácia, že ukrajinský prezident Petro Porošenko vymenoval exprezidenta Gruzínska Michaila Saakašviliho za gubernátora Odesskej oblasti. Prečo tak urobil? Podľa jedných chcel si už od neho v Kyjeve oddýchnuť a podľa druhých poslal ho do najväčšieho prístavného mesta krajiny skutočne preto, aby tam riadil realizáciu ekonomických reforiem. Početní jeho krajania v Odese sa príchodu Saakašviliho potešili a tvrdia, že na rozdiel od ukrajinských politikov nedelí ľudí na svojich a cudzích a okrem toho nenávidí všetky tzv.kmotrovské vzťahy. Niektorí politológovia veria, že pokiaľ sa mu v Odese podarí  „urobiť poriadok“ – ako to od neho očakáva Porošenko, bude raz veľmi horúci kandidát na kreslo premiéra, alebo dokonca ukrajinského prezidenta ! Saakašvili, na ktorého doma čaká väzobná cela, ale napriek tomu má v Gruzínsku stále veľa priaznivcov, chce mať v Odese ešte jedného svojho krajana – exnámestníka ministra vnútra Gruzínska generála Giu Lordkipanidzeho a to vo funkcii šéfa oblastnej milície. Odesa je skutočne multietnické mesto, ale mať v jeho čele dvoch Gruzínov – stále ešte utečencov zo svojej krajiny, je pre mnohých Odesanov skutočne prisilná káva...

 

VOJNA BUDE POKRAČOVAŤ?

Väčšina Ukrajincov očakáva, že vojnový konflikt na juhovýchode krajiny bude pokračovať a to s ešte väčšou intenzitou, než doteraz. Jednoducho nedôverujú dohode z Minska a žiaľ, každodenný život v Doneckej i Luhanskej oblasti im dáva za pravdu. Líder tzv. Doneckej ľudovej republiky Zacharčenko chce mať pod svojou kontrolou Mariupoľ, Slavjansk, Kramatorsk a ďalšie mestá vraj aj preto, aby „jeho“  armáda bola stále v pohotovosti a bojovala. Podľa výskumu verejnej mienky, uskutočneného vo všetkých  oblastiach krajiny, okrem Doneckej a Luhanskej oblasti a Krymu, si každý štvrtý obyvateľ Ukrajiny myslí, že vojenský konflikt bude pokračovať ešte s väčšou silou a až 36,3% ráta s tým, že boje medzi armádou a separatistami budú s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať. Iba 6,4% si myslí, že oblasť vojenského konfliktu sa nebude zväčšovať.

 

PRIATEĽSTVO NA LINKE VARŠAVA – KYJEV

Z nečakaného víťaza prezidentských volieb v Poľsku – Andrzeja Dudu, urobili niektoré médiá u našich východných susedov Ukrajinca. Aby sme však boli spravodliví, prvú takúto informáciu priniesla poľská tlač. Duda vraj pochádza z rodiny Lemkov /ide o veľmi blízku príbuznosť s našimi Rusínmi/, ktorí žili na juhovýchode Poľska, teda pri hraniciach Poľska s Ukrajinou. Lemkovia boli po II.svetovej vojne násilne vysťahovaní zo svojej domoviny, časť presídlili do bývalého Sovietskeho zväzu, ďalších na nové poľské územie pri rieke Odra. Nový poľský prezident sa netají svojím pozitívnym vzťahom k Ukrajine, dokonca ho má vraj lepší, než jeho predchodca Bronislaw Komorowski. V Kyjeve očakávajú, že Duda a Porošenko veľmi rýchlo nájdu spoločný jazyk, ale je tu predsa len jeden problém: pôsobenie nacionalistickej Ukrajinskej povstaleckej armády /UPA/ počas II.svetovej vojny, ktorá terorizovala Poliakov, mnohých z nich zavraždila iba pre ich pôvod. Politológovia sú však presvedčení, že Duda bude v celosti dodržiavať líniu, ktorú vytýčili bývalí poľskí prezidenti Lech Walesa a Lech Kaczinski. Na jej základe Poľsko naďalej zostáva najvýznamnejším politickým spojencom Ukrajiny a jej advokátom v Európe.

 

POROŠENKOVA POPULARITA KOLÍŠE AKO HRIVNA

Aj najlepší európski bankári sa boja predpovedať zmeny kurzu ukrajinskej hrivny k americkému doláru, resp. k euru. O niečo šikovnejší sú však politológovia. Tí prišli na to, že obľúbenosť prezidenta Petra Porošenka sa medzi obyvateľmi mení tak, ako kurz hrivny k doláru. Začnime júlom 2014. Kurz hrivny k doláru predstavoval 11,95 a Porošenkova obľúbenosť 46,8%. O mesiac neskôr už za jeden dolár sa muselo zaplatiť 13,55 hrivny a popularita prezidenta klesla na 41,9%. Táto priama úmernosť bola ešte výraznejšia na prelome rokov 2014-2015, kedy hrivna klesla až na úroveň 37,76 za dolár. Táto devalvácia národnej meny sa odrazila aj v obľúbenosti prezidenta krajiny – tá klesla na najnižšiu úroveň vôbec – na 35%. V týchto dňoch je kurz hrivny k doláru približne 23:1. Znamená to, že výrazne stúpne aj popularita ukrajinského prezidenta ? Už asi nie. Ukrajinci začali chápať, že zvoliť si za prezidenta oligarchu nie je práve tá najlepšia cesta. Nie tak dávno si ešte naivne mysleli, že po zvolení premiestni svoj kapitál tam, kde to národ najviac potrebuje. Samozrejme, nestalo sa tak... Pripomeňme si, že v máji 2014 sa Porošenko stal prezidentom už po I.kole volieb, v ktorých dostal až 54,7% zo všetkých hlasov.

Vladimír Mezencev

/Príspevok napísaný pri finančnej pomoci Literárneho fondu/