Z ukrajinského zápisníka – Vladimír Mezencev

Víza pre našich východných susedov... Neriešiteľný problém už dlhé roky. Niekedy ich k návšteve Slovenskej republiky, resp. Ukrajiny potrebovali občania oboch krajín. Mnohí  z nás sa na to ešte dobre pamätajú, za vízami museli chodiť do Bratislavy, alebo do Prešova. Napriek tomu sme nemuseli prežívať až také tortúry, ako Ukrajinci, ktorí pred naším Generálnym  konzulátom v Užhorode museli čakať celú noc, aby sa na druhý deň dostali medzi tých šťastlivcov, ktorí mohli pri okienku odovzdať  žiadosť o vízum s potrebnými dokumentmi. Potom  však prezident Viktor Juščenko zrušil vstupné víza  pre občanov členských krajín EÚ, čo bolo skutočne pekné gesto. Už aj  preto, lebo pre Ukrajincov  sa vstup do Schengenského priestoru ešte sprísnil ! Naši susedia sa mohli cítiť ako my pred zrušením víz do USA. Američania pre vstup na územie  ČSFR, neskôr samostatného Slovenska  nepotrebovali žiadne víza, ale naši občania museli absolvovať často ponižujúce „kádrovania“ americkými diplomatmi v Bratislave.

 

Nepotvrdilo sa ani to, že po vypuknutí nepokojov na východe Ukrajiny sa výrazne zvýši počet tých, ktorí z obavy o svoju bezpečnosť sa pokúsia dostať na územie Slovenska, či už legálne, alebo cez tzv. zelenú hranicu. Naopak, počet Ukrajincov, ktorí k nám prichádzajú, sa dokonca znížil.  Ukrajinci, napriek mnohým sľubom z Bruselu, už rezignovali. Vôbec už nerátali s tým, že o bezvízovom styku s krajinami EÚ sa bude hovoriť ešte v tomto roku. Teraz  však  dostali veľkú šancu cestovať prakticky po celej Európe len s platným cestovným pasom – už v roku 2016. Ich domovina však musí úspešne absolvovať  symbolický test zvládnutia niektorých ekonomických a spoločenských reforiem, stability krajiny, boja proti korupcii, organizovanému zločinu a terorizmu, diskriminácii... Je toho naozaj dosť. Krajina má síce šancu splniť všetky uložené podmienky, ale...  Nuž, ťažko povedať, čo všetko nám Ukrajinci závidia. V každom prípade dve veci : mier a cestovanie po Európe bez víz !

 

BOHATÍ  „FARMÁRI“

Napriek tomu, že naši poľnohospodári už dostávajú zvýšené dotácie, či už z nášho ministerstva poľnohospodárstva, alebo Bruselu, stále si sťažujú na takmer likvidačné podmienky na činnosť, bez ohľadu na to, či ide o produkciu mlieka, mäsa, alebo obilnín. Na Ukrajine  však niektorí tamojší boháči vidia svoju budúcnosť  predovšetkým v poľnohospodárstve. Tak napríklad taký  Oleh Bachmaťjuk vlastní až 670 000 /!/  ha pôdy takmer na celom území štátu a jeho majetok podľa časopisu Focus predstavuje  2 miliardy 745 miliónov amerických dolárov, čo ho zaraďuje na 6.miesto medzi najbohatšími Ukrajincami. Jeho  poľnohospodárske podniky sa venujú pestovaniu obilnín a obchodu s nimi, chovu hydiny, hovädzieho  dobytka na mlieko i mäso. V desiatke najbohatších „poľnohospodárov“  Ukrajiny sú ešte traja miliardári, ostatní majú majetky „iba“ v hodnote stovák miliónov. Na veľké prekvapenie medzi milovníkov poľnohospodárstva  patrí aj stále najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov so 197 000 hektármi pôdy. Tento kráľ ukrajinských oceliarní a uhoľných baní má 20 veľkofariem na produkciu mlieka, ďalšie sú špecializované na pestovanie obilnín, kukurice, slnečnice a ľanu, ale i krmovín. Je tu ale jeden problém – Achmetovove  aktivity sú sústredené predovšetkým v Doneckej oblasti a na Kryme.

 

Najchudobnejší z tejto desiatky je Alexander Petrov so 137 000 ha pôdy a majetkom „iba“ 86 mil. dolárov.  Sústreďuje  sa na pestovanie sóji, zemiakov, obilnín, ale predovšetkým na produkciu mlieka.

 

MNOHÍ BOJKOTUJÚ MOBILIZÁCIU

Na východnej Ukrajine síce oficiálne platí prímerie, ale v skutočnosti naozaj iba na papieri. Porušuje sa prakticky denne a zo streľby, či dokonca zabíjania obviňuje jedna strana konfliktu druhú. Našťastie, ťažké zbrane /zatiaľ/ mlčia.  Napriek tomuto prímeriu na Ukrajine skončila štvrtá vlna mobilizácie brancov a záložníkov, ktorá trvala od začiatku roka do konca apríla. Jej výsledky sú zatiaľ neznáme a ťažko predpokladať, že sa ich niekedy dozvedia médiá a teda i celá verejnosť. Pravda je, dokonca nezatajená, že v tomto roku náš východný sused plánoval získať 103 500 nových, teda zmobilizovaných príslušníkov armády. Koľkých občanov sa však skutočne podarilo obliecť do uniforiem, nie je známe. Koľkých občanov sa však skutočne podarilo obliecť do uniforiem, nie je známe. Veď napríklad v Kyjeve prešlo vojenskou zdravotnou komisiou iba 60% povolaných. Pritom už napríklad  ploché nohy a krátkozrakosť nie sú dôvodmi na vyradenie  z vojenskej služby.

 

Ešte v prvom  štvrťroku vznikol škandál na základe vyjadrenia poradcu prezidenta Ukrajiny a pomocníka ministra obrany J. Birjukova.  Ten obvinil  obyvateľov západných oblastí krajiny, že  sa vyhýbajú vojenskej povinnosti a doslova sabotujú mobilizáciu. Vraj sa skrývajú v Rumunsku, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku. Teda v krajinách, s ktorými Ukrajina susedí a sú členmi EÚ a NATO. Tak napríklad až 57% z celkového počtu tých, ktorých v Ivano-Frankivskej oblasti povolali pred vojenské lekárske komisie, sa pred ne jednoducho nedostavili. Okrem toho vraj starostovia obcí v Ternopiľskej oblastí doslova otvorene bojkotujú všetky akcie, organizované v súvislostí s mobilizáciou, len aby obyvatelia ich dedín nemuseli narukovať. Prečo ale v tejto súvislosti hovoriť o akomsi škandále? Lebo poradca prezidenta P. Porošenka obvinil z vyhýbania sa občianskych povinností  iba obyvateľov západnej Ukrajiny, teda z oblastí, ktoré hraničia s niektorou členskou krajinou EÚ, ale mobilizácii sa rovnako vyhýbajú ľudia na celom území Ukrajiny. Zaujímavé však je, že mobilizácia sa netýka občanov, ktorí žijú na území, spravovanom separatistami. Tí, pokiaľ sa dostanú do miest, kontrolovaných kyjevskou vládou, môžu do armády vstúpiť ako dobrovoľníci...

 

Ruský prezident V.Putin v súvislosti s ukrajinskými mobilizáciami vyzval tých, ktorí sa na Ukrajine vyhýbajú vojenskej povinnosti, aby prešli na územie Ruskej federácie. Ukrajinci na území Ruska môžu počas polroka stráviť  bežne 90 dní. V prípade tých, ktorým hrozí povolávací rozkaz na službu v armáde, migračná služba RF predlžuje pobyt v Rusku toľkokrát, koľkokrát len chcú. Samozrejme, ukrajinská strana sa na tieto aktivity pozerá ako na otvorený spôsob narušovania mobilizácie na jej území...

 

Vladimír Mezencev

/Príspevok bol napísaný pri finančnej pomoci Literárneho fondu/.